Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-29-2011.pdf
PDF · 150.11 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/29/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu N. U., trvale bytom K. XX, XXX XX Y. W., DIČ 102 000 3567, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom v Bratislave, Strojnícka 8, 821 05 Bratislava II, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 13. januára 2011 č. 25906/2009 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Colného úradu Prešov zo dňa 20. marca 2009 č.: 15162/2009-6292. Dôvodil tým, že obidve rozhodnutia považuje za nezákonné. Nezákonným postupom správnych orgánov boli porušené jeho práva, konkrétne článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 1, 3, § 14a ods. 1 prvej a druhej vety, ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Porušenie § 14a a § 30 zákona podľa žalobcu spočíva v tom, že Colný úrad Prešov vydal dňa 18. augusta 2007 rozhodnutie o zabezpečení tovaru zn. 51017/2007-6292, ktorým žalobcovi zabezpečil tovar, spotrebiteľské balenie liehu ( ďalej len „ SBL“ ) a to 9 ks Slivka jemná 40%-tná z dôvodu, že Colný úrad Prešov mal dôvodné podozrenie, že citoval časť výroku: „tovar - vyššie uvedené SBL súvisia s porušením daňových predpisov, ich zabezpečenie je potrebné na preukázanie skutočnosti pri správe dane v predmetnom prípade správe potrebnej dane z liehu“.
Žalobca dôvodil tým, že Colný úrad Prešov vo výroku rozhodnutia o zabezpečení jasne a zrozumiteľne neformuloval dôvod zabezpečenia a pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu a ktoré bol žalobca povinný odstrániť. Správca dane sám uviedol, že žalobca predmetné SBL nadobudol od právnickej osoby W. T. - NOBA - SMOKER, ktorá je držiteľom povolenia na predaj liehu, ev.č. 667130600036 zo dňa 28. septembra 2006. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o zabezpečení tovaru, Colný úrad Prešov vychádzal z akýchsi kontrolných zistení CÚ Žilina a nadobudol dôvodné podozrenie, že predmetné SBL súvisia s porušením daňových predpisov, teda ich zabezpečenie je potrebné na zabezpečenie skutočností pri správe dane v predmetnom prípade správe spotrebnej dane z liehu. Colný úrad Prešov pristúpil k zabezpečeniu tovaru SBL, pretože na základe akýchsi ( v rozhodnutí neidentifikovaných ) zistení CÚ Žilina bolo potrebné na riadne preukázanie skutočnosti pri správe dane, pritom vôbec nešpecifikoval o aké skutočnosti ide ( riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, kvality a podobne ), ale ani neuviedol konkrétne postupnosti, ktoré mal žalobca odstrániť, ani dostatočne zrozumiteľne neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako vyhodnotil dôkazy a úvahy. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie, ktoré nespĺňa podmienky vymedzené v § 30 ods. 2,3 zákona č. 511/1992 Zb. je nezákonné a pre vyššie uvedené nedostatky v určitosti a zrozumiteľnosti vo výrokovej časti, ako aj pre nedostatky v odôvodnení ( § 30 ods. 3 Zákona o správe daní ) je nepreskúmateľné.
Žalobca argumentoval, že na základe predmetného rozhodnutia o zabezpečení SBL vydal Colný úrad Prešov rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech štátu a uviedol ako dôvod to, že v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru, vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného tovaru. Rozhodnutie Colného úradu Prešov bolo Colným riaditeľstvo SR v Bratislave zo dňa 13. januára 2011 potvrdené.
Žalobca ďalej v žalobe citoval ustanovenia § 2 ods. 1,3,6, § 29 ods. 1,2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. a § 4 ods. 5,6, § 10 ods. 1 a § 32 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Uviedol, že žalovaný v zhode s Colným úradom Prešov opiera svoje rozhodnutie o zistenia dožiadaného Colného úradu Trenčín a to o výpoveď W.W. v Zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 21. mája 2009, ktorý uviedol, že registračná pokladňa DKP: 6451020431973003 sa v spoločnosti W. T. - NOBA - SMOKER, Trenčín nenachádza a spoločnosť ani nepoužívala taký typ registračnej pokladnice, ktorý by vydával pokladničné doklady v takej forme, v akej sú predmetné preverované doklady.
Vo výpovedi zamestnanec poverený zastupovaním daňového subjektu W. T. - Ing. T. U. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05. decembra 2007 uviedol, že odberateľ s obchodným menom N. U., Y. W. nemá daňový subjekt W. T. vo svojej evidencií povolení na predaj SBL.
Ďalej z výpovede fakturantky daňového subjektu W. T. - Ing. X. R. v Zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 3396/2007-6091-INT vyplýva, že predaj tovaru realizujú len prostredníctvom fakturácie, pri rozvoze tovaru ich zamestnanci nepoužívajú elektronické pokladne a pri nákupe tovaru v ich prevádzke využívajú 6 pokladní v počítačovej sieti.
