Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-2-2011.pdf
PDF · 148.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Y. U., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX W. B. S., právne zastúpeného JUDr Ľubošom Bajužíkom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Ul. Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. apríla 2011 č.p. KRP-P-36/ KDI-BCP-2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. apríla 2011 č.p. KRP-P-36/KDI-BCP-2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Humenné ODI Humenné zo dňa 21. januára 2011 č.p. ORP-P-470/DI-3-2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 318,18 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľubošovi Bajužíkovi, advokátovi.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Humennom ODI Humenné zo dňa 21. januára 2011 č.p. ORP-P-470/DI-3-2009, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.
Žalobca v žalobe poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, na podané odvolanie a výrok rozhodnutia žalovaného. Zdôraznil, že ani po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie na základe právneho záveru žalovaného neboli vykonané žiadne dôkazy, ktorými by bol žalobca bez akýchkoľvek pochybností a na úrovni potrebnej pre rozhodnutie usvedčený zo spáchania dopravného priestupku. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán nerešpektoval záväzné právne stanovisko žalovaného.
V rámci vyhodnocovania dôkazov podľa žalobcu ani jeden zo správnych orgánov sa nezaoberal vyslovenou nelogickou a nepravdivou výpoveďou, ktorú urobil práp. V., ktorý vypovedal že videl a rozoznal v noci oproti reflektorom protiidúceho auta, kto sedí za volantom a kto šoféruje. Napriek nezmyselnosti výpovede bola akceptovaná ako pravdivá. Rovnako nie je podľa tvrdenia žalobcu pravdivá ani výpoveď obidvoch policajtov, vtom zmysle ako sa malo auto pohybovať, pretože žalobca s autom odbočil z hlavnej cesty po zastavovaní svetelnými signálmi a túto skutočnosť potvrdili aj osoby -
očití svedkovia prítomní v motorovom vozidle. Rovnako nie je pravdivá ani výpoveď príslušníkov polície pokiaľ ide o dychovú skúšku, pretože nie oni dali fúkať žalobcovi, ale on osobne sa žiadal na dychovú skúšku. V skutočnosti rýchla zdravotnícka pomoc prišla na základe jeho žiadosti na príslušné OO PZ Humenné, pretože po zásahu policajtov bol zranený čo sa tiež nikde neuvádza a práve z toho dôvodu žiadal vykonanie skúšky na prítomnosť alkoholu, aby sa vyhol podozreniu, že si zranenia spôsobil sám, pretože príslušníci polície bezdôvodne tvrdili, že bol pod veľmi silným vplyvom alkoholu.
Opätovne poukázal na nezákonné stanovisko KDI Prešov, ktorý uviedol, že rozhodnutie Obvodného úradu Humenné nie je záväzné pre rozhodovanie policajných správnych orgánov a toto tvrdenie je nezákonné a neprijateľné, pretože v zmysle Zákona o priestupkoch a Zákona o správnom konaní jednotlivé správne orgány sú si rovné a priamo zo zákona majú povinnosť právoplatné rozhodnutia iného správneho orgánu. Aj keď žalovaný ako odvolací orgán zaujal také stanovisko, že rozhodnutie ObÚ Humenné nie je pre neho záväzné, napriek tomu upravil - zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, pokiaľ ide o kontrolu dokladov, pričom evidentne využil obsah rozhodnutia ObÚ Humenné, aby sa vyhol logickej argumentácii tohto rozhodnutia a konkrétne aj dôvodov rozhodnutia ObÚ Humenné, ktorý logicky rozhodol o zastavení konania s poukazom na nepravdivé a rozporné výpovede členov hliadky, ktorá mala žalobcu kontrolovať. Rovnako sa žiadnym spôsobom obidva správne orgány nezaujali logické stanovisko k výpovediam svedkov - osôb, ktoré boli so žalobcom v aute ( X. a U. ), ktorých výpovede vyvracali tvrdenia členov hliadky. Podľa žalobcu je zrejmé, že to bolo práve z toho dôvodu, že ich výpovede vyvracali tvrdenia členov hliadky. Podľa jeho názoru obidva správne orgány nemali záujem objektívne zistiť a preukázať vec, ale výlučne len na základe nejakého anonymného telefonátu, išlo o to, aby bol žalobca potrestaný za niečo, čo neurobil. V závere žaloby argumentoval žalobca tou skutočnosťou, že pri každom ďalšom rozhodnutí došlo k zmene uloženej pokuty čo samotné dosvedčuje, že správny orgán nebol presvedčený o správnosti vlastného postupu.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 06. júla 2011 vyjadril žalovaný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia.
