Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/135/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, so sídlom v Bratislave, Tupého 25/A, zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným voči odporcovi domáhal, aby súd vyslovil, že nesprávnym úradným postupom Obvodného úradu v Bratislave v správnom konaní vedenom pod č. OVVS-PR-3123/1-929-07- JGA V-21 vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa ustanovenia bolo porušené právo navrhovateľa ako účastníka správneho konania na prejednanie a rozhodnutie veci bez prieťahov a právo na inú právnu ochranu a súčasne odporcu zaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 666,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z danej sumy počnúc od 5.12.1999 do zaplatenia z titulu zodpovednosti odporcu za nesprávny úradný postup podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ""). Dôvodil, že podal dňa 14.9.2007 na Obvodný úrad v Bratislave návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ""), konanie o ktorom správny orgán zastavil dňa 12.10.2009 podľa v spojení s o priestupoch v dôsledku uplynutia premlčacej doby.

- 2 -

Obvodný úrad v Bratislave bol v priebehu správneho konania dlhodobo nečinný, nekonal bez prieťahov, čím porušil zákonné právo navrhovateľa ako účastníka konania na skončenie konania v zákonnej lehote, a to v takej miere, že došlo k premlčaniu priestupku a zastaveniu konania bez meritórneho posúdenia a rozhodnutia veci. Týmto postupom utrpel navrhovateľ ujmu na zákonnom práve na skončenie konania v zákonnej lehote, ako aj na práve na inú právnu ochranu, ktoré mu bolo úplne odopreté. Navrhovateľ sa pritom v priestupkovom konaní domáhal len ochrany pred porušovaním svojho ústavného práva na informácie. Pokiaľ išlo o samotnú nemajetkovú ujmu tú navrhovateľ žiadal vo výške 666,-Eur s prihliadnutím na nenapraviteľnosť porušenia jeho práv, závažnosť následkov, dĺžku prieťahov,

absolútnu a bezdôvodnú nečinnosť správneho orgánu, ako aj na negatívne dôsledky nečinnosti na práva navrhovateľa.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že predpokladom uplatnenia náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy v zmysle a ich priznania je konštatovanie príslušného orgánu, že k prieťahom v konaní skutočne došlo, a že za tieto prieťahy zodpovedá príslušný orgán verejnej moci, čo navrhovateľ nepreukázal. Za prieťahy v konaní pritom nemožno považovať zastavenie konania na základe zákona, keďže o tom, či bude obvinený v priestupkovej veci potrestaný nerozhoduje účastník konania, ale správny orgán. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na prieťahy v konaní a neskončenie priestupkového konania v zákonnej lehote v takej miere, že došlo k premlčaniu priestupku a zastaveniu konania odporca podotkol, že nie priestupky sa premlčujú, ale zodpovednosť za ne po uplynutí dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku zo zákona zaniká. K nemajetkovej ujme žiadanej navrhovateľom odporca uviedol, že táto sa priznáva za splnenia zákonom stanovených predpokladov, a to s prihliadnutím na kritériá zakotvené v , a preto na jej priznanie je navrhovateľ povinný preukázať dopad nesprávneho úradného postupu na jeho osobu, ktorú skutočnosť navrhovateľ rovnako nepreukázal.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 24. septembra 2012, na ktorom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi štatutárneho zástupcu navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a splnomocneného zástupcu odporcu, s listinnými dôkazmi, a to stanovami občianskeho združenia EUREA, zápisnicami z volieb Správnej rady EUREA v roku 2009-2012, záznamom o zastavení konania zo dňa 12.10.2009 č. OVVS- PR-3123/1-929-07-JGA V-21, oboznámil sa s obsahom spisu Obvodného úradu Bratislava č. OVVS- PR-3123/1-929-07-JGA V-21, ako aj s ostatným obsahom spisu.