Podľa žalobcu dôkazná hodnota vyššie uvedených výpovedí nie je taká, akú im pripisuje správca dane a to podľa neho z nasledovných dôvodov.
Colný úrad Prešov vyzval žalobcu výzvou na podanie vyjadrenia zistených skutočnostiam ale len v prípade vyjadrenia daňového subjektu W. T. - NOBA - SMOKER Trenčín. K výpovedi svedka fakturantky Ing. X. R. nemal možnosť sa žalobca vyjadriť a rovnako ani pri výpovedi svedka Ing. T. U. a tým došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho procesných práv zo strany správcu dane, pretože v prípade ústneho pojednávania mal žalobca právo účasti na pojednávaní a právo klásť svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia boli porušené jeho procesné práva a rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutočnosti neboli zistené spoľahlivo a úplne, čím je rozhodnutie v rozpore s § 2 ods. 1,3 a § 29 ods. 2,4 zákona č. 511/1992 Zb.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že colný úrad v konaní o zabezpečení a následnom prepadnutí tovaru sa mal zaoberať skôr otázkou, či žalobca splnil povinnosti ukladané mu zákonom, ak by sa týmto zaoberal zistil by, že žalobca realizoval zdaniteľné plnenie, bol mu vystavený riadny účtovný doklad z registračnej pokladne, ktorý spĺňal náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve, išlo o preukázateľný účtovný záznam ( účtovný doklad ), ktorý priamo dokazoval skutočnosť kúpy tovaru - 9 ks spotrebiteľského balenia liehu ( preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru ), účtovný doklad bol riadne zavedený do účtovníctva žalobcu, tovar bol označený pravými kontrolnými známkami ( legálny pôvod tovaru ), všetky tvrdenia ohľadom riadneho označenia kolkovými známkami, riadneho zaplatenia a zaevidovania do účtovníctva žalobcu neboli colným úradom spochybnené, spotrebná daň z liehu bola riadne zaplatená v kúpnej cene.
Žalobca dôvodil, že žalovaný, ako aj Colný úrad Prešov svojimi rozhodnutiami, ako aj ich postupom v daňovom konaní porušili ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona o správe daní. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že možno uzavrieť, že colný úrad, ani colné riaditeľstvo nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a už vôbec nedbali na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca riadne nadobudol tovar, zaplatil zaň kúpnu cenu, zaplatil spotrebnú daň a k tovaru nadobudol vlastnícke právo, pričom právo vlastniť majetok predstavuje jedno zo základných ústavných práv. Nezákonným postupom správcu dane a nezákonnými rozhodnutiami o prepadnutí tovaru v prospech štátu bolo zasiahnuté do práva vlastniť majetok. Ďalej uviedol, že nepreukázanie spôsobu a pôvodu nadobudnutia tovaru predstavuje právnu skutočnosť zakladajúcu vznik daňovej povinnosti, ako aj povinnosti správcu dane za tento skutok uložiť pokutu, nevraviac už o zásahu do majetkovej sféry žalobcu už tým, že už spotrebnú daň zaplatil, čo však je legitímne, rovnako ako je legitímna snaha štátu maximalizovať fiškálne výnosy, musí sa však rešpektovať daný zákonný rámec, čo v tomto prípade nemožno konštatovať.
S poukazom na vyššie citované skutočnosti považuje žalobca rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné a rovnako za nezákonný považuje aj postup správcu dane a preto navrhol rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 12. apríla 2011 vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi a právnou argumentáciou uvedenou v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Colný úrad Prešov ako príslušný správny orgán podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov rozhodol dňa 20. marca 2009 pod č. 15162/2009-6292 o prepadnutí tovaru v prospech štátu - spotrebiteľského balenia liehu Slivka jemná, objem v litroch 1,0, 40%-tného alkoholu v počte 9 ks spotrebného balenia liehu, výrobca KASICO a.s. zabezpečené Rozhodnutím Colného úradu Prešov zn. 51017/2007-6292 zo dňa 18.8.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. septembra 2007, fyzickej osobe - podnikateľovi N. U., trvalý pobyt K. XX, XXX XX Y.I., ako vlastníkovi predmetného tovaru, pretože v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru, vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného tovaru.
Výrok rozhodnutia Colný úrad Prešov odôvodnil tým, že dňa 7.augusta 2007 bol colníkmi CÚ Prešov vykonaný daňový dozor u fyzickej osoby - podnikateľa N. U., DIČ: 1020003567, vykonávajúcej podnikateľskú činnosť pod obchodným menom N. U., s miestom podnikania K. XX, XXX XX Y.I., IČO: 40 715 841 Daňový dozor sa uskutočnil v mieste podnikania kontrolovaného subjektu a v skladových priestoroch kontrolovaného subjektu - garáže č. XXXX, Y.I. pri ulici K.. Výkon daňového dozoru bol zameraný na držbu liehu, spôsob nadobudnutia liehu a kontrolu označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou ako je podrobne uvedené v Zápisnici z vykonaného daňového dozoru zo dňa 17.augusta 2007. V rámci daňového dozoru bola v skladovom priestore kontrolovaného subjektu zistená držba a skladovanie spotrebiteľských balení liehu v počte 9 ks balenia, Slivka jemná, 40%-tná.