Z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný bolo preukázané, že Rozhodnutím o priestupku prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo PZ Humenné ODI ako príslušný orgán na prejednanie priestupku dňa 21. januára 2011 pod č.p. ORP-P-470/DI-3-2009 rozhodol tak, že obvinený U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. n/S.., C. XXX/XXX dňa 6. decembra 2009 o 18.40 hod. viedol osobne motorové vozidlo zn. Audi A4, EČ HE-811AL v obci W. nad S. smerom na U., kde bol zastavovaný a kontrolovaný hliadkou polície, kde hneď po zastavení vozidla z miesta vodiča rýchlo vyskočil a snažil sa vymeniť so spolujazdcom. Po príchode hliadky bol vyzvaný aby predložil doklady, ktoré odmietol predložiť. Nato bol predvedený na OO PZ Humenné, kde bol podrobený vyšetreniu na alkohol analyzátorom dychu Dräger- Alcotest, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,16 mg/l a opakovanou skúškou 0,13 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Na lekárske vyšetrenie a odber krvi sa nežiadal. Uvedeným konaním porušil ustanovenie §§ 3 ods. 2 písm. c, 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e), j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov mu bola uložená pokuta vo výške 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 dní, pričom táto doba začína plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur podľa ustanovení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z.
Prvostupňový správny orgán odôvodnil výrok rozhodnutia tým, že na základe Rozhodnutia o odvolaní vydaného Krajským dopravným inšpektorátom Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove č.p.: KRP-DI-SK-141 -007/2010 dňa 6. decembra 2010 začal konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca.
Pri ústnom pojednávaní o priestupku dňa 21. januára 2011 zistil, že obvinený U. Y. sa dopustil skutku tak ako je mu kladené za vinu vo výroku tohto rozhodnutia. Na uvedenom ústnom pojednávaní o priestupku advokát obvineného uviedol, že vo veci už rozhodol správny orgán OÚ v Humennom a hoci kvalifikácia bola iná, podľa neho ide o totožný skutok a preto o tomto skutku rozhodnúť legálne už nemožno.
Stanovisko KDI KR PZ Prešov v tom zmysle, že polícia nie je viazaná týmto rozhodnutím považuje za nelegálne, pretože v zmysle zákona o správnom konaní a zákona o priestupkoch tak OÚ Humenné, aj ODI Humenné sú správne orgány v zmysle citovaných zákonov s rovnakou rozhodovacou právomocou a majú aj rovnaké postavenie. Teda KDI ako správny orgán nie je na vyššej úrovni a ani nemá žiadne oprávnenie znižovať hodnotu rozhodnutí OÚ, ani žiadne legálne oprávnenie tieto rozhodnutia ignorovať alebo vyslovovať stanoviska, že tieto rozhodnutia nezoberie do úvahy. Vec mala byť podľa právneho zástupcu žalobcu odložená hneď na začiatku v dôsledku toho, že vo veci konal a právoplatne rozhodol iný správny orgán .
Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal z dôkazových materiálov správa o výsledku objasňovania priestupku, zápis o DS, úradný záznam hliadky OO PZ, EKV, plnomocenstvo advokáta JUDr. Ľ.X., Zápisnice z ústneho pojednávania z 18.1.2010, 29.1.2010, 16.2.2010, 5.8.2010, 13.12.2010, 21.12.2010,21.1.2011, zápisnice o PV L.X., J.V., K.W., Ing.D.U., práp.A.V., I.J., rozhodnutie OÚ Humenné o zastavení konania, uznesenie o odmietnutí začatia trestného stíhania SKalS MVSR, zápisnice o podaní výpovede svedkov I.J. a A.V.. Pre objektívne posúdenie konania obvineného správny orgán vychádzal z tých istých skutočností ako pri rozhodovaní o priestupku zo dňa 5.augusta 2010, pričom poukázal na tieto skutočnosti.
Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadal na to, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Správny organ prihliadal aj na výpis z evidenčnej karty vodiča, z ktorej vyplýva, že menovaný v posledných dvoch rokoch sa dopustil jedného dopravného priestupku, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta. Výšku uloženej pokuty preto považuje za postačujúcu pre nápravu obvineného.
O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo totožné dôvody, ako sú uvedené v žalobe rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktoré je uvedené vo výrokovej často tohto rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom dňa 21.januára 2011 pod č. p.: ORP-P-470/DI-3-2009 mení tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia časť textu č. 1: „... Po príchode hliadky bol vyzvaný aby predložil doklady, ktoré odmietol predložiť. Nato bol predvedený...", časť textu č. 2: „Uvedeným konaním porušil ustanovenie §§ 3 ods. 2 písm. c, 4 ods. 2 písm. c zákona č. 8/2009 Z.z. ... a časť textu č. 3: „... 2) zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 dní, pričom..." vypúšťa a nahradzuje textom č. 1: „...Po príchode hliadky bol predvedený...", časť textu č. 2: Uvedeným konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. ... a textom č. 3: „...2/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 dní, pričom...", v ďalšej časti odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.
Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, na dôvody odvolania žalobcu a argumentoval tým po zaujatí stanoviska ako príslušný odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil dôvody k jeho zrušeniu. Podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutie zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti. Vo výrokovej časti vypustil už aj tak všeobecné a nekonkrétne konštatovanie o odmietnutí dokladov (napadnuté rozhodnutie nešpecifikovalo o aké doklady sa malo jednať) vrátane právneho posúdenia tohto konania. Z tohto dôvodu odvolací správny orgán primerane upravil aj sankciu uloženú odvolateľovi tak, aby zodpovedala kritériám k ukladaniu druhu a výmery sankcie podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu, na ktorého obsah poukázal.
Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že hliadka OO PZ Humenné dňa 6. decembra 2009 v čase o 18.45 hod. v W. nad S. zastavila motorové vozidlo Audi a kontrolovala jeho vodiča Y. U., ktorý toto vozidlo viedol po tejto obci smerom na mesto U., kde na zastavovanie hliadky svetelným signálnym znamením menovaný odbočil ku kostolu, pred hliadkou vyskočil z miesta vodiča a snažil sa vymeniť s cestujúcim, ktorý sedel za ním. Zároveň nemal pri sebe doklady na vedenie osobného motorového vozidla, pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov kde mu bolo namerané 0,16 miligramov etanolu na liter Vodič sa na odber krvi nežiadal a ďalšia jazda mu bola zakázaná. V správe je uvedené vyjadrenia obvineného: „Auto som nešoféroval. Posledná jazda
bola z W. do W. a potom šoféroval X., ktorý viezol W. a V. do V.". Policajti hliadky OO PZ Humenné v časti správy o výsledku šetrenia orgánu Policajného zboru uviedli, že vodič Y. U. na znamenie hliadky aby zastavil osobné motorové vozidlo, odbočil z hlavnej cesty na vedľajšiu ku kostolu, kde následne zastavil a rýchlo vyskočil z miesta vodiča a snažil sa vymeniť so spolujazdcom, ktorý vo vozidle sedel za ním na zadnom sedadle. Hliadka menovaného vyzvala, aby predložil doklady čo on odmietol.
Z tohto dôvodu bol následne predvedený na OO PZ Humenné a tam podrobený dychovej skúške. O priebehu zistenia a dokumentovania konania obvineného spracoval práp. V. dňa 6. decembra 2009 úradný záznam, v ktorom okrem iného v ňom uviedol, že v čase o 18.30 hod. boli vyslaní do obce W. nad S., kde pri pohostinstve pri obecnom úrade je odstavené vozidlo Audi a jeho vodič mal byť v pohostinstve a byť pod vplyvom alkoholu. Počas presúvania sa od pomníka ku obecnému úradu policajti registrovali uvedené motorové vozidlo, následne otočili, išli za ním a pri kaštieli uvedené vozidlo zastavili. Z vozidla následne vystúpil vodič a spolujazdec, ktorý sedel za vodičom, pričom sa rýchlo premiestnili. Keďže policajti videli kto viedol vozidlo a kto vystúpil z miesta vodiča, toho muža vyzvali, aby predložil doklad totožnosti a doklady potrebné k prevádzke a vedeniu vozidla. Vodič aj po opakovaných výzvach s výstrahou, že bude predvedený na 00 PZ Humenné odmietol preukázať svoju totožnosť, odmietol predložiť doklady a taktiež odmietol hliadku ihneď nasledovať na oddelenie za účelom zistenia totožnosti. Z tohto dôvodu boli voči nemu použité donucovacie prostriedky a tento bol predvedený na 00 PZ Humenné, kde zistili, že sa jedná o Y. U. z W. nad S.. Vo vozidle sa nachádzali spolucestujúci I. X. a J. U.. Vodič Y. U. počas celej doby tvrdil, že vozidlo neviedol a to aj napriek tomu, že policajti jasne videli, že ho viedol a z vozidla z miesta vodiča vystúpil. Po predvedení bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,16 miligramov etanolu na liter a na OO PZ v Humennom mu bolo poskytnuté lekárske ošetrenie, pričom počas kontroly a následného predvádzania sa voči hliadke správal arogantne a bol agresívny.
O priebehu zistenia a dokumentovania konania obvineného podal vysvetlenie policajt práp. H. V. v Zápisnici zo dňa 6. decembra 2009 formou úradného záznamu. Doplnil tiež, že po vyslaní operačným dôstojníkom najprv skontrolovali okolie trvalého pobytu obvineného a pri vychádzaní na hlavnú cestu z D. C. zahliadli jeho vozidlo a tak sa za ním zaradili. Keďže z protismeru jazdilo iné vozidlo, vozidlo Audi nemohli predísť a vodič išiel pomaly za ním. Pamätal si, že vodič keď zistil, že jazdia za ním, výrazne znížil rýchlosť jazdy. So služobným motorovým vozidlom zastali za vozidlom Audi asi 3 m, pričom mali rozsvietené svetlá. Policajt V. veľmi dobre videl, ako z miesta vodiča vystúpil Y. U. a z miesta spolujazdca zozadu p. X.. Rýchlo sa premiestnili a hlaidka po vystúpení žiadala Y. U., aby predložil doklady na vedenie vozidla a doklad totožnosti. Ďalšie konanie bolo už popísané vyššie.