Súd poučil účastníkov konania podľa o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa

- 3 -

obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( , ). Skutkový stav je nasledovný:

Z obsahu spisu Obvodného úradu Bratislava, č. OVVS-PR-3123/1-929-07-JGA V-21, súd zistil, že navrhovateľ sa obrátil dňa 14.9.2007 na Obvodný úrad Bratislava s návrhom na prejednanie priestupku dôvodiac, že listom zo dňa 19.6.2007 požiadal Agentúru na podporu výskumu a vývoja (ďalej len "Agentúra") o poskytnutie informácie, a to zápisnice z rokovania Rady Agentúry pre lekárske vedy, Rady Agentúry pre pôdohospodárske vedy a Rady Agentúry pre spoločenské a humanitné vedy v období od 15.3. do 15.6.2007, ktorá informácia mu nebola Agentúrou sprístupnená s odôvodnením, že ide o informácie, ktoré nepatria medzi povinne zverejňované informácie podľa Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu Agentúry o nesprístupnení informácií rozklad a namietal jeho nezákonnosť. Hoci bol navrhovateľ listom zo dňa 3.8.2007 oboznámený s odstúpením rozhodnutia o rozklade Ministerstvu školstva SR, na základe telefonickej informácie zistil, že spis bol vrátený späť Agentúre s poučením aby vo veci rozhodla v rámci rozkladového konania. Navrhovateľ sa domnieval, že vydaním zamietavého rozhodnutia priestupkovo zodpovedná osoba - riaditeľ Agentúry hosť. doc. Ing. C. Š., CSc., porušila zákonom ustanovenú povinnosť poskytnúť informáciu v zmysle a

, pričom rovnako porušila svoju povinnosť rozhodnúť o podanom rozklade v zákonnej lehote v zmysle Na svojom návrhu navrhovateľ zotrval i v rámci vyjadrenia do zápisnice správneho orgánu dňa 18.10.2007. Za účelom prejednania priestupku Obvodný úrad Bratislava predvolal dňa 20.9.2007 obvineného z priestupku na termín prejednania veci na 16.10.2007, pričom na žiadosť obvineného zo dňa 15.10.2007 zmenil tento termín na 30.10.2007. Pri prejednávaní veci dňa 30.10.2007 správny orgán akceptoval požiadavku právnej zástupkyne obvineného z priestupku JUDr. E. H. o vyjadrenie sa k návrhu písomnou formou, z dôvodu, že sa s meritom veci nemohla oboznámiť vopred; písomné vyjadrenie právnej zástupkyne obvineného správny orgán obdržal dňa 7.11.2007 a jeho doplnenie dňa 26.11.2007. Obvodný úrad Bratislava vyhodnotil konanie o priestupku dňa 23.3.2009, pričom zistil, že: 1/ navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol čas spáchania priestupku ako povinnú náležitosť návrhu podľa , pričom na doplnenie tejto náležitosti ho zamestnanec správneho orgánu nevyzval, a daný nedostatok nebol odstránený ani na ústnom pojednávaní dňa 18.10.2007, 2/ o žiadosti o sprístupnenie informácií bolo rozhodnuté riadnym a odôvodneným rozhodnutím, voči ktorému podal navrhovateľ rozklad, pri ktorom nebolo preukázané, kedy ho navrhovateľ podal, kedy bol doručený Agentúre, ani kedy bol vrátený z Ministerstva školstva, 3/ podľa obsahu rozhodnutia, o rozklade nerozhodoval obvinený z priestupku doc. Ing. C. Š.Ý., CSc. Správny orgán si zabezpečil výtlačok , v ktorom v ustanoveniach , 26 ods. 5 a boli stanovené podmienky poskytovania informácií z orgánov Agentúry a konštatoval, že členovia orgánov a rád Agentúry sú povinní dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých prerokúvaných skutočnostiach, ktorých zverejnením by mohli spôsobiť žiadateľom majetkovú alebo i nemajetkovú ujmu. V závere vyhodnotenia Obvodný úrad Bratislava uviedol, že keďže z obsahu návrhu na prejednanie priestupku nevie ustáliť, kedy sa navrhovateľom označený priestupok stal a podľa právneho názoru odboru priestupkov Ministerstva vnútra nie je oprávnený túto skutočnosť zisťovať a doplňovať za navrhovateľa, nevie jednoznačne ustáliť dátum zániku zodpovednosti za priestupok; podľa neho k nemu došlo približne začiatkom septembra 2009. O