Kontrolovaný subjekt predmetné SBL nadobudol od právnickej osoby W. T. - NOBA - SMOKER, Kasárenská 345, 911 05 Trenčín, IČO: 32286066, ktorá je držiteľom Povolenia na predaj liehu ev. č 667130600036 zo dňa 28. septembra 2006. Kontrolovaný subjekt do Zápisnice z vykonaného daňového dozoru zo dňa 17. augusta 2007 uviedol: „Nesúhlasím s odberom liehu, nakoľko z mojej strany boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky".
Za účelom preverenia tvrdenia daňového subjektu CÚ Prešov zo dňa 26. novembra 2007 požiadal Colný úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania za účelom preverenia dokladov vydané predajcom - W. T., NOBA - SMOKER , Trenčín v účtovníctve tohto subjektu.
Colný úrad Trenčín ako miestne príslušný správca dane pre daňový subjekt W. T. oboznámil CÚ Prešov o zistení v tom zmysle , že tento nemá odberateľa s obchodným menom N. U., K. XX, Y.I., IČO: 4015841, DIČ: 1015432271 vo svojej evidencii Povolení na predaj SBL. Pokladničné doklady predložené N. U. nezodpovedajú formou ani náležitosťami dokladom používaným pokladnicami daňového subjektu W. T. NOBA - SMOKER. O ústnom pojednávaní spísal Colný úrad Trenčín Zápisnicu zo dňa 5. decembra 2007. Okrem toho Daňový úrad Dubnica nad Váhom zo dňa 9. marca 2007 v odpovedi na dožiadanie Colného úradu Žilina colnému úradu oznámil, že pod číslom DKP 6451020431973003 na Daňovom úrade Dubnica nad Váhom nie je registrovaná žiadna elektronická registračná pokladnica. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že paragóny z príručnej registračnej pokladnice DKP: 6451020431973003 neboli vystavené daňovým subjektom - W. T., NOBA - SMOKER, Trenčín.
CÚ Prešov výzvou zo dňa 2. júna 2008 vyzval N. U. na podanie vyjadrenia sa k vyššie zisteným skutočnostiam. Dňa 10. júla 2008 doručil žalobca na CÚ Prešov elektronickou poštou, ktorou okrem iného žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci je zastupovaný právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Krempaským a on nemá u seba potrebné doklady. Po preverení si týchto skutočností vyhovel žiadosti o predĺženie lehoty a opätovne vyzval N. U. výzvou zo dňa 20. júla 2008 na podanie vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Dňa 25. júla 2008 bola na CÚ Prešov žalobcom doručená fotokópia plnomocenstva pre JUDr. Ondreja Krempaského. Dňa 15. augusta 2008 zaslal CÚ Prešov opätovne výzvu aj právnemu zástupcovi N. U. JUDr. Ondrejovi Krempaskému, v ktorej ho vyzval na podanie vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Dňa 27. augusta 2008 bolo na CÚ Prešov doručené vyjadrenie právneho zástupcu, v ktorom nijak nevyvrátil zistenia colného úradu ohľadom pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetného zaisteného liehu. Všetky tvrdenia ohľadom riadneho označenia kolkovými známkami, riadneho zaplatenia a zaevidovania do účtovníctva N. U. neboli colným úradom spochybnené, avšak nevyvracajú fakt, že kontrolovaný subjekt nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného spotrebiteľského balenia liehu. Tvrdenie, že za správnosť vystavených daňových dokladov zodpovedá predávajúci je mylným tvrdením, nakoľko s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) Zákona č. 431/2002 o účtovníctve sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť. Daňový doklad - faktúra, ktorá nie je vydaná subjektom, ktorý je na nej uvedený nie je dokladom priamo dokazujúcim skutočnosť. V závere vyjadrenia JUDr. Krempaský požiadal o nazretie do spisového materiálu, čo mu bolo dňa 28. augusta 2008 umožnené. Listom zo dňa 16. septembra 2008 žiadal právny zástupca colný úrad o doplnenie dokazovania o zistenia pôvodu pravých kontrolných známok na zabezpečených SBL. V tejto súvislosti Colný úrad Prešov dožiadal dňa 26. novembra 2009 Oddelenie spotrebných daní Colného úradu Žilina o vyjadrenie sa k zúčtovaniu predmetných kontrolných známok, pričom v odpovedi bolo oznámené že prevádzkovateľ daňového skladu - daňový subjekt MARKO EFEKT s.r.o., Radlinského 30, Dolný Kubín, prevzal 1.000.000 kusov kontrolných známok s registračným odberným číslom 206011 o objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení 40%, v objeme spotrebiteľskom balení 1 liter z tlačiarne kontrolných známok KASICO, a.s., Bratislava. Colný úrad Žilina skonštatoval, že po vykonanom šetrení vyššie uvedený daňový subjekt nezúčtoval kontrolné známky v počte 996.900 kusov kontrolných známok Únikom týchto kontrolných známok sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní.
