Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/296/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, IČO: 30807484, proti povinnému: SAMAR, s.r.o. v konkurze, so sídlom Kuzmányho 902, Považská Bystrica, IČO: 31620655, o vymoženie 660,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -10 zo dňa 9. júla 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex.por. s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. -158 zo dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2009, zrušil konkurz na majetok povinného pre jeho nedostatok. Povinný bol následne dňom 17.01.2012 z obchodného registra ex offo vymazaný. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil , Ex.por., ako aj vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa cit. vyhl. vo výške 6, eur za 1 hodinu exekučnej činnosti á 6, eur (za prevzatie návrhu 10 min., vyžiadanie poverenia 10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min., cca 40 min.), paušálnu odmenu podľa a cit. vyhl. vo výške 13, eur za 2 úkony exekučnej činnosti á 3, eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) a náhradu hotových výdavkov v zmysle cit. vyhl. vo výške 4,71 eur (za poštové 1,39 eur a kancelárske náklady 3,32 eur). S poukazom na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. -30 zo dňa 17.12.2004 priznal súd prvého stupňa súdnej exekútorke DPH z priznanej odmeny a hotových výdavkov, okrem poštovného (1,39 eur), ktoré je podľa o dani z pridanej hodnoty od dane oslobodené, teda zo sumy 16,60 eur, a to vo výške 3,32 eur. Celkovo jej priznal trovy exekúcie vo výške 21,31 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného v zmysle Ex.por. z dôvodu, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže od začatia exekúcie dňa 14.06.1999, resp. od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predchodcovi oprávneného dňa 02.01.1999, nebola vymožená v exekúcii žiadna čiastka pohľadávky. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa obsahu exekútorského spisu EX 271/99 pôvodný oprávnený ani súčasný oprávnený po prechode pohľadávky zo zákona od 01.01.2004 neprejavovali žiadny záujem o priebehu exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého sa exekučné konanie v prospech právneho predchodcu oprávneného vedené súdnou exekútorkou začalo dňa 14.06.1999. Uznesením Okresného súdu Trenčín zverejneným v Obchodnom vestníku č. 243/2008 bol dňa 18.12.2008 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Keďže v danom exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, ako dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, nebola exekúcia zastavená v dôsledku zavinenia oprávneného. Exekučné konanie sa začalo dňa

14.06.1999, teda 9 rokoch pred vyhlásením konkurzu. Zároveň uviedol, že povinný v rokoch 2004-2008 poukazoval na účet oprávneného úhrady na poistné na sociálne poistenie, teda bol ekonomicky aktívny. Oprávnený tak ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a je toho názoru, že v tejto veci neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 203 Ex.por. Navrhol, aby odvolací súd, v časti náhrady trov exekúcie, rozhodol tak, že odvolaniu oprávneného vyhovie a nezaviaže oprávneného náhradou trov exekúcie.

Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade s ustanoveniami Ex.por. a vyhl. č. , ako aj s názorom Najvyššieho súdu SR, vysloveným v uzneseniach, č. zo dňa 24.11.2011 a č. zo dňa 30.04.2012. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmeniť podľa

Výrok súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa § 57 odsek 1 písm. g/ Ex.por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

Preskúmaním obsahu spisu, mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 14.06.1999, keď bol exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex.por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5306 006035 zo dňa 14.07.1999 poveril súdnu exekútorku Mgr. Ing. Oľgu Hlucháňovú vykonaním exekúcie na vymoženie 660,43 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Pov. Bystrica, č. 116/97-2 zo dňa 12.11.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.12.1997.

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súdu Trenčín uznesením, č.k. -158 zo dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2009, zrušil konkurz na majetok povinného pre nedostatok jeho majetku. Súd následne vykonal výmaz spoločnosti (povinného) podľa o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu 17.01.2012.

Podľa § 235 ods. 2 Ex.por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdna exekútorka nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 SR v spojení s SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch.

Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex.por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex.por. dospel k záveru, že súdna exekútorka nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia bol ods. 2 zavedený s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť.

Z ustanovenia § 203 Ex.por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia.

V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.06.1999, ktorý bol doručený súdnej exekútorke 14.06.1999 domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 17.01.2012, to znamená 12 rokov a sedem mesiacov po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu na strane povinného.

Z uvedených dôvodov, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmeniť a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.