Obdobné vyjadrenie k priebehu zistenia a dokumentovania konania obvineného podal aj policajt nstržm. N. J., ktorý uviedol, že vodič vozidla Audi na svetelné znamenie nereagoval, ale pomaly sa pred nimi pohyboval potom, čo výrazne znížil rýchlosť jazdy, avšak pre oproti jazdiace vozidlá ho nebolo možné predísť. Taktiež uviedol, že po zastavení vozidla Audi, služobné motorové vozidlo zastavil za ním za stáleho svietenia svetlami. Jasne tak videl, kto a z akého miesta vystúpil, t.j. že Y. U. vystúpil z miesta vodiča a súčasne s ním zozadu vystúpil X., ktorý sedel za ním. P. U. posunul p. X. k dverám vodiča potom, čo tento zatvoril zadné dvere a obvinený išiel pomaly k policajtom, ktorí ho vyzvali, aby predložil doklady na vedenie vozidla a doklad totožnosti. Policajt ešte uviedol, že po naložení obvineného do ich vozidla sa vrátili k X. a sa ho opýtali, kto šoféroval vozidlo, kde sa svedok X. výslovne vyjadril: „ja som nešoféroval".
V priebehu predchádzajúceho konania o odvolaní žalovaný ako odvolací orgán vzhľadom k námietkam obvineného zabezpečil doplnené výpovede členov hliadky PZ, ktorý dňa 25. októbra 2010 okrem iného uviedli, že po zaradení za vozidlo Audi svetelným signalizačným zariadením, spolu s nápisom STOP na služobnom motorovom vozidle zn. Kia Sportage je umiestnený na rampe medzi majákmi vyzvali vodiča k zastaveniu. Vodič vozidla Audi nezastavil na dosť dlhej trase, a to ani na hlavnej ceste, ale za kostolom odbočil vpravo a po 20 m zastavil. Po zastavení vozidla z miesta vodiča vystúpil Y. U. a z miesta spolujazdca z ľavej strany vystúpil I. X., kde sa hneď vymenili a tvárili sa, že vodičom je I. X.. Osobu I. X. k dychovej skúške nevyzvali, pretože nebola žiadna pochybnosť, kto viedol vozidlo. Na OO PZ v Humennom obvineného k dychovej skúške vyzvali, on sa na ňu nežiadal.
Policajt práp. V. vo vysvetlení zo dňa 25. októbra 2010 k veci uviedol, že I. X. dychovej skúške nepodrobili, pričom na OO PZ v Humennom obvinený dychovú skúšku vykonal na ich výzvu, t.j. nie dobrovoľne. K priebehu zastavovania vozidla Audi uviedol, že toto registrovali pri jazde k hlavnej ceste
v mieste bydliska obvineného, pričom z ľavej strany prichádzalo vozidla Audi červenej farby, t.j. od Humenného. Na mieste vodiča videl osobu, ktorá sa neskôr ukázala ako Y. U.. Potvrdil tiež, že vodič vozidla Audi nereagoval na ich výzvy k zastaveniu dávané svetelným výstražným znamením a nápisom STOP, pomaly sa približoval ku kostolu, kde odbočil vpravo a asi po 20 m zastavil. On s vozidlom zastavili asi 3 m za vozidlom Audi a vzhľadom k rozsvieteným svetlám vozidla Kia Sportage presne videli, že z miesta vodiča vystúpil Y. U., ktorý po výzve odmietol predložiť potrebné doklady ako aj vykonať dychovú skúšku.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že policajti hliadky PZ, ktorí vykonávali a dokumentovali priestupok nemali žiadny pomer k veci ani k samotnému obvinenému a konali takto v súlade so Zákonom o policajnom zbore, ako aj Trestným zákonom. Žalovaný poukázal na to, že Uuznesením sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR CVS:SKIS-16/IS-4-V-2010 zo dňa 13. februára 2010 vyšetrovateľ tohto útvaru v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol oznámenie Y. U. ako vec podozrenia zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Žalovaný poukázal na pôvodné prvostupňové rozhodnutie vydané správnym orgánom dňa 02. novembra 2010, v ktorom konaní vykonal ústne pojednávanie o priestupku. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie správneho orgánu Obvodného úradu v Humennom, pričom žalovaný tvrdenie že o skutku bolo právoplatne rozhodnuté považuje za neúplné a nepravdivé a poukazuje na to, že predmetom tohto konania o priestupku pred prvostupňovým správnym orgánom bolo konania odvolateľa, ktorým porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c), teda odmietol predložiť doklady k vedeniu a prevádzke vozidla, pričom predmetom konania správneho orgánu príslušného oddelenia PZ je priestupok pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch, nakoľko vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu.