Prvostupňový správny orgán v závere rozhodnutia citoval ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) a ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z.
V konaní o prepadnutí tovaru spochybnením účtovných dokladov - paragónov z príručnej registračnej pokladnice DKP: 6451020431973003 vydané predajcom - W. T., NOBA-SMOKER, preukázal skutočnosť, že kontrolovaný subjekt N.
U., trvalý pobyt K. XX, Y.I., DIČ: 1020003567 riadne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia zabezpečeného tovaru. Nakoľko neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru, Colný úrad Prešov § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov rozhodol o prepadnutí tovaru v prospech štátu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické dôvody ako sú uvedené v žalobe rozhodol žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov tak, že potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 15162/2009-6292 zo dňa 20. marca 2009.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že ako odvolací orgán, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť vydania napadnutého rozhodnutia podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. po stránke skutkovej, právnej a formálnej, a to v rozsahu podaného odvolania. Poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania.
Žalovaný argumentoval tým, že dňa 17. augusta 2007 Colný úrad Prešov, SCÚ Poprad vykonal daňový dozor u odvolateľa v jeho mieste podnikania. Poukázal na skutočnosti, ktoré boli zistené kontrolou, konkrétne odvolateľ na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetných SBL predložil správcovi dane dva pokladničné doklady zo dňa 25. júna 2007 vydané príručnou registračnou pokladnicou DKP: 6451020431973003, pričom ako predajca bol na nich uvedený daňový subjekt W. T. - NOBA -SMOKER, Ohľadom vysvetlenia vo veci nadobudnutia bola spísaná s daňovým subjektom Zápisnica o podanom vysvetlení za účelom podania vysvetlenia vo veci nadobudnutia SBL od daňového subjektu W. T. dňa 17. augusta 2007. Dňa 18. augusta 2007 vydal colný úrad rozhodnutie, ktorým zabezpečil odvolateľovi nasledujúce SBL v počte 9 kusov, 40%t-ná Slivka jemná, od výrobcu kontrolnej známky KASICO, a.s. a to z dôvodu, že ich zabezpečenie bolo potrebné na preukázanie skutočností pri správe dane. Daňový úrad Dubnica nad Váhom listom uviedol, že pod predmetným číslom DKP 6451020431973003 nie je na DÚ Dubnica nad Váhom registrovaná žiadna elektronická registračná pokladnica. Podľa vyjadrenia pracovníčky Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Trenčín má daňový subjekt W. T. všetky registračné pokladne registrované na DÚ Dubnica nad Váhom pod starým DIČ. Uvedená pracovníčka preverením v registri zistila, že mu určite nebolo ani omylom zaevidované číslo pokladne, ktoré by začínalo na 645. V Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05. decembra 2007 uviedol, že odberateľa s obchodným menom N. U. daňový subjekt W. T. nemá vo svojej evidencii povolení na predaj SBL.
Na základe dožiadania Colného úradu Prešov Krajské riaditeľstvo PZ, ÚJaKP, odbor ekonomickej kriminality, Žilina listom zo dňa 25. mája 2009 podalo informáciu ohľadom úniku 996.900 kusov kontrolných známok a následnom predaji spotrebiteľských balení, ktoré boli nimi označené a bolo zistené, že za uvedené kontrolné známky je vedené trestné stíhanie na OBPK Bratislava. Dňa 20. marca 2009 vydal colný úrad odvolaním napadnuté Rozhodnutie zo dňa 20. marca 2009, ktorým colný úrad na základe § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. vyslovil prepadnutie tovaru - spotrebiteľských balení liehu Slivka jemná, 40%, 1 L, v množstve 9 ks v prospech štátu z dôvodu, že v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru - odvolateľom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného tovaru. Žalovaný citoval ustanovenie § 14a ods. 3 a § 29 ods. 8 Zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
K námietkam odvolateľa žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom preskúmal ako konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, tak aj rozhodnutie samotné po stránke skutkovej aj právnej a má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. V konaní bolo zistené, že odvolateľ skladoval vyššie uvedené SBL, ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia nevie preukázať právne relevantným spôsobom, resp. ako doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia SBL predložil pokladničné doklady zo dňa 25. júna 2007 vydané príručnou registračnou pokladnicou DKP: 6451020431973003 znejúce na daňový subjekt W. T. - NOBA - SMOKER, Kasárenská 345, 911 05 Trenčín, ktorých výpovedná a dôkazná hodnota bola v ďalšom konaní spochybnená a vyvrátená. Ďalej žalovaný dôvodil tým, že ako bolo šetrením colného úradu v konaní zistené, a to na základe výpovedí W.a T. v Zápisnici o miestnom zisťovaní z dňa 21. mája 2009, zamestnanca povereného zastupovaním daňového subjektu W. T. - Ing. T. U. