Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-12-2012.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. V., N.J. F.. B. XXXX/XX (útulok), o zaplatenie 628,91 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 628,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 578,68 eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 37,50 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 603,04 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 11. 2011, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 628,91 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 578,68 eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že M. Ú. A., a. s. uzatvorila so žalovaným dňa 16. 2. 2005 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky pre depozitné produkty. Na základe zmluvy poskytla M., a. s. žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu a zriadila mu na účte prečerpanie, kontokorentný úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, jeho zabezpečenie a podmienky pri neplnení, sú upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávku voči žalovanému postúpila M., a. s. žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 12. 2006. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka 628,91 eura a pozostávala z istiny vo výške 578,68 eura a úroku vo výške 50,23 eura.
Žalobca v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 26. 1. 2012, navrhol, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť mu sumu vo výške 628,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 578,68 eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, sa uvedeným oznámením súhlasu zo strany žalobcu stala predmetom konania len časť konania, uvedená v doplnení žaloby, pričom o zvyšnej časti predmetu konania (pokiaľ sa žalobca domáhal menej) súd nerozhodoval. V doplnení žaloby zo dňa 14. 9. 2012 uviedol, že limit úveru v sume 531,10 eura bol nastavený dňa 13. 7. 2005. Úver sa stal splatným kvôli omeškaniu viac ako 90 dní, zaslaním oznámenia o zrušení limitu dňa 20. 4. 2006.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd pritom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že povolené prečerpanie sa automaticky nastavuje na účte, podľa bonity klienta a pre žalovaného bolo nastavené na sumu 23.000 Sk. Žalovaný mal zriadený bežný účet vo M., a. s. a pokiaľ nemal dostatok prostriedkov na účte, mohol čerpať prostriedky až do výšky povoleného prečerpania. Zostatok na bežnom účte žalovaného k 6. 9. 2006 bol 18.946,55 Sk, čo zodpovedá žalovanej sume, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil. Žalovaná suma predstavuje istinu nesplateného úveru vo výške 578,68 eura a úrok vo výške 50,23 eura, nevedel však špecifikovať, za aké obdobie a v akej sadzbe bol úrok vyčíslený. Žalovaný čerpal úver prostredníctvom výberov z bankomatu. Úrok z omeškania si uplatňujú odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania minimálne dňom nasledujúcim po zrušení limitu, ktorým bol deň 20. 4. 2006, t. j. minimálne dňom 21. 4. 2006. V záverečnom prednese navrhol žalobe vyhovieť a pre prípad úspechu si uplatnil trovy konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte zo dňa 16. 2. 2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami M., a. s. pre depozitné produkty, účinnými od 1. 1. 2004, výpisom z účtovných kníh M., a. s. zo dňa 2. 12. 2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 12. 2006, vrátane prílohy k zmluve, pokusom o zmier zo dňa 3. 10. 2011, prehľadom transakcií na účte žalovaného, mailovou komunikáciou medzi pracovníčkami M. banky, a. s., zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 16. 2. 2005 s M., a. s. zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta M., predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného konta, vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála elektronických distribučných ciest a povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených M., a. s.. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky M., a. s. pre depozitné produkty. Podľa zmluvy bolo dojednané povolené prečerpanie na účte, ktoré bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou.
Podľa čl. II. Všeobecných obchodných podmienok M., a. s. pre depozitné produkty, účinných od 1. 1. 2004, sa povoleným prečerpaním rozumie povolený debet, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. Podľa čl. III. ods. 46 prvá, druhá veta Všeobecných podmienok, M., a. s. je oprávnená na základe ňou stanovených kritérií zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie M., a. s. poskytuje na obdobie 12 mesiacov. Toto obdobie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa čl. III. ods. 53 Všeobecných podmienok, debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného prečerpania aj v prípade, ak majiteľ účtu nevyrovná debetný zostatok bežného účtu po uplynutí povolenej doby trvania prečerpania (12 mesiacov). Podľa čl. III. ods. 55 Všeobecných podmienok, v prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle M., a. s., majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, M., a. s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva a uplatní si svoje práva zo zabezpečenia pohľadávky alebo ju bude vymáhať mimosúdnou alebo súdnou cestou.