Zároveň žalovaný ako odvolací orgán tvrdenie právneho zástupcu obvineného, že vzhľadom k rovnakému času, miestu a rovnakému konania a rovnakým osobám sa jedná o totožný skutok, je jednostranné, nepravdivé a neúplné. Konanie odvolateľa, t.j. vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu totiž nepochybne nastalo predtým, ako mal odmietnuť predložiť doklad totožnosti, resp. preukázať svoju totožnosť ako o tom rozhodol Obvodný úrad v Humennom, čím sa nejedná o jeden skutok. V tomto zmysle poukazuje žalovaný na citáciu ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c), d) Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorých je policajt oprávnený požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. Zároveň je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou.
Odvolací správny orgán teda naďalej zastáva názor, že iba prvostupňový správny orgán bol a je príslušný k prejednaniu konania odvolateľa, t.j. vedeniu vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke a tento orgán by bol zároveň príslušným aj k prejednaniu konania odvolateľa, ktorý odmietol predložiť doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla. Rozhodnutie o odvolaní tak z pohľadu odvolacieho správneho orgánu zohľadňuje síce nulitné, ale právoplatné rozhodnutie Obvodného úradu v Humennom, pričom tento orgán rozhodol o zastavení konania okrem iného vo vzťahu k odmietnutiu výzvy na preukázanie totožnosti. Je pritom neopodstatnená úvaha odvolateľa, že posúdenie výpovedí či iných dôkazov jedného správneho orgánu je právne záväzné pre iný správny orgán vykonávajúci konanie v inej veci aj napriek jednému miestu, resp. aj blízkemu času konania priestupcu. Na základe vyššie uvedeného posúdenia je neopodstatnené tvrdenie odvolateľa o prekážke pre prvostupňový správny orgán spočívajúcej v zásade res judicata, keďže Obvodný úrad v Humennom zo dňa 4. marca 2010 už v danej veci rozhodol. V danom prípade je potrebné konanie odvolateľa na výzvu hliadky PZ a s ňou súvisiace konanie odvolateľa posúdiť v celom kontexte služobného zákroku.
Žalovaný, ako odvolací správny orgán námietkam odvolateľa s poukázaním na vyjadrenia svedkov p. W. a p. V. konštatuje, že títo svedkovia nemohli mať a nemali vedomosť o tom, kto viedol vozidlo Audi po obci W. nad S.. Čo sa týka vyjadrenia, že vodič I. X. mal viesť vozidlo Audi do V., resp. späť do obce W. B. S.. Výpovede týchto svedkov nepotvrdzujú vedenie vozidla I. X.. Odvolací správny orgán poukazuje na nesúlad vo vyjadrení obvineného a I. X.. Konštatuje, že I. X. podľa svojej výpovede vystúpil z vozidla asi po minúte spoločne s Ing. U., pričom Ing. U. vo výpovedi okrem iného tvrdil, že vystúpil približne rovnako s I. X. a Y. U.. Vzhľadom na vierohodnosť výpovedí policajtov a zaujatosť výpovedí týchto svedkov (priateľov obvineného), odvolací správny orgán ich výpovede o spôsobe a čase vystúpenia z vozidla, považuje za účelové a nepravdivé. K takému hodnoteniu ho okrem iného oprávňuje vyjadrenie
policajtov práp. V. a nstržm. J., podľa ktorých na mieste udalosti I. X. na položenú otázku k osobe vodiča vozidla Audi uviedol, že on vozidlo neriadil, resp. pokrčil plecami. Svedok Ing. Y. U. dokonca na otázku policajtov odpovedal, že on nešoféroval a nešoféroval ani X.. Tieto tvrdenia vyhodnotil žalovaný ako vierohodné a nezaujaté.
Žalovaný ďalej argumentoval tým, že vzhľadom na vyššie uvedené hodnotenie zmyslového vnímania členov hliadky PZ nemá žiadnu pochybnosť o tom, že práve obvinený viedol vozidlo Audi pred zastavením a kontrolou vykonanou hliadkou PZ. Poukazuje, že policajti hliadky PZ mali na osoby vystupujúce z vozidla Audi dostatočný výhľad, vzdialenosť do 5 metrov aj podľa vyjadrenia obvineného, pričom vozidlo Audi bolo nasvietené svetlami služobného motorového vozidla. Zároveň konštatuje, že obvinený sám bezdôvodne vystúpil z vozidla Audi a jednal s policajtmi potom, čo toto zastavilo pred vozidlom hliadky PZ. Vzhľadom k anonymnému podnetu na kontrolu vodiča vozidla Audi, ktorý mal po obci W. nad S. jazdiť pod vplyvom alkoholu je zjavné, že predchádzajúca námietka obvineného o tom, že toto vozidlo nejazdilo po tejto obci je nepravdivá. Vzhľadom k vyjadreniu policajta J., nepovažuje za pravdivú okolnosť o vykonaní dychovej skúšky s I. X..
