Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-34-2023.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XA, XXX XX Ž., štátny občan SR, žalobcu v 2/ rade: Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XA, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpených právnym zástupcom: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 09 Žilina, IČO: 47 232 692, proti žalovanému: K. W., nar: XX.XX.XXXX, bytom Z. X. XX/X, XXX XX Ž. - Hôrky, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 500 eur od 11.11.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade m a j ú nárok spoločne a nerozdielne voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 21.04.2023 domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 1 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500 eur od 11.11.2021 do zaplatenia titulom ústnej zmluvy o pôžičke a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.10.2021 ako manželia, na žiadosť žalovanej, žalovanej poskytli pôžičku vo výške 1 500 eur, ktorú sa zaviazala splácať v splátkach po 100 eur mesačne, so splatnosťou 1. splátky 10.11.2021, až do 10.01.2023 s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Nakoľko žalovaná nezaplatila ani 1. splátku splatnú dňa 10.11.2021, dňa 11.11.2021 sa stal splatný celý dlh vo výške 1 500 eur. Žalovanej zaslali, prostredníctvom právneho zástupcu, predžalobnú výzvu na zaplatenie - pokus o zmier, ktorý si žalovaná prevzala dňa 27.05.2022. Žalovaná reagovala na predžalobnú výzvu tým, že sa telefonicky spojila s právnym zástupcom a uviedla, že poskytnutú pôžičku nevyužila len ona, ale aj jej bývalý partner, ktorý je zároveň krstným synom žalobcov. Zdôraznili však, že pôžičku poskytli žalovanej, preto nie je rozhodujúce na aký účel a s kým pôžičku spotrebovala. Nakoľko žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku nesplnila riadne a včas, uplatnili si voči nej okrem istiny aj príslušenstvo - zákonné úroky z omeškania pre občianskoprávne vzťahy vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 1 500 eur odo dňa splatnosti, tzn. od 11.11.2021 až do zaplatenia.
3. Okresný súd žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, dňa 16.02.2023 vydal platobný rozkaz.
4. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu zásadne poprela skutočnosti uvedené žalobcami v žalobe. Tvrdila, že žalobcovia jej neposkytli žiadnu pôžičku. Medzi žalobcami a ňou nebola
uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke, a teda sa nedohodli ani na splatnosti pôžičky, prípadne dohode o splátkach, či na zročnosti v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Odmietla vrátiť peniaze, pretože tieto nevyužila len ona, ale aj jej bývalý partner, pretože finančné prostriedky boli žalobkyňou v 1/ rade poskytnuté bývalému partnerovi žalovanej, krstnému synovi žalobcov. K žiadnej pôžičke v prospech žalovanej žalobcami nedošlo. Nedohodli si ani podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Uznala, že žalobkyňa v 1/ rade ju vyzvala prostredníctvom sociálnej siete na vrátenie peňazí, avšak žalovaná reagovala, že neuznala vrátenie finančných prostriedkov, pretože žiadne finančné prostriedky jej žalobcovia neposkytli. Mala vedomosť, že finančné prostriedky poskytli jej bývalému priateľovi, ako krstnému synovi žalobcov. Žalobu označila za účelovú s cieľom zabezpečiť od žalovanej finančné prostriedky, ktoré požičali žalobcovi ich krstnému synovi, s ktorým už dávno prerušila vzťah. Žalovanej neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky od žalobcov, a to z akéhokoľvek právneho dôvodu, nie je dôvodné uplatňovanie vrátenie pôžičky s príslušenstvom od žalovanej. Žalovaná neuznala poskytnutie pôžičky, a teda ani úrokov z omeškania. Žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu uviedli, že s tvrdeniami žalovanej, uvádzanými v jej odpore nesúhlasia, resp. namietajú skutočnosti v ňom uvádzané. Žalovaná prednostne namieta, že nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke peňazí. Síce nebola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, ale to neznamená, že nedošlo k poskytnutiu pôžičky. Zákon pre platnosť zmluvy o pôžičke nepredpisuje písomnú formu, tzn. aj ústne uzatvorená zmluva o pôžičke je titulom na vrátenie poskytnutej pôžičky. Popieracie tvrdenia žalovanej sú v rozpore s jej komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré predložili súdu dňa 29.08.2022 v rámci sťažnosti proti odmietnutiu návrhu na vydanie platobného rozkazu. Práve v uvedenej komunikácii samotná žalovaná napr. dňa 08.12.2021 výslovne uvádza, že „B.. B. I. Dňa 06.03.2022 na otázku, ako to bude s tým splácaním žalovaná uviedla: „Pošlem vám cez týždeň“. Keď jej dňa 10.03.2022 žalobcovia napísali, že stále nič neprišlo, žalovaná odpísala: „No lebo nemám teraz. Ja som bez roboty keď budem mat vám pošlem. Reagovali na to, že však to tvrdí od P. a žalovaná na to uviedla: „Ale to som mala robotu“. Z komunikácie jednoznačne vyplýva, že až keď sa žalovaná dozvedela o tom, že krstný syn Q. zaplatil za dovolenku s frajerkou, podľa žalovanej 3 500 eur, žalovaná dňa 17.04.2022 napísala, že splácať nič nebude. Preto tvrdenie žalovanej, že poskytnutie pôžičky nebolo preukázané žiadnym dôkazom je vyvrátené už predloženými dôkazmi - správami zo strany žalovanej. K odovzdaniu pôžičky nesporne došlo, žalovaná dokonca aj prejavila záujem vrátiť pôžičku v splátkach. Jediným problémom je, že žalovaná sa rozhodla, že nemá záujem peniaze vrátiť. Preto jej argumentácia skončila na tom, že nič nepodpísala, nič splácať nebude. Toto však nie je dôvod k tomu, aby poskytnutá pôžička žalovanej, bola rozporovaná. Trvali na podanej žalobe voči žalovanej v celom rozsahu.