Žalobca ako postupník a M., a. s. ako postupca uzatvorili dňa 8. 12. 2006 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 18.946,55 Sk, z toho istina 17.433,25 Sk a úrok 1513,30 Sk.
Podľa výpisu z účtovnej knihy M., a. s., bol ako dátum delikvencie uvedený 30. 1. 2006, limit bol zrušený 20. 4. 2006 a zmluva o bežnom účte bola vypovedaná dňa 29. 6. 2006.
Splnomocnený zástupca žalobcu dňa 3. 10. 2011 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1006,70 eura, najneskôr do 10. 10. 2011.
Súd sa oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi zamestnankyňami M., a. s., predloženou splnomocneným zástupcom žalobcu, z ktorej však vyplynulo, že sa vzťahovala na iného klienta banky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte ( § 708).
Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej N. A. B. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, a to v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj zriadenie povoleného prečerpania na účte v prípade splnenia kritérií stanovených bankou. Z výpisu z bankovej knihy, ako aj z výpisu transakcií na účte, mal súd preukázané, že žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, peňažné prostriedky prečerpal, pričom nevrátil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo istinu vo výške 578,68 eura a úrok vo výške 50,23 eura. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil poskytnutie povoleného prečerpania, jeho výšku, zostatok nezaplatenej istiny a úrokov. Vzhľadom na charakter zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Súd mal za to, že nakoľko žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zákon o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný peňažné prostriedky, poskytnuté mu právnym predchodcom žalobcu, nezaplatil, súd priznal žalobcovi právo na vrátenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 578,68 eura, ako aj úroku vo výške 50,23 eura.
Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 578,68 eura, a to od 9. 12. 2006, nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku. Pri skúmaní počiatku omeškania žalovaného, nakoľko žalobca tvrdil, že dlh sa stal splatným z dôvodu omeškania so splácaním povoleného prečerpania dňom 20. 4. 2006, súd vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 21. 4. 2006, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby platnej k prvému dňu omeškania, t. j. 7 % ročne a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a M., a. s. ako postupcom dňa 8. 12. 2006.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko aj keď žalobca bol v časti neúspešný, jednalo sa o neúspech v pomerne nepatrnej časti (časti úroku z omeškania). Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 37,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 603,04 eura, a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12. 11. 2011, podanie žaloby na súd dňa 28. 11. 2011, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 23. 7. 2012 a 24. 9. 2012 po 39,84 eura (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ citovanej vyhlášky), režijný paušál za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 po 7,41 eura a za 2 úkony vykonané v roku 2012 po 7,63 eura, spolu 30,08 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), náhradu za stratu času v rozsahu 8 začatých polhodín po 12,71 eura za účasť na jednom súdnom pojednávaní, t. j. spolu 203,36 eura (§ 17 ods. 1 citovanej vyhláška), náhradu cestovných výdavkov v sume 111,43 eura, a to za účasť na súdnom pojednávaní dňa 23. 7. 2011 na trase Košice-Liptovský Mikuláš a späť, spolu 348 km, pri použití osobného motorového vozidla jedného z konateľov substitučného právneho zástupcu žalobcu zn. Škoda Felícia, ev. č. KE 648-AP (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, v spojení s § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu 0,183 eura x 348 km, t. j. 63,68 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 348 km x 7,3/100 km (spotreba) x 1,48 eura/liter (cena paliva), t. j. 37,59 eura a za účasť na súdnom pojednávaní dňa 24. 9. 2012 v cene cestovného lístka verejnou hromadnou dopravou v sume 10,16 eura, DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného automobilom, t. j. zo sumy 494,07 eura, čo činí 98,81 eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.