Podľa názoru žalovaného s poukázaním na hodnotenie dôkazov nevidel a nevidí dôvod konštatovať, že výroky členov hliadky PZ v úradnom zázname, resp. aj ich výpovede sú nepravdivé a uvedené len preto, aby boli zakryté a ospravedlnené vlastné problémy členov hliadky PZ, pričom poukazuje na to, že nemá žiadny vplyv doplňujúca výpoveď I. X. zo dňa 2. marca 2010 a Ing. J. U. zo dňa 8. marca 2010. Odvolací správny orgán vyhodnotením obsahu spisového materiálu ako aj jednotlivých výpovedí s poukazom na príslušné ustanovenie § 34 ods. 5 Zákona o správnom konaní tieto vyhodnotil a dospel k záveru, že obvinený sa dopustil priestupku tak ako mu je kladené za vinu v prvostupňovom rozhodnutí.
Vykonanou dychovou skúškou bolo vierohodne preukázané, že odvolateľ bol pod vplyvom alkoholu a zistenej hodnote alkoholu zodpovedá aj kvalifikácia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v konaní o priestupku tak nevznikol dôvod, pre ktorý by odvolací orgán mal zrušiť napadnuté rozhodnutie o priestupku, resp. konanie zastaviť. Žalovaný vychádzal pritom z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsob a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé.
Žalovaný ako odvolací orgán zároveň aj druh a výmeru uloženej sankcie, pričom zistil, že tento orgán prihliadal na to, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, v dôsledku ktorého často dochádza k dopravným nehodám s následkami na zdraví a životoch účastníkov cestnej premávky. S poukazom na kvalifikáciu konania odvolateľa uloženú sankciu považoval za postačujúcu pre nápravu odvolateľa. S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 3 Zákona o správnom konaní zmenil kvalifikáciu konania odvolateľa tak, že vypustil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke a z tohto dôvodu aj posúdil a primerane upravil výšku sankcie uloženú odvolateľovi, ponechal na výške 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá znížil z doby 50 dní na dobu 40 dní. Pričom poukázal na citáciu príslušných ustanovení Zákona o cestnej premávke ako aj ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinný v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, konkrétne v § 2 ods. 1 upravuje, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 22 ods. 1 písm. 2) citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.
Podľa § 22 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vec a a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najme podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V zmysle § 59 ods. 1 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najme z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý to ustanoví zákon.
Vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch zakotvujú zásadu prezumcie neviny obvineného z priestupku. V súlade so samotnou zásadou zakotvenou v citovanom zákone, musí správny orgán v konaní o priestupkoch dodržať pri uplatňovaní ustanovení tohto zákona a rešpektovať všeobecný demokratický princíp a to, že každý občan je poriadny, pokiaľ nebude preukázaný opak s poukazom na zásadu „preasumcio". Zásada prezumcie neviny ustanovuje 2 pravidlá a to: „in dubio pro reo" v pochybnostiach v prospech obvineného, ale aj to, že na postih obvineného z priestupku sa vyžaduje, aby bola dokázaná vina obvineného.
S poukazom na túto základnú zásadu v priestupkovom konaní bolo potrebné zo strany správnych orgánov v prvom rade dodržať základné zásady správneho konania, ktoré sa jednoznačne vzťahujú aj na predmetné konanie o priestupkoch. V konaní o priestupku zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo teda povinnosťou postupovať tak, aby boli dodržané správnym orgánom všetky procesné zásady postupu voči obvinenému z priestupku.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že správny orgán má v konaní o priestupku postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány sú preto povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Pritom má správny orgán povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najme sa vyjadriť o podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným, ako aj obsahu obidvoch vydaných rozhodnutí však súd dospel k záveru, že správne orgány síce vychádzali z písomných dôkazov, na ktoré žalovaný ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí poukazuje ako na presvedčivé a vierohodné, ktoré však súd nepresvedčili, že je to skutočne tak. Podľa súdu prvostupňovým správnym orgánom, ale ani doplneným dokazovaním žalovaného ako odvolacieho orgánu jednoznačne nebolo preukázané, že vodičom osobného motorového vozidla Audi, ev.č. HE 811 AL v čase zastavenia hliadkou OO PZ Humenné dňa 06. decembra 2009 o 18:40 hod. v obci W. nad S. bol skutočne žalobca. Nenasvedčujú tomu ani výpovede policajtov, ktoré žalovaný ako odvolací orgán považuje za vierohodné a podľa neho preukazujú, že priestupku sa skutočne dopustil žalobca. Nepreukazujú to ani ostatné dôkazy, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje, pričom sa vlastne stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu v tom zmysle, že tieto skutočnosti preukazujú spáchanie skutku žalobcom a to konkrétne Správa o výsledku objasňovaniu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 06. decembra 2009, ktorá obsahuje tvrdenia žalobcu, že auto nešoféroval. Aj jeho následné vyjadrenia nepotvrdzujú tieto skutočnosti, ktorými správne orgány dôvodia konkrétne Zápisnice o podaní vysvetlenia svedkami X., N.. U., avšak ani zápisnice o podaní vysvetlenia obidvoch policajtov, pretože tieto tvrdenia si navzájom odporujú.