6. Okresný súd nariadil dňa 02.10.2023 pojednávanie, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol za účasti strán sporu.
7. Právna zástupkyňa žalobcov v prednese pred súdom trvala na doterajšej argumentácii v spore.
8. Žalovaná pred súdom uviedla, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcami nepodpisovala. Uviedla, že financie im boli od žalobcov požičané, keď žila v spoločnej domácnosti s krstným synom žalobcov. Potrebovalo sa doplatiť auto. Oni prišli za žalobcami so žiadosťou o pôžičku, žalobkyňa v 1/ rade im oznámila, že peniaze im požičajú. Obálka s hotovosťou bola odovzdaná do ruky krstnému synovi žalobcov a pred bytovkou bolo povedané, že krstný syn bude splácať. Ona bola ochotná žalobcom pôžičku splácať, kým bude s ich krstným synom. S krstným synom žalobcov sa rozišli, preto nevidela dôvod, prečo by mala pôžičku žalobcom splácať, keď jemu boli dlhy odpustené. Uviedla, že so žalobcami sa dohodli, že žalobcovia im peniaze požičajú. Žalobcovia im odovzdali 1 500 eur v obálke do rúk krstného syna žalobcov. Uviedla, že s pôžičkou súhlasila. Uviedla, že na odovzdaní peňazí bola s krstným synom žalobcov a hneď aj odišla od žalobcov vyplatiť peniaze pánovi za auto, keď doplácali leasing, ktorý bol na krstného syna žalobcov. Tvrdila, že krstný syn žalobcov vedel o pôžičke a bol prítomný pri jej odovzdaní. Uviedla, že auto patrilo krstnému synovi žalobcov, ona ho využívala.
9. Žalobkyňa v 1/ rade pred súdom uviedla, že jej krstný syn so žalovanou ich oslovili na požičanie 1 500 eur. Oslovila ich len žalovaná a hovorila aj v mene krstného syna. Boli uvedení do omylu, že krstný syn s tým súhlasí. So žalobcom v 2/ rade sa dohodli, že im pôžičku poskytnú. Išli do banky, vybrali hotovosť, ktorú v obálke odovzdali do rúk žalovanej na parkovisku pred ich bytovkou na Tajovského, za prítomnosti aj maloletej sestry žalovanej. Krstný syn pri odovzdávaní pôžičky prítomný nebol. Žalovaná
sa im zaviazala na splácanie 100 eur mesačne. Brali to za dohodnuté a vybavené. Dohodli sa na splátke 100 eur mesačne. Žalovaná odmietla splácať až po rozchode s krstným synom.
10. Žalobca v 2/ rade pred súdom uviedol, že žalovaná prišla ku nim a začala plakať, že potrebuje peniaze na auto. So žalovanou v 1/ rade sa dohodli, že im teda požičajú. Uviedol, že peniaze požičiavali len žalovanej za účelom vyplatenia auta. Nevedel uviesť komu auto patrilo. Išli do banky a vybrali 1 500 eur. Potom žalobkyňa v 1/ rade písala žalovanej nech si príde po peniaze. Žalovaná prišla sama so sestrou, peniaze jej odovzdali a vtedy sa žalovaná zaviazala, že pôžičku splatí. Potom žalovaná riