Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-31-2011.pdf
PDF · 106.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: AVIA a. s., IČO: 45273227, Beranových 140, Praha - Letňany, ČR, zast.: JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava proti žalovanej: W. G., X.. W.E., D. XX, XXXX Z., X., zast. JUDr. Jurajom Anettom, advokátom, Kutlíkova 17, Bratislava o neúčinnosť darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 524,15€do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 17. 2. 2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Darovacia zmluva zo dňa 2. 6. 2008, uzatvorená medzi žalovanou (W. G., E.. XX. X. XXXX, D. XX, XXXX Z., X.) a U.. Ľ.Í. W., E.. XX. X. XXXX, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel jedna polovica v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú.Č. a zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Čremošné ako parcela registra "C" číslo 64/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 286 m2 a rodinný dom s. č. XX postavený na uvedenej parcele, na základe ktorej darovacej zmluvy bol dňa 23. 6. 2008 povolený Správou katastra Turčianske Teplice vklad vlastníckeho práva pod č. K. XXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Ďalej žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov jeho právneho zastúpenia, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Romana Cibulku vo VÚB, a. s., č. ú. XXXXXXXX/XXXX do troch dní.
Svoj návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca mal a naďalej má voči U.. Ľ. W., E.. XX. X. XXXX, trvale bytom J., L.. K. XXXX/X (v ďalšom texte len " dlžník"), -strýkovi odporkyne, súdom priznanú pohľadávku v celkovej výške 148 660,- € vyplývajúcu z právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní Krajským súdom Trnava zo dňa 30. 1. 2007. Dlžník bol v čase , keď žalobca voči nemu v spomínanom konaní svoju pohľadávku uplatňoval, podielovým spoluvlastníkom v podiele jedna polovica nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Turčianske Teplice, obec Č., k. ú. Č., ktorej nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX a označené ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape pod č. XX/X
- zast. plochy a nádvoria o výmere 286 m2 a rodinný dom s. č. XX postavený na uvedenej parcele. Dňa 2. 6. 2008, t. j. v čase, keď bola žalobcova pohľadávka vyplývajúca z právoplatného trestného rozsudku už vymáhateľná a žalobca podal voči "súrodencom W." návrh na exekúciu ( exekučné konanie sa vedie pod č. EX 180/2009 ba EÚ JUDr. Soni Stodolovskej, Kmeťkova 25, Nitra) previedol dlžník darovacou zmluvou svoj hore uvedený podiel v nehnuteľnostiach na žalovanú a na základe tejto darovacej zmluvy bol potom v katastri nehnuteľností Správa katastra Turčianske Teplice povolený dňa 23. 6. 2008 pod č. K. XXX/XXXX vklad a žalovaná sa stala vlastníčkou darovaného spoluvlastníckeho podielu.
Žalobca tvrdí, že dlžník uzatvoril predmetnú zmluvu so žalovanou v úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, vyplývajúcej z už spomínaného trestného rozsudku. Tento názor žalobca odôvodňuje nasledujúcimi skutočnosťami:
- dlžník predmetnú darovaciu zmluvu s odporkyňou uzatvoril potom, čo bol rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 2T 3/2004 spoločne so svojou sestrou zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 148 660,- € a vzápätí potom, čo navrhovateľ podal návrh na jej exekučné vymáhanie,
- súrodenci W. už nevlastnia po darovaní spomínaného spoluvlastníckeho podielu žalovanej žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol v exekučnom konaní aspoň čiastočne svoju pohľadávku uspokojiť,
- ani jeden zo súrodencov W. nepoukázal žalobcovi na úhradu jeho pohľadávky podľa rozsudku ani euro
- dlžník nemal rozumný dôvod previesť svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v turisticky zaujímavej oblasti Slovenska bezodplatne na žalovanú, ktorá už dlhší čas s rodinou žije a pracuje v Rakúsku (samozrejme okrem dôvodu znemožniť a sťažiť vymáhanie pohľadávky navrhovateľa).
