Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-169-2011.pdf
PDF · 106.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/169/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: P.. N. U., bytom Za D. Č. X, S., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Polakovičom, Detvianska č. 14, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta č. 8, 845 14 Bratislava, s pribratým účastníkom konania: Západoslovenská energetika a.s., Čulenova č. 6, 816 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. A/ 2009/446 - 23/HLO zo dňa 10. februára 2009 ako i prvostupňového rozhodnutia Mesta Pezinok č.k. 5/81 - SP / 2454 - 4140/2007 zo dňa 26. júla 2007, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu v Pezinku dňa 6. marca 2009 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 30. augusta 2011, sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ktorým zmenil rozhodnutie Mesta Pezinok č.k. 5/ 81 - SP / 2454 - 4140/2007 zo dňa 26. júla 2007 o povolení stavby stavebníkovi, Západoslovenská energetika a. s., Čulenova č.6, Bratislava v časti výroku: " vedenie 2 X 110 K V Pezinok - Senec , prechádzajúce cez katastrálne územie Pezinok, Viničné, Slovenský Grob a Senec s tým, že vypustil nad slovami Stavebné povolenie označenie „Verejná vyhláška“ a z popisu stavby vypustil časť modernizácie časti existujúceho vedenia 2 x 110 kV vedenia číslo 8708 /8710 a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil.
Žalobca v žalobe uviedol, že vydaným rozhodnutím budú dotknuté práva vlastníkov pôdy na ktorej sa budú stavať podpornej konštrukcie a ponad ktorú budú viesť vzdušné elektrické vodiče. Podľa názoru žalobcu sa stavebný úrad mesta Pezinok dôsledne nezaoberal svojou povinnosťou zabezpečiť ochranu záujmov jednotlivcov aj spoločnosti pri výstavbe, nezaoberal sa ani povinnosťou na vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Príslušný stavebný úrad neprihliadol na ustanovenia zákona o energetike, ktorý vymedzuje pásma v ktorých nemožno realizovať stavbu. Žalobca má záujem v budúcnosti na dotknutých pozemkoch stavať. Výstavbou elektrického vedenia sa však znefunkčnenia jeho pozemky, na pozemkoch nebude možné realizovať výstavbu rodinných domov, pretože tieto by mohli byť umiestnené v ochrannom pásme. Je známe že pozemky susediace s pozemkami žalobcu sa v súčasnej dobe od predávajú za cenu 50 až 100 euro na meter štvorcový napriek tomu, že nie je vydané územné rozhodnutie na výstavbu rodinných domov avšak vlastníci o takéto povolenie požiadali z dôvodu, že susedia s pozemkami na, ktorých sú už umiestnené stavby rodinných domov. Je známe, že vlnové žiarenie vychádzajúce z funkčného elektrického vedenia
nepriaznivo pôsobí na ľudský organizmus do vzdialenosti z toho až 400 metrov. Vedenia elektrických vodičov bude v súčasnej dobe umiestnené vo vzdialenosti necelých 100 metrov od jestvujúcich obydlí. Je zrejmé, že stavebný úrad sa nezaoberal negatívnou stránkou vedenia elektriny ani vzdialenosťou jeho umiestnenia od obytných domov. Podľa vydaného stavebného povolenia sa stavebný úrad obmedzil len na konštatovanie, že v spojení s výstavbou vznikne zo zákona vecné bremeno za, ktoré je investor ochotný jednorázovo uhradiť cca necelé 2 eurá na meter štvorcový. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia príslušných článkov Ústavy slovenskej republiky. Realizáciou stavby bude žalobca poškodený znefunkčnení pozemku a znížením jeho hodnoty. Žalobca žiadal aby správne orgány v ďalšom konaní vykonali dokazovanie za účelom obmedzenia negatívnych účinkov elektrického vedenia.
Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu 1. stupňa zrušiť a nahradiť trovy konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 6. októbra 2011 uviedol, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave z dôvodu možných negatívnych účinkov funkčného elektrického vedenia, zníženia finančnej hodnoty jeho pozemkov, na ktorých nebude môcť byť realizovaná výstavba rodinných domov, nesprávne zvolenú trasu elektrického vedenia, pričom ak by toto bolo vedené viac ako 500 metrov od navrhovaného miesta mimo katastra obce Viničné, tak by sa vyhlo tomu, aby viedlo cez pozemky určené na výstavbu rodinných domov. Ďalej uviedol, že územným rozhodnutím vydaným stavebným úradom Mesta Pezinok, č. 5/81 -Ú R / 1382 - 21 483 /05 - 06 zo dňa 23. januára 2006 bola právoplatne umiestnená líniová stavba "Vedenie 2 x 110 kV Pezinok - Senec " a v nadväznosti na to bola následne táto stavba povolená. V rámci územného konania stavebný úrad posúdil a preskúmal návrh na umiestnenie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie požiadaviek daných hygienickými , bezpečnostnými, protipožiarnymi predpismi, podmienkami ochrany prírody, poľnohospodárskeho pôdneho fondu a posúdil súlad návrhu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. V stavebnom konaní nie je možné meniť umiestnenie stavby záväzne určené v územnom rozhodnutí. Účelom stavebného konania je overenie súladu žiadosti o stavebné povolenie a projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie s podmienkami územného rozhodnutia a určiť podmienky pre realizáciu stavby. Žalobou napadnuté rozhodnutie je výsledkom stavebného konania, ktoré nadväzovalo na právoplatne skončené územné konanie, ktorým bola líniová stavba jednoznačne umiestnená. Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v stavebnom konaní neprihliada na námietky, ktoré mali alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní. Námietkami žalobcu týkajúcimi sa umiestnenia trasy vedenia, skúmaním vplyvu stavby na životné prostredie sa preto žalovaný nemohol v stavebnom konaní zaoberať. Žalovaný zároveň uviedol, že protestu prokurátora vo veci zápisov vecných bremien v prospech spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., Bratislava na pozemky dotknuté líniovou stavbou, nebolo vyhovené. Pozemky cez ktoré vedie namietaná líniová stavba sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda a nie sú z územnoplánovacieho hľadiska určené na výstavbu. Na záver žalovaný uviedol, že prvostupňový stavebný úrad ako i samotný žalovaný pri rozhodovaní vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, pre vydanie rozhodnutí si zaobstarali všetky potrebné doklady a dokumentáciu. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a z tohto dôvodu žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. § 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O. s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O. s.p., treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenia žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Podľa § 250 i a ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250 i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa ustálenej súdnej praxe nemôže byť predmetom súdneho prieskumu okolnosť - námietka, ktorá nebola uplatnená v správnom konaní, s ktorou sa nemal možnosť správny orgán vysporiadať. Iným postupom by bola porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania.
Predmetom súdneho prieskumu je teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu námietok prezentovaných žalobcom v žalobnom návrhu. Relevantné námietky žalobcu spočívali v tom, že umiestnením elektrického vedenia sa znefunkčnia jeho pozemky tak, že na nich nebude môcť realizovať výstavbu rodinných domov, pretože tieto by mohli byť umiestnené v ochrannom pásme.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 15. augusta 2005 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený staviteľom: ENERGICO, s.r.o., Bratislava, návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 35 stavebného zákona, na stavbu: Vedenie 2 x 110 kV Pezinok - Senec. Účelom stavby bola modernizácia časti existujúceho vedenia číslo 8708/8710 a výstavba nového elektrického vedenia 2 X 110 kV v úseku Pezinok - Senec, medzi existujúcou transformovňou 110/22 kV Pezinok s budúcou Tr 110/22 kV LC Senec, ktorej cieľom je zvýšenie dodávky elektrickej energie pre novobudované logistické centrum situované v blízkosti odbočky z diaľnice D 61 pri Senci. V závere územného konania, bolo dňa 23. januára 2006 vydané rozhodnutie č. 5/81-ÚR/1382-21438/05-06 o umiestnení predmetnej stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 3. 2006. Okrem dotknutých orgánov, bolo ostatným účastníkom doručované formou verejnej vyhlášky, zverejnením na úradnej tabuli príslušných obcí, t.j. takou istou formou ako oznámenie o začatí územného konania. V príslušnej spisovej dokumentácií sa nachádzajú vyjadrenia dotknutých orgánov, geodetické podklady z ktorých vyplýva aj umiestnenie stavby.
Podľa § 36 zákona č. 656/2004 Z.z., je ochranné pásmo vonkajšieho vedenia veľmi vysokého napätia vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pre 110 kV vedenia 15 metrov. Celkove ochranné pásmo 4 x 110 kV časti vedenia je 46 metrov a 2 x 110 kV časti vedenia 38,12 metra. Na ochranné pásmo, povinnosti a obmedzenia v ochrannom pásme alebo jeho blízkosti vznikajú vydaním územného rozhodnutia na stavbu energetického diela a zanikajú zrušením diela.
Podľa § 32 stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.
Podľa § 34 ods. 1 až 3 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.
V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov
Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca vzniesol námietky obsiahnuté v žalobe v rámci územného konania.
Z vyjadrení žalobcu a žalovaného nevyplývalo, že by žalobca namietal porušenie akéhokoľvek svojho práva v územnom konaní. Z dokumentácie je zrejmé, že plánované vedenie má prechádzať v extraviláne obcí, cez parcely určené na poľnohospodárske účely - orná pôda, trvalý trávnatý porast, t.j. umiestnením stavby neboli dotknuté stavebné parcely.
Dňa 9. februára 2007 bola stavebnému úradu doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia na predmet stavby: Líniová stavba, nadzemné elektrické vedenie vysokého napätia " Vedenie 2 X 110 kV Pezinok - Senec“.