V kontexte jednotlivých výpovedí nemal súd jasné, prečo podrobili členovia hliadky PZ dychovej skúške aj osobu X., keď napokon označili za vodiča motorového vozidla žalobcu. Tento postup nebol následne vysvetlený a rozpory v tomto smere vo výpovediach neboli odstránené.
Dokazovanie prvostupňového správneho orgánu v rozsahu, na ktorý poukazuje ustanovenie § 32 ods. 1 v spojení s § 34 ods. 1,2 Správneho poriadku nebolo vykonané tak, aby mohol súd jednoznačne konštatovať, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne a následne z tohto skutkového stavu dospel správny orgán k takým právnym záverom, z ktorých by bolo jednoznačne jasné, že dôvody, ktoré uvádzajú správne orgány v napadnutých rozhodnutia preukazujú vinu z priestupku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu.
Podľa názoru súdu neboli odstránené rozpory v jednotlivých výpovediach svedkov a policajtov hliadky, ktorá vykonávala zadokumentovanie priestupku a nebolo jednoznačne preukázané ani to, že vodičom osobného motorové vozidla bol žalobca, pričom tvrdenia policajtov ohľadom osoby, ktorú videli za volantom neboli preverené v rámci vykonaného správneho konania, pričom na túto skutočnosť poukazoval žalobca už v odvolaní voči prvotne vydanému rozhodnutiu správneho orgánu dňa 18. augusta 2008, keď tvrdil, že vodičom motorového vozidla nebol on. Podľa názoru súdu hliadka PZ žalobcu ako vodiča motorového vozidla bezprostredne po zastavení vozidla na mieste vodiča nekontrolovala, tento sa nachádzal mimo vozidla a tak nemožno bezpochyby určiť, že práve on bol vodičom zastaveného motorového vozidla.
Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu v danom prípade neposkytuje súdu jednoznačnú odpoveď na tieto rozpory a rozhodnutie nedáva takú právnu oporu v takom rozsahu a v takom zmysle, aby mohol súd dospieť k záveru, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutia boli vydané zákonne. Súd hlavne poukazuje na to, že tvrdenia policajtov, ktorí boli vypočúvaní ako členovia hliadky PZ, ktorá dokumentovala priestupok sa už v obsahu vysvetlení odlišujú a v tomto zmysle neboli odlišnosti jednoznačne odstránené, a neboli odstránené ani rozpory v ich výpovediach a výpovediach svedkov ohľadom jazdy svedka X. a vykonania dychovej skúšky u neho. Ako vyplýva z výpovedí a vysvetlení svedka X. a Ing. U., svedok X. vykonal dychovú skúšku na mieste, kde bolo zastavené osobné motorové vozidlo Audi dňa 06. decembra 2009. Tieto skutočnosti síce popierajú vo svojich vyjadreniach v Zápisnici o podaní výpovede svedka zo dňa 25. októbra 2010 obidvaja členovia hliadky PZ, avšak tieto skutočnosti neboli žiadnym spôsobom preverené, ani ničím vyvrátené.
Čo sa týka samotného dôkazu, že policajná hliadka videla kto vystupuje z predných, resp. zadných dverí, pretože zastavila, ako obidvaja policajti uvádzajú 3 m za sledovaným motorovým vozidlom Audi, pritom mala rozsvietené svetlá, z tohto tvrdenia jednoznačne nevyplýva, žeby tieto skutočnosti tvrdené policajtmi boli aj overené. Pokiaľ žalobca už v odvolaní uviedol, že neviedol osobné motorové vozidlo, bolo povinnosťou príslušného prvostupňového správneho orgánu tieto tvrdenia policajtov jednoznačne preukázať znaleckým dokazovaním, či mohli policajti keď zastavili služobné motorové vozidlo 3 m za sledovaným motorovým vozidlom Audi takéto rozpoznanie výmery členov osádky vozidla jednoznačne vidieť a jedine znaleckým dokazovaním bolo možné vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že osobné motorové vozidlo on sám neriadil. Tvrdenia hliadky PZ v tom zmysle, že videli pri predchádzaní na mieste vodiča práve obvineného z priestupku sa javia v tomto zmysle ako nevierohodné a to hlavne s poukazom na večernú hodinu zimného obdobia, keďže bolo 06. decembra, pričom samotné sledovanie osobného motorového vozidla bolo vykonávané približne o 18:40 hod. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že správnemu orgánu v tejto situácii nič nebránilo v rámci správneho konania pribrať do konania znalca z odboru dopravy, ktorý by bol vykonaným dokazovaním za približne rovnakých poveternostných, časových podmienok posúdil jednotlivé verzie výpovedí a tieto vyhodnotil v súlade s § 34 ods. 2 Správneho poriadku.