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05. decembra 2007 a fakturantky daňového subjektu W. T. - Ing. X. R. v Zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 02.marca 2007, daňový subjekt W. T. nemohol vystaviť dva pokladničné doklady zo dňa 25. júna 2007 vydané príručnou registračnou pokladnicou DKP: 6451020431973003, ktoré účastník konania ( žalobca ) predložil správcovi dane ako dôkaz preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia vyššie uvedených SBL. V Zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 21. mája 2009 je uvedené, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že registračná pokladnica DKP: 6451020431973003 sa v spoločnosti W. T. - NOBA - SMOKER, Kasárenská 345, 911 05 Trenčín, nenachádza. Spoločnosť ani nepoužíva taký typ registračnej pokladnice, ktorý by vydával pokladničné doklady v takej forme v akej sú predmetné preverované doklady zo dňa 25. júna 2007. Existenciu príručnej registračnej pokladnice DKP: 6451020431973003 zo strany daňového subjektu vyvracia aj zoznam registračných pokladní W. T. - NOBA -SMOKER 2007, predložený správcovi dane, ktorý tvorí prílohu k Zápisnici o miestnom zisťovaní. Podľa vyjadrenia majiteľa spoločnosti W.W., ich spoločnosť uvedené doklady nevystavila, pričom Ing. T. U. v Zápisnici o ústnom pojednávaní a 05. decembra 2007 uviedol, že odberateľa s obchodným menom N. U. nemá daňový subjekt W. T. vo svojej evidencii povolení na predaj SBL. Pokladničné doklady predložené daňovým subjektom N. U., nezodpovedajú formou, ani náležitosťami pokladničným dokladom používaným ich registračnými pokladnicami. Fakturantka daňového subjektu W. T. - Ing. X. R. v Zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 02. marca 20070 okrem iného uviedla, že predaj tovaru realizujú len prostredníctvom fakturácie, pri rozvoze tovaru ich zamestnanci nepoužívajú elektronické pokladne a pri nákupe tovaru v ich prevádzke využívajú 6 pokladní v počítačovej sieti.
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie zistenia colného úradu a to, odpoveď Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 01.júna 2009 ohľadom toho, že elektronická registračná pokladnica s DKP 6451020431973003 nie je registrovaná na žiadnom daňovom úrade. Taktiež Daňový úrad Dubnica nad Váhom vo svojom vyjadrení zo dňa 09. marca 2007 preukazuje, že pod predmetným číslom DKP 6451020431973003 nie je na DÚ Dubnica nad Váhom registrovaná žiadna elektronická registračná pokladnica. V zmysle vyššie uvedeného skutočností je zrejmé, že colný úrad neopieral svoje závery, ku ktorým dospel len o jedno vyjadrenie zástupcu daňového subjektu W. T., ale bol to komplex úkonov, ktoré jednoznačne potvrdzujú závery, ku ktorým colný úrad dospel a to, že daňový subjekt W. T. nebol subjektom obchodno-právnych vzťahov s odvolateľom, resp. inak povedané nebol tým daňovým subjektom, ktorý vydal pokladničný doklad, ktorým odvolateľ preukazuje spôsob nadobudnutia predmetného SBL a nebol zároveň subjektom, ktorý obchodoval s odvolateľom.
Žalovaný ďalej uviedol, že odvolateľ síce predložil doklady na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia vyššie uvedených SBL, avšak len preukázanie dokladu ako takého nestačí. Takýmto dokladom musí, okrem iného, byť vierohodne preukázaný subjekt, ktorý tovar dodáva. Účastníkmi obchodného vzťahu musia byť subjekty, ktoré sú identifikovateľné a musia mať oprávnenie obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom odberu a dodávky. Len v takom prípade je možné považovať preukázanie potrebných dokladov za vierohodné ako pre daňové konanie, tak na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru. V danom prípade tomu tak nie je, nakoľko v skutočnosti subjekt uvedený na dokladoch nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru. Odvolateľ nepreukázal v daňovom konaní vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, t.j. nepreukázal, že dodávateľom predmetného tovaru bol daňový subjekt W. T.. S poukazom na obsah ustanovenia § 10 ods. 1, ako aj § 32 ods. 1 písm. a) citovaného zákona bolo preukázané, že pokladničný doklad nebol vydaný daňovým subjektom W. T. a teda nemohol byť ním ani riadne zaúčtovaný ( nezodpovedajú formou, ani náležitosťami pokladničných dokladov používaných registračnými pokladnicami daňového subjektu W. T., u tohto daňového subjektu sa predaj tovaru realizuje len prostredníctvom fakturácie, pri rozvoze tovaru ich zamestnanci nepoužívajú elektronické pokladne ) a v neposlednom rade, číslo uvedené na pokladničnom doklade označujúce registračnú pokladnicu DKP: 6451020431973003, cez ktorú bol pokladničný doklad vydaný, ktorá sa u daňového subjektu W. T. nenachádza, ba čo viac, elektronická registračná pokladnica s DKP 6451020431973003 nie je registrovaná na žiadnom daňovom úrade a nie je pridelená žiadnemu daňovému subjektu.