Podľa ust. § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní inak, že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Začatie stavebného konania bolo oznámené účastníkom konania formou verejnej vyhlášky - oznámením zo dňa 13.3.2007, vyvesenej na úradných tabuliach príslušných obcí a stavebného úradu.
V oznámení o začatí stavebného konania boli účastníci konania vyzvaní na podanie námietok v lehote 15 dní od jeho doručenia a zároveň boli informovaní, že na námietky podané po určenej lehote sa nebude prihliadať a nebude sa prihliadať ani na tie námietky, ktoré mali byť uplatnené v územnom konaní, resp. pri prerokovaní územného plánu zóny. Stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona. Oznámenie bolo na stavebnom úrade vyvesené dňa 14.3.2007, zvesené dňa 29.3.2007. Deň 29.3.2007 sa podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku považuje za deň doručenia predmetného oznámenia.
Podľa § 59 ods. 1 a 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Z obsahu spisu vyplýva, že v lehote do 15 dní od doručenia oznámenia o začatí stavebného konania, neboli zo strany účastníkov vznesené žiadne námietky.
Ustanovenie § 61 ods. 1 v spojení s § 36, 42 ods. 4 stavebného zákona vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti.
Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním (príp. v lehote určenej stavebným úradom ak sa od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania upúšťa) a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené.
Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 Stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní.
Uvedená koncentračná zásada platí aj pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom.
Dňa 26. júla 2007 vydal prvostupňový správny orgán, Mesto Pezinok, stavebné povolenie, ktorým povolil uskutočnenie predmetnej stavby.
Až v rámci odvolacej lehoty podali vlastníci parciel, ktorí sa cítili byť dotknutí navrhnutou výstavbou námietky, žiadali prerušenie stavebného konania, opatrenia v rámci zriadených vecných bremien a pod.
Žalobca (spolu s dvoma ďalšími vlastníkmi) v podaní nazvanom „žiadosť o stavebný dohľad“, doručenom stavebnému úradu dňa 18.9.2007 žiadal, aby sa predmetná stavba nerealizovala cez pozemky v jeho vlastníctve, požadoval vykonanie stavebného dohľadu. Uviedol, že za týmto účelom požiadal príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia. Žiadne námietky z jeho strany voči stavebnému povoleniu a zákonnosti postupu v stavebnom konaní sa v spisovej dokumentácii nenachádzajú.
Dňa 10. februára 2009 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým na základe odvolaní účastníkov konania, ktorých špecifikoval v záhlaví rozhodnutia, zmenil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26. júla 2007 tak, že z výroku rozhodnutia vypustil nad slovami „ stavebné povolenie“ označenie „verejná vyhláška“, z popisu stavby vypustil časť týkajúcu sa modernizácie časti existujúceho vedenia 2 X 110 kV vedenia číslo 8708/ 8710 a v ostatnej časti napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia sa nenachádza výrok žalovaného o tom, ako sa vysporiadal s námietkami - odvolaniami účastníkov konania. Tieto popísal až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Z uvedeného vyplýva, že žiaden z dotknutých účastníkov predmetného stavebného konania nepodal v lehote určenej stavebným úradom žiadne námietky voči navrhovanej stavbe. Žiadne námietky zo strany účastníkov neboli vznesené ani v rámci územného konania.
Účastníci konania boli v oznámení o začatí stavebného konania informovaní o skutočnosti, že v stavebnom konaní nebude správny orgán prihliadať na námietky vznesené po určenej lehote a že nebude prihliadať ani na námietky, ktoré mali byť vznesené v územnom konaní.
Správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti konania. V prípade uplatňovania koncentračnej zásady, môžu byť v rámci odvolacieho konania skúmané len tie námietky, ktoré boli uplatnené na ústnom pojednávaní, príp. v lehote určenej správnym orgánom, ak bolo od ústneho pojednávania upustené. Z uvedeného dôvodu žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak nerozhodoval o námietkach vznesených až v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu s ktorými sa správny orgán prvého stupňa nemal možnosť vysporiadať a preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska dodržania procesných a hmotnoprávnych predpisov. V dôsledku tohto prieskumu pre čistotu zmenil formuláciu výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
Úlohou súdu v konaniach podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p., nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ani zrušovať ich rozhodnutia v dôsledku nevyužitia procesných práv účastníkov správnych konaní. Súd môže preskúmať len tie námietky účastníkov, ktoré boli riadne uplatnené v správnom konaní a s ktorými sa mal možnosť správny orgán vysporiadať.
Námietky, ktoré žalobca formuloval v podanej žalobe neboli v správnom konaní vznesené a neboli uplatnené ani v rámci územného konania, v ktorom ich žalobca mal vzniesť. V danom štádiu preto súd na námietky ohľadom umiestnenia stavby nemožno prihliadať.
Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť a je potrebné ju zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.