Skutočnosti, ktoré predchádzali kontrole osobného motorového vozidla AUDI a podľa výpovedí policajtov boli dôvodom samotného zákroku hliadky OO PZ Humenné viedli súd k pochybnostiam, či samotné preverovanie osoby vodiča - žalobcu nebolo realizované cielene, s poukazom práve na anonymný telefonát a na jeho realizáciu na základe nahlásenia operačným dôstojníkom. Z výpovede policajtov
hliadky PZ tiež vyplýva, že hneď po nahlásení išli do miesta trvalého pobytu žalobcu, a až následne spozorovali osobné motorové vozidlo AUDI, ktorého jazda bola hlásená anonymom. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že nešlo o bežný postup hliadky PZ pri zastavovaní osobného motorového vozidla, ktorého vodič sa mal dopustiť priestupku.
Krajský súd s poukazom na príslušné ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné postupovať tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav a to zákonnými prostriedkami, tak ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku. Samotné zavinenie žalobcu v priestupkovom konaní musí byť preukázané nespochybniteľne a jednoznačne, pritom však musia správne orgány postupovať tak, aby bolo bezpochyby preukázané kto bol dňa 06. decembra 2009 v inkriminovanom čase o 18:40 hod vodičom osobného motorového vozidla Audi a za tým účelom vykonať potrebné doplnenie dokazovania o také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali tieto skutočnosti. Ako už vyššie súd zdôraznil, takouto formou dôkazu je aj znalecký posudok, resp. konfrontácia vypočutých svedkov a obvineného z priestupku, ako aj členov hliadky PZ, ktorá priestupok objasňovala.
Čo sa týka námietky žalobcu, že v konaní mali správne orgány použiť zásadu res judikata, vzhľadom k tomu, že ide o jeden skutok a v tomto konaní ju používať, súd v danej veci nezdieľa totožný názor, avšak čo sa týka posúdenia zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v predmetnom konaní, sa javí riešenie tejto otázky za súčasného stavu irelevantné.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi , ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 318,18 Eur, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu JUDr. Ľuboš Bajúžik písomným podaním zo dňa 25. septembra 2012.
Trovy konania pozostávajú z týchto právnych úkonov:
- za prevzatie veci, plná moc, porada ( 19.04.2011 ) 57,00 Eur,
- žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KR PZ PO ( 02.05.2011 ) 57,00 Eur
- pojednávanie na Krajskom súde v Prešove ( 21.09.2012 ) 58,69 Eur
- paušálny poplatok za rok 2011 - 2 x 7,41 Eur, spolu 14,82 Eur
- paušálny poplatok za rok 2012 - 1 x 7,63 Eur, spolu 7,63 Eur
cestovné náklady na cestu V. - L. a späť, cesta vykonaná osobným motorovým vozidlom BMW 730D, ev.č. HE 509 BC 2 x 70 km = 140 km x 0,28 Eur/km 39,20 Eur ( podľa kópie osvedčenia SF 187 702 o evidencii osobného motorového vozidla )
- strata času 4 polhodiny x 12,71 Eur, spolu 50,84 Eur,
- súdny poplatok zaplatený vo výške 33 Eur
Spolu trovy konania vo výške 318,18 Eur je povinný uhradiť žalovaný do 15 dní odo dňa právoplatnosti toto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľubošovi Bajužíkovi na číslo účtu XXX XXX XXXX/XXXX, ktorý je vedený vo P. a.s., pobočka V..
Súd za podané odvolanie v rámci správneho konania ( zo dňa 26. januára 2011 ) náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko ide o konanie pred správnym orgánom, nie konanie pred súdom. Zároveň súd nepriznal ani náhradu trov právneho zastúpenia vo forme ďalšej porady pred pojednávaním, vzhľadom na neúčelnosť tohto úkonu, pretože nejde v konaní o vykonanie dokazovania, ale o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí v čase ich vydania.
Na znení výroku sa senát jednohlasne uzniesol v zmysle § 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.