Žalovaný ďalej uviedol, že v celom konaní, ktoré je ovládané základnými zásadami zakotvenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. významné miesto zaujíma zásada zákonnosti a zásada voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ ide o samotnú skutočnosť konania odvolateľa v dobrej viere ( je zrejmé, že odvolateľ konal s osobou na to nie oprávnenou, pričom nešlo o osobu daňového subjektu W.a T., ale o osobu neznámu, ktorá zároveň vystavila odvolateľom predložené doklady ), tohto inštitútu dobrej viery sa možno úspešne dovolávať pri jednaní medzi subjektmi v rámci súkromnoprávnych vzťahov, avšak vo vzťahu ku správcovi dane je to prinajmenšom sporné, nakoľko správca dane môže pri svojom rozhodovaní podľa kogentných noriem daňového práva len ťažko prihliadať k tomu, či odvolateľ pri uzatváraní svojich obchodov konal v dobrej viere alebo nie. Pritom je potrebné mať stále na zreteli, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti pri zisťovaní totožnosti jednajúcich osôb a ich spôsobilosti zaväzovať svojím jednaním iné osoby.
Žalovaný vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má za to, že odvolateľom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia vyššie uvedených SBL a preto rozhodol v odvolacom konaní tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) preskúma napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a zároveň aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania v predmetnej veci je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa § 14a ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov rozhodol správca dane o prepadnutí tovaru - spotrebiteľských balení liehu v celkovom množstve 9 kusov v prospech štátu ( ďalej len tovaru ), pretože žalobca ako vlastník neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, lebo nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia tohto tovaru.
Tovar - spotrebiteľské balenie liehu žalobca nadobudol od právnickej osoby W. T. - NOBA - SMOKER, Kasárenská 345, 911 05 Trenčín, IČO: 32286066, ktorá je držiteľom Povolenia na predaj liehu ev.č. 667130600036 zo dňa 28. septembra 2006, pričom výrobcom predmetných SBL je podľa etikiet právnická osoba OBLIS spol. s r.o. Zlín, Česká republika.
Ako vyplýva z administratívneho spisu žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov potvrdil.
Vydaniu predmetných rozhodnutí tak žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu predchádzalo vydanie Rozhodnutia zo dňa 18. augusta 2008 zn. 51017/2007-6292 o zabezpečení tovaru, ktorým Colný úrad Prešov žalobcovi zabezpečil tovar - spotrebiteľské balenie liehu a to 9 ks Slivka jemná 40% z dôvodu, že mal dôvodné podozrenie, že tovar vyššie uvedeného SBL súvisí s porušovaním daňových predpisov a jeho zabezpečenie je potrebné na preukázanie skutočností pri správe dane v predmetnom prípade správe spotrebnej dane z liehu. Predmetné spotrebiteľské balenia liehu sú označené kontrolnými známkami, ktoré unikli spoločnosti OBELIS spol. s r.o. Zlín.
Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok krajský súd skúmal, či správne orgány zistili dostatočne skutkový stav veci, či tento správne právne posúdili, ako aj to, či bol dodržaný procesný postup a či je dôvodná námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru, v ktorom nebolo uvedené aké pochybnosti má žalobca odstrániť s poukazom na porušenie § 29 ods. 8 Zákona o správe daní a poplatkov, pretože žalovaný v žiadnom svojom rozhodnutí nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností o riadnom nadobudnutí tovaru, o porušení § 14a ods. 1,3 citovaného zákona, o nesprávne vedenom dokazovaní a teda porušení § 29 citovaného zákona, a tým aj o porušení článku 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 citovaného zákona.
Podľa § 14a ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
Podľa § 14a ods. 3 zákona ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
Podľa § 29 ods. 8 zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len zákon č. 105/2004 Z.z.) správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.
Podľa § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 50 000 Sk, za správny delikt podľa odseku 1 písm. i), a taký lieh zabezpečí. Uvedené ustanovenie odkazuje pod poznámkou 11 na § 14a zákona č. 511/1992 Zb.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba -podnikateľ, u ktorej sa nachádzali spotrebiteľské balenia liehu, bol povinný preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu a zamestnanci správcu dane mali oprávnenie zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočnosti pri správe daní, pričom toto oprávnenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom.
Aj keď žalobca na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu predložil dva účtovné doklady - paragóny z príručnej registračnej pokladnice DKP: 6451020431973003 vydané predajcom - W. T., NOBA-SMOKE, Trenčín správny orgán rozsiahlym dokazovaním popísaným v rozhodnutí tento dôkaz spochybnil, pretože dospel k záveru, že pokladničné doklady neboli vystavené platiteľom dane a teda zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ a to W.W., NOBA-SMOKER, Trenčín. Zdaniteľné plnenie preto nebolo preukázané v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. a predmetné pokladničné doklady predložené žalobcom nemožno považovať za právne relevantný dôkaz.