Podľa žalobcu právny úkon dlžníka spočívajúci v darovaní jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Č., odporkyni bol robený s úmyslom ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi v zmysle právoplatného " rozsudku". Dlžník si bol vedomý toho, že si žalobca voči nemu a jeho sestre v trestnom konaní uplatňuje z titulu náhrady škody spomínanú pohľadávku a tiež skutočnosti, že okrem hore uvádzaného spoluvlastníckeho podielu nevlastní žiadny iný hodnotný majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol v exekučnom konaní túto svoju pohľadávku aspoň čiastočne uspokojiť. Vedel tiež, že ani jeho sestra, Ing. Mária Augustínová, ktorá spolu s ním bola odsúdená a solidárne zaviazaná k náhrade škody, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok spôsobilý k tomu, aby mohla byť pohľadávka navrhovateľa v exekučnom konaní uspokojená. Tieto skutočnosti vyplývajú okrem iného i zo zápisnice o výsluchu svedka (dlžníka) na č. l. 13 až 16 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP1874-OEK-TT.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovanú, ktorá je neterou dlžníka, ktorý vlastné deti nemá, možno považovať v zmysle § 116 OZ za osobu blízku, nakoľko dlžník bol ochotný previesť na ňu svoj jediný nehnuteľný majetok bezodplatne. Žalobca je presvedčený, že žalovaná ako veľmi blízka príbuzná dlžníka, musela jeho úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu poznať, a preto takýto neobvyklý dar od dlžníka- svojho strýka prijala.
Uznesením zo dňa 25. 2. 2011 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia vyjadrila k žalobcovmu návrhu na začatie konania o neúčinnosť darovacej zmluvy.
Dňa 25. 5. 2011 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej k návrhu na začatie konania, v ktorom požiadala o predĺženie lehoty na doručenie vyjadrenia z dôvodu naštudovania problematiky veci jej právnym zástupcom. Dňa 20. 7. 2011 bolo doručené súdu doplnenie k vyjadreniu žalovanej k návrhu na začatie konania, č. k. 8C/31/2011, v ktorom uviedla, že sa necíti byť blízkou osobou vo vzťahu k svojmu strýkovi, vzhľadom na ich vzájomné vzťahy. Osobný život jej strýka sa jej žiadnym spôsobom nedotýka, v zásade sa veľmi nestretávajú a o jeho podnikaní či iných, najmä finančných aspektoch jeho života nič nevie. Ujmy svojho strýka či jeho ženy považuje za ich vlastné, ktoré do jej života žiadnym spôsobom nezasahujú. Nikdy spolu neobývali spoločnú domácnosť a odkedy žije trvale v Rakúsku s nimi nemá takmer žiadny, resp. iba veľmi obmedzený styk.
Ďalej žalovaná uvádza, že o problémoch svojho strýka a tety až do nedávnej minulosti vôbec nič nevedela. Kontakt so strýkom po svojom odsťahovaní zo SR žalovaná obmedzila na minimum a prebiehal takmer výlučne prostredníctvom jej starého otca- pôvodného staviteľa i vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o konkrétne strýkove finančné problémy, žalovaná tvrdí, že v čase podpisu Darovacej zmluvy o nich nič nevedela. Vedomosť nadobudla až od svojho otca, ktorý bol predvolaný vypovedať ako svedok v tej istej veci predtým ako bola vypovedať aj žalovaná. Po absolvovaní výpovede
žalovaná považovala vec za uzavretú a ďalej sa o vyšetrovanie nezaujímala. Samotný fakt darovania nehnuteľnosti a jej prepisu na žalovanú jej prišlo ako logické vyústenie rodinnej situácie, vzhľadom na vôľu jej starého otca, ktorého aj napriek odlišnému zápisu v katastri nehnuteľností celá rodina považovala za skutočného vlastnícka nehnuteľnosti.
Žalovaná chápe rozhorčenie žalobcu a zastáva názor, že jej strýko a teta si musia niesť zodpovednosť za svoje skutky v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň je však presvedčená, že neexistuje dôvod a ani právny základ pre vyslovenie právnej neúčinnosti Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 2. 6. 2008 medzi U.. Ľ. W. a žalovanou. Na základe vopred uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností prevodu nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy zo dňa 2. 6. 2008 na jej osobu, žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol a priznal jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Súd nariadil pojednávanie na 14. 11. 2011, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a tiež žalovaná so svojím právnym zástupcom. Právny zástupca žalobcu sa pridŕžal tvrdení v žalobe a žalovaná zastávala svoje stanovisko známe už z jej písomného vyjadrenia. Dňa 28. 5. 2012 bolo nariadené ďalšie pojednávanie, na ktorom vystúpil ako svedok Ľ.J. W., ktorý sa vyjadril, že predmetnú nehnuteľnosť zakúpil i financoval jeho otec, ktorý ju aj väčšiu časť roka obýval. Predmetný prevod bol jeho nápad, s tým, že chcel, aby po smrti nevznikli nejaké problémy v rámci dedičstva, takže vec navrhol vysporiadať tak, aby nehnuteľnosť bola prevedená na jeho vnučku, ktorá ma už dve jeho pravnúčatá. Svedok tiež potvrdil, že žalovanú nepovažuje za sebe blízku osobu. Zároveň uviedol, že otec bol preňho autoritou do tej miery, že by si nedovolil nerešpektovať jeho želanie a rozhodnutie a tak to bolo aj v prípade prevodu nehnuteľnosti.
Dňa 11. 6. 2012 bolo súdu doručené Vyhodnotenie výsledkov dokazovania od právneho zástupcu žalobcu, v ktorom zastáva názor, že pri správnom hodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vo veci prevedené, je nutné dospieť k záveru, že:
a) žalovanú je potrebné vo vzťahu k dlžníkovi považovať za osobu blízku v zmysle ust. § 116 OZ a tiež, že
b) žalovaná mala vedomosť o zámere dlžníka, ktorý tento uzavretím spomenutej darovacej zmluvy sledoval.
Hore uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu dostatočne nasvedčujú tomu, že spomínaný prevod bol uskutočnený s jasným vedomím ako žalovanej, tak otca dlžníka a samotného dlžníka, zabrániť tomu, aby sa " otcova nehnuteľnosť" stala predmetom exekúcie.
Dňa 23. 8. 2012 bolo súdu doručené Záverečné vyjadrenie v konaní o neúčinnosť darovacej zmluvy od právneho zástupcu žalovanej, v ktorom uvádza, že spolu so žalovanou sú presvedčení, že nie je možné zo strany navrhovateľa úspešne odporovať právnemu úkonu - Darovacej zmluve V 452/2008, vzhľadom na to, že zo svedeckej výpovede strýka odporkyne jasne vyplýva, že on sám nemal záujem ukrátiť veriteľa, nakoľko v tom čase kedy bola napádaná Darovacia zmluva podpísaná ešte nebolo vôbec začaté exekučné konanie proti strýkovi odporkyne a úmysel ukrátiť navrhovateľa odporkyni nebol známy. Žalovaná preto žiada, aby súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu ako bezdôvodnú zamietol a priznal odporkyni náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia do troch dní od vyhlásenia rozsudku vo veci.
Dňa 24. 9. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právny zástupcovia oboch strán a žalovaná. Po skončení dokazovania predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že sa pridržiava záverečného vyjadrenia v znení, ktoré bolo založené do spisu. Následne predstúpil právny zástupca žalovanej, ktorý sa tak isto pridržiaval doterajších vyjadrení, vrátane toho záverečného.
Z priložených písomných dôkazov súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 1484.
Rozsudkom KS Trnava 2 T 3/2004 zo dňa 30. 1. 2007 boli dlžník a jeho sestra U.. A. W., E.. XX. X. XXXX, uznaní vinnými z trestného činu sprenevery spáchaného formou spolupáchateľstva, odsúdení k podmienečnému trestu odňatia slobody a solidárne zaviazaní nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 148 660,-€.
Na základe oznámenia súdnej exekútorky o exekučnom konaní EX 180/2009 bolo zistené, že nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných boli ešte pred začatím exekúcie v roku 2008 prevedené darovacími zmluvami na žalovanú.
Na základe výsluchu svedka U.. Ľ. W. bolo súdu preukázané, že dlžník nepovažuje žalovanú za svoju blízku osobu.
Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa ods. 2 cit. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v poslednýchtroch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a, b, c alebo d; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa ods. 4 cit. zák. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 cit. zák. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Súd skúmal či sú v danom prípade splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne predpoklady k tomu, aby mohla byť žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu úspešná.