- 4 -

odmietnutí prístupu k informáciám bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, pričom pokiaľ išlo o rozhodnutie o rozklade, tu zrejme došlo k zmeškaniu lehoty na rozhodnutie, a tým aj k porušeniu zákona o slobode informácií, pričom však nebolo ničím preukázané, že toto porušenie zavinil práve prof. Ing. C. Š., CSc. Navrhovateľ zároveň nepredložil v konaní žiadne dôkazy, na základe ktorých by správny orgán mohol rozhodnúť o vine doc. Ing. C. Š., CSc. S poukazom na tieto skutočnosti Obvodný úrad Bratislava rozhodol formou záznamu zo dňa 12.10.2009 o zastavení konania podľa , nakoľko zodpovednosť za priestupok zanikla. Predmetná skutočnosť bola oznámená tak navrhovateľovi, ako aj obvinenému z priestupku listom zo dňa 12.10.2009.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci ústneho prednesu na pojednávaní súdu zotrval na dôvodnosti podanej žaloby, ktorú odvodzoval od nesprávneho úradného postupu Obvodného úradu Bratislava pri prejednaní priestupku podľa Ten spočíval v tom, že správny orgán bol väčšinu času, konkrétne v období od 26.11.2007 do zastavenia konania dňa 12.10.2009 v priestupkovom konaní nečinný, hoci v zmysle a o správnom konaní, je povinný rozhodnúť bezodkladne, resp. do 30 dní alebo vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. Správny orgán tak lehotu na rozhodnutie prekročil dokonca 25 - násobne. Navrhovateľ ku konaniu pristupoval aktívne tým, že správnemu orgánu predložil všetky doklady, následne sa o stave konania telefonicky informoval; v písomnej forme navrhovateľ proti nečinnosti správneho orgánu neurobil žiadne opatrenie. Pokiaľ išlo o požadovanú nemajetkovú ujmu právny zástupca navrhovateľa dôvodil, že táto navrhovateľovi vznikla, a to na práve na konanie bez prieťahov a na inú právnu ochranu. Navrhovateľ sa neobrátil so žiadosťou o ochranu na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd"), keďže Ústavný súd v tejto veci nemá právomoc a nežiadal ani o ochranu iného orgánu, napríklad v rámci správneho súdnictva (žaloba, príp. opravný prostriedok), pretože v takom postupe nevidel zmysel a samotné rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava zo dňa 12.10.2009, ktorým priestupkové konanie zastavil, považoval za správne. Hoci v súvislosti s uplatňovaním nemajetkovej ujmy stanovuje v určité kritériá posudzovania jej vzniku, tieto sú vymedzené demonštratívne, a preto nesplnenie niektorého z kritérií ešte neznamená, že nemajetkovú ujmu navrhovateľovi nemožno priznať. Je evidentné, že právo navrhovateľa na konanie bez prieťahov bolo porušené, a preto navrhovateľovi patrí náhrada nemajetkovej ujmy, a to aj vzhľadom na vyvrátiteľnú domnienku jej existencie v súvislosti s prieťahmi

v konaní. Pokiaľ išlo o konkrétnu výšku požadovanej nemajetkovej ujmy v sume 666,-Eur, k nej dospel navrhovateľ vlastnou úvahou, zohľadniac intenzitu zásahu do jeho práv.

Štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu k vplyvu nesprávneho úradného postupu správneho orgánu na navrhovateľa doplnil, že navrhovateľ do dnešného dňa nedisponuje informáciami, o ktoré Agentúru žiadal, pričom tieto boli pre neho kľúčové. Keby Obvodný úrad Bratislava konal a udelil obvinenému z priestupku doc. Ing. Š.Y., CSc. pokutu, navrhovateľ by získal požadované informácie.