Krajský súd v danej veci osobitne poukazuje na § 29 ods. 8 zákona, podľa ktorého dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, ktorý v celom konaní okrem spochybňovania postupu colného úradu a dôvodov zabezpečenia spotrebiteľských balení liehu, ako aj žiadosti aby preveril prevod liehu od začiatku podľa predložených dokladov, čo colný úrad preveril, nemal žiadne konkrétne návrhy na vykonanie dôkazov a teda dôkazné bremeno ako daňový subjekt neuniesol.
Ďalej poukázal súd hlavne na to, že vykonaným dokazovaním tak správcu dane, ako aj žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu bolo preukázané, že paragóny z príručnej registračnej pokladnice DKP: 6451020431973003 neboli vystavené daňovým subjektom W. T., NOBA-SMOKER, Trenčín tak ako to deklaroval žalobca.
V tejto súvislosti poukázal súd jednoznačne na vykonané dokazovanie Colným úradom Prešov a na jednotlivé výzvy colného úradu, konkrétne zo dňa 02. júna 2008 doručenej žalobcovi 14. júna 2008, ako aj výzvu zo dňa 20. júla 2008 na podanie vyjadrení žalobcom a následne posledná výzvu ktorá bola zasielaná právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ondrejovi Krempaskému zo dňa 15. augusta 2008, doručenú právnemu zástupcovi dňa 20. augusta 2008, v ktorých správca dane dôvodí tým, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu boli žalobcovi zabezpečené spotrebiteľské balenia liehu, lebo colný úrad mal dôvodné podozrenie, že predmetný tovar súvisí s porušovaním daňových predpisov a zabezpečenie tohto tovaru bolo potrebné na preukázanie skutočností pri správe dane z liehu, ku ktorým tvrdeniam sa mal žalobca vyjadriť a to sám, resp. prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Súd argumentoval ďalej tým, že pri preverovaní predložených dokladov z registračnej pokladnice DKP: 6451020431973003 vydané predajcom W. T., NOBA-SMOKER, Trenčín zo dňa 25. júna 2007 dožiadaný Colný úrad Žilina zistil, že uvedené pokladničné doklady nevystavil daňový subjekt W.W., pretože tento daňový subjekt odberateľa s obchodným menom N. U., K. XX, Y.I. nikdy nemal a z toho nemá ani daňový subjekt W.W. vo svojej evidencii povolení na predaj SBL. Okrem iného Oznámenia Daňového úradu Dubnica nad Váhom zo dňa 09. marca 2007 Colnému úradu Prešov vyplýva, že pod uvedeným číslom DPK nie je na Daňovom úrade Dubnica nad Váhou registrovaná žiadna elektronická registračná pokladnica. Podľa vyjadrenia pracovníčky Daňového riaditeľstva SR Trenčín preverovaním registrácií bolo zistené, že zaevidované číslo pokladnice, ktoré by začínalo na 645, daňový subjekt W.W. nemá vo svojom vlastníctve. Žiadne iné doklady okrem dvoch pokladničných paragónov zo dňa 25. júna 2007 žalobca správcovi dane nepredložil. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že obidva pokladničné doklady predložené žalobcom nemohli byť vystavené daňovým subjektom W.W. - NOBA- SMOKER, Trenčín. Colný úrad preto viackrát vyzval žalobcu, aby sa v lehotách uvedených v týchto výzvach v predmetnej veci vyjadril a zároveň predložil alebo zaslal dôkazy a doklady na potvrdenie skutočnosti, ktoré uvedie vo vyjadrení a zároveň na preukázanie porušenia svojich práv a oprávnených záujmov. Zároveň bol žalobca poučený o svojich procesných právach, že ak nevyužije svoje právo vyjadriť sa k danej veci, colný úrad rozhodne bez vyjadrenia, na základe vlastných zistení a vykonaného dokazovania. Ak aj žalobca tvrdil, že lieh je riadne označený kontrolnými známkami, má ho zaevidovaný, za lieh riadne zaplatiť, ako aj to, že kontrolné známky umožňujú skontrolovať pohyb liehu od jeho začiatku, na základe čoho žiadal právny zástupca žalobcu preverenie colným úradom pohybu tohto liehu, a aké úkony robil colný úrad okrem vyžiadania výpovede samotného predávajúceho, resp. aký iný dôkaz okrem tvrdenia daňového subjektu W.W., NOBA - SMOKER vykonal, nevyvracia tvrdenia a k ním priložené listinné dôkazy žalobcu. Žalobca poukázal na účelové konanie colného úradu a uvedené svedecké výpovede uvádzané v rozhodnutí colných orgánov označil za neoverené tvrdenia týchto vypočutých osôb, avšak žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvrátili tvrdenia správneho orgánu nepredložil.