Súd konštatuje, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, lebo v čase rozhodovania súdu mal voči dlžníkovi, ktorý odporovateľný právny úkon urobil, vymáhateľnú pohľadávku. Súd ďalej konštatuje, že odporkyňa je pasívne legitimovaná v tomto konaní, lebo v prospech nej sa urobil právny úkon (darovanie).
Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť úkonom dlžníka, ktorým zmenšuje svoj majetok na úkor svojich veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, čo znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky. Odporovať možno len úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
Žalobca v konaní nepreukázal, že uzatvorením darovacej zmluvy medzi dlžníkom a žalovanou,predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel jedna polovica v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Čremošné a zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Č. ako parcela registra "C" číslo 64/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 286 m2 a rodinný dom s. č. 41 postavený na uvedenej parcele, na základe ktorej darovacej zmluvy bol dňa 23. 6. 2008 povolený Správou katastra Turčianske Teplice vklad vlastníckeho práva pod č. K. XXX/XXXX došlo k úmyselnému ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Uvedené neplatí, ak druhá strana ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaná v čase uzavretia Darovacej zmluvy nemala vedomosť o dlhoch svojho strýka a ani jej nebol známy úmysel ukrátiť žalobcu.
Súd skúmal či sú v danom prípade splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne predpoklady k tomu, aby mohla byť žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu úspešná.
Súd mal za to, že neboli splnené všetky zákonne podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, i keď navrhovateľ vedie voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, k právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch, ale odporovateľný úkon nebol urobený medzi blízkymi osobami a žalobca ani nepreukázal vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a žalobu zamietol.
Občiansky zákonník vymedzuje pojem blízka osoba okruhom osôb, medzi ktoré žalovaná nepatrí a potom osobami, ktoré by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Účastníci odporovaného úkonu takýto vzťah odmietli. Dôvodne pociťovať ujmu iného ako svoju predpokladá zanechať reálnu stopu v objektívne zistiteľných skutkových okolnostiach. Žalovaná so strýkom nežijú v spoločnej domácnosti, žalovaná nevedie spoločnú domácnosť ani so svojim otcom (bratom dlžníka), naopak vedie vlastnú domácnosť so svojou rodinou, navyše je v zahraničí už od roku 2001. Je potom povinnosťou veriteľa preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť ho musel byť žalovanej známy. Zistené skutkové okolnosti takýto psychický stav žalovanej ani nenaznačili. Okrem vyššie zistených skutočností zainteresovaný účastníci darovania (žalovaná, jej strýko a starý otec) konzistentne v tomto aj v trestnom konaní opísali darovanie ako vôľu starého otca, reálneho užívateľa nehnuteľnosti. O problémoch dlžníka nevedel (iba okrajovo) ani jeho otec, s bratom vzťah vôbec neudržiaval. Objektívne zisteným momentom, kedy sa žalovaná mohla (nemusela) dozvedieť o údajnom úmysle strýka darovaním ukrátiť žalobcu tak zostáva až 1. január 2010, kedy bola vypočutá v trestnej veci zločinu poškodzovania veriteľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s. p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré v danom prípade predstavujú trovy právneho zastúpenia 524,15€
V zmysle § 11 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V zmysle toho predstavovala hodnota jedného úkonu v roku 2011 sumu 57,00€ a v roku 202 sumu 58,69€. Režijný paušál v roku 2011 predstavoval sumu 7,41€ a v roku 2012 sumu 7,63€ za jeden úkon právnej služby. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Súd priznal advokátovi odmenu vrátane DPH za nasledovné úkony: prevzatie a príprava
zastúpenia 64,41€, vyjadrenie odporcu k návrhu 64,41€, účasť na pojednávaní 14. 11. 2011 64,41€, účasť na pojednávaní 16.1. 2012 22,30€- ? hodnoty úkonu, účasť na pojednávaní 12. 3. 2012 22,30€-1/4 hodnoty úkonu, účasť na pojednávaní 28. 5. 2012 66,32€, vyjadrenie, záverečný návrh účastníka 66,32€ a účasť na pojednávaní 24. 9. 2012 66,32€. Spolu 524,15€.
Trovy právneho zastúpenia je v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaná môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).