Splnomocnený zástupca odporcu v rámci ústnych prednesov na pojednávaní súdu namietal existenciu nesprávneho úradného postupu, keďže žiaden orgán nekonštatoval, že by došlo k prieťahom v priestupkovom konaní. Rovnako namietal aj vznik nemajetkovej ujmy, ktorú

- 5 -

navrhovateľ nijako nepreukázal, a ani neuviedol aký dopad a vplyv mal nesprávny úradný postup na vznik nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na nemajetkovú ujmu listom zo dňa 30.11.2009 (č.l. 14).

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa priestupku sa dopustí ten, kto a/ vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, b/ vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu alebo iným

opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, c/ poruší inú povinnosť uloženú týmto zákonom.

Podľa priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len navrhovateľ). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku.

- 6 -

Podľa v návrhu musí byť uvedené kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal.

Podľa správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

Podľa priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa , o správnom konaní, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodovať o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípade do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom súdneho konania bol nárok navrhovateľa uplatňovaný titulom nesprávneho úradného postupu Obvodného úradu Bratislava v konaní vedenom pod č. OVVS-PR-3123/1-929-07-JGA V-21 v zmysle Za pasívne vecne legitimovaného považoval súd Slovenskú republiky (štát), v zastúpení ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle , nakoľko k vzniku nemajetkovej ujmy malo dôjsť pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy (na úseku priestupkov), ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci podľa ustanovení , ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to:

1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,

2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom.

K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu.

- 7 -

Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení () a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Nemajetkovú ujmu treba posudzovať v intenciách a a brať ju ako zásah do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý sa nedotýka priamo jej majetkových práv.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou ide vtedy, ak škoda, resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda, ani nemajetková ujma.

Pokiaľ išlo o naplnenie prvotného predpokladu zodpovednosti štátu, a tým je v danom prípade existencia nesprávneho úradného postupu Obvodného úradu Bratislava, súd vychádzal z vykonaného dokazovania, a mal za preukázané, že v navrhovateľom vymedzenom období od 26.11.2007, kedy právna zástupkyňa obvineného z priestupku doručila Obvodnému úradu Bratislava doplňujúce vyjadrenie a listinné dôkazy, do dňa 12.10.2009, kedy správny orgán zastavil formou záznamu konanie o priestupku, nevykonal správny orgán vôbec žiaden procesný úkon, a teda sa dopustil vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Súd sa nestotožnil v tomto smere s argumentáciou odporcu, že na vyslovenie záveru o existencii nesprávneho úradného postupu v priestupkovom konaní v podobe prieťahov v konaní je potrebné, aby ich prítomnosť bola najskôr konštatovaná príslušným orgánom, keďže i zo samotného znenia vyplýva, že prieťahy v konaní patria pod kategóriu nesprávneho úradného postupu, a preto ich existenciu je súd oprávnený skúmať bez potreby predchádzajúceho rozhodnutia iného orgánu (napr. Ústavného súdu). K takému záveru napokon dospela i ustálená súdna judikatúra, ktorá existenciu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní skúma podľa troch kritérií, a to 1/právna a faktická zložitosť veci, 2/ správanie účastníkov konania a 3/ postup súdu alebo iného orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že v označenom období (26.11.2007 - 12.10.2009) v priestupkovom konaní na Obvodnom úrade Bratislava, č. OVVS- PR-3123/1-929-07-JGA V-21, nebol uskutočnený absolútne žiaden relevantný procesný úkon zo strany správneho orgánu (za taký nemožno považovať vyhodnotenie priestupkového spisu zo dňa 23.3.2009- pozn. súdu), ku ktorému stavu neprispeli žiadnou mierou účastníci tohto správneho konania, je na mieste konštatovať, že k nesprávnemu úradnému postupu v tomto prípade došlo.

Pokiaľ išlo o existenciu nemajetkovej ujmy, ako druhého predpokladu zodpovednosti štátu podľa , pri jej skúmaní súd vychádzal z vyjadrení tak štatutárneho zástupcu navrhovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ v priebehu konania neuviedol a netvrdil konkrétne aká ujma na právach nemajetkovej povahy mu bola v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu spôsobená, neuviedol, akú intenzitu, konkrétny vplyv a dopad do jeho integrity mal nesprávny úradný postup, keď mal za to, že už len samotná skutočnosť, že došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a teda k porušeniu jeho práva na skončenie konania v zákonnej lehote a tým aj jeho práva na inú

- 8 -

právnu ochranu, odôvodňuje odškodnenie formou nemajetkovej ujmy. Súd sa s týmto názorom navrhovateľa však nestotožnil, keď má za to, že zodpovednosť podľa je koncipovaná (podobne ako pri inštitúte všeobecnej zodpovednosti v občianskom práve) na báze preukázania zodpovednosti konkrétneho subjektu za konanie v rozpore s právom a jej jednotlivých zložiek, ku ktorým zložkám, v danom prípade, patrí i preukázanie nemajetkovej ujmy. Preto samotná okolnosť prieťahov v správnom konaní, i keď dlhodobejšia, ešte bez ďalšieho, t.j. bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov

na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania a nemožno ho stotožňovať napr. s konaním Ústavného súdu o sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v ktorom Ústavný súd zistiac, že štátny orgán spôsobil neodôvodnené prieťahy v konaní, prizná sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Je tomu tak i z dôvodu, že súd sa musí v súvislosti so skúmaním nemajetkovej ujmy nevyhnutne zaoberať i existenciou príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a nesprávnym úradným postupom ako v poradí ďalšieho predpokladu zodpovednosti. Napokon i Ústavný súd Slovenskej republiky () konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v zmysle ) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha

Pokiaľ štatutárny zástupca navrhovateľa videl dopad nesprávneho úradného postupu Obvodného úradu Bratislava na navrhovateľa v tom, že navrhovateľ v konečnom dôsledku nezískal informácie, ktoré boli pre neho kľúčové a ktoré prvotne žiadal od Agentúry na podporu výskumu a vývoja, tieto by získal, pokiaľ by správny orgán konal a udelil obvinenému z priestupku pokutu, tu súd udáva, že navrhovateľ vo svojich vyjadreniach konštruoval len hypotetický výsledok priestupkového konania, ku ktorému však, so zreteľom aj na obsah záznamu o zastavení konania zo dňa 12.10.2009, nemuselo vôbec dôjsť.

S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol.

Súd zamietol i návrh navrhovateľa, ktorým sa v žalobnom petite domáhal určenia, že nesprávnym úradným postupom Obvodného úradu Bratislava v správnom konaní pod č. OVVS-PR-3123/1-929-07- JGA V-21, vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa bolo porušené právo navrhovateľa na prejednanie a rozhodnutie veci bez prieťahov a právo na inú právnu ochranu, nakoľko mal za to, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o takto koncipovanej časti žalobného návrhu, nakoľko o tejto skutočnosti je podľa ustanovenia (článok 127 ods. 1,2) právomocný rozhodovať Ústavný súd, a nie súd všeobecný. Rovnaký záver vyslovil už Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 22.6.2011, sp. zn. . Naviac, navrhovateľ označil na strane odporcu ako subjekt Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, pričom sa domáhal určenia, že postupom nie štátu, ale orgánu verejnej moci, t.j. Obvodného úradu Bratislava, bolo porušené

- 9 -

právo navrhovateľa. Navrhovateľ však takýto subjekt, ktorý disponuje právnou subjektivitou ako ďalšieho účastníka v konaní neoznačil.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal súčasné, t.j. kumulatívne splnenie všetkých , a to najmä vznik nemajetkovej ujmy a s tým súvisiacu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 24. septembra 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

za správnosť:

Henčeková A.