Krajský súd sa preto nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v predmetnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav a že došlo k porušeniu § 2 ods. 1 až 3, § 29 ods. 2 a 8, ako aj článku 2 Ústavy Slovenskej republiky vtom zmysle, že konanie bolo účelové a založené len na vyjadrení daňového subjektu W. T. a jeho povereného zástupcu Ing. T. U., ako aj deklarantky Ing. X. R., ktorých vypočutia sa nemohol zúčastniť, pretože nebol o nich upovedomený. O každom jednotlivom úkone bol žalobca upovedomený, o čom svedčia doručenky nachádzajúce sa v spise.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 2 zákona, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
Podľa § 2 ods. 3 zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 29 ods. 2 zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Tak ako už krajský súd vyššie argumentoval žalobca žiadne konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania, či preukázania, že pokladničné doklady zo dňa 25. júna 2007 vystavila spoločnosť W. T., NOBA-SMOKER neuviedol. Práve naopak colný úrad vykonal rozsiahle dokazovanie a šetrenia aj s poukazom na výsluch daňového subjektu W.W. a Ing. T. U. svedkyne Ing. R., ktorí svojimi výpoveďami spochybnili vystavenie pokladničných dokladov zo dňa 25. júna 2007. Samotné vyjadrenie povereného zástupcu daňového subjektu W.a T. v tom zmysle, že daňový súbjekt W.W. nikdy neobchodoval s odberateľom s obchodným menom N. U., Y.I., ako aj to, že nemá vo svojej evidencii povolenie na predaj SBL takéhoto odberateľa a pokladničné doklady predložené žalobcom nezodpovedajú formou ani náležitosťami dokladom používaným pokladnicami daňového subjektu W.W., NOBA-SMOKER svedčia o tom, že správne orgány vyhodnotili tieto dôkazy ďalej v konaní správne.
Vyjadrenia N. U. v tom zmysle, že tovar prevzal na základe internetového oznámenia od osôb, ktoré predtým nevidel, nepozná a presne uvedené okolnosti ohľadom podnikateľskej činnosti si preveroval iba cez internetovú stránku a teda postupoval bez toho, aby si preveril obchodného partnera uvedeného ako predajcu pod menom W. T., NOBA-SMOKER, síce predložil colnému úradu pokladničné doklady, ktoré v dobrej viere považoval sám žalobca za dôveryhodné a vystavené v zmysle platných právnych predpisov, avšak v skutočnosti išlo o falošné doklady, ktoré mu vystavila osoba, ktorá vystupovala pod menom W.W., správne orgány nepresvedčili o pravdivosti predložených dokladov. Takýto záver, teda že nebolo možné predmetné pokladničné doklady predložené žalobcom vziať ako hodnoverné doklady nevyvodil colný úrad len zo samotného výsluchu povereného zástupcu daňového subjektu Ing. T. U., resp. výsluchu daňového subjektu W.a T., ale na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, na ktoré súd vyššie poukázal.
Krajský súd sa napokon nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v rozhodnutí o zabezpečení spotrebiteľských balení liehu colný úrad jasne a zrozumiteľne neformuloval dôvod zabezpečenia tovaru a pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, ktoré bol žalobca povinný odstrániť, tento vlastne odstránil. V Rozhodnutí zo dňa 18. augusta 2007 v rozhodnutí pod sp. zn. 51017/2007-6297 o zabezpečení tovaru, ktorým colný úrad žalobcovi zabezpečil tovar, spotrebiteľské balenie liehu 9 kusov podľa § 14a ods. 1 zákona zabezpečuje presne špecifikované spotrebiteľské balenie liehu, nakoľko má dôvodné podozrenie, že tovar - spotrebiteľské balenie liehu súvisia s porušením daňových predpisov, ich zabezpečenie je potrebné na preukázanie skutočnosti pri správe dane, v predmetnom prípade práve spotrebnej dane z liehu. Z obsahu citovaného ustanovenia § 14a ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva, že toto opatrenie sa využíva najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 24. augusta 2007.
Rozhodnutie o zabezpečení spotrebiteľského balenia liehu je potrebné posudzovať v spojení s ďalšími výzvami colného úradu, konkrétne zo dňa 02. júna 2008, 20. júla 2008 a 15. augusta 2008, na ktoré už súd poukázal v odôvodnení rozsudku vyššie, v ktorých colný úrad jasne formuloval, že úlohou žalobcu je v tam určených lehotách uvedených správcom dane odstrániť žalobcom pochybnosti súvisiace s predloženými pokladničnými dokladmi zo dňa 25. júna 2007, t.j. jediným dôkazom a dokladom predloženým žalobcom na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru.
Žalobca podľa názoru súdu teda vedel čo bolo dôvodom zabezpečenia tovaru, aj aké pochybnosti a v akej lehote je povinný v zmysle výziev colného úradu odstrániť.
Krajský súd je toho názoru, že nepochybil správny orgán, ak pre neodstránenie pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, keďže žalobca dôkazné bremeno s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 citovaného zákona neuniesol, pretože pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru nepreukázal, rozhodol podľa § 14a ods. 3 zákona o prepadnutí tovaru v prospech štátu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne v zmysle § 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v pomere 3:0 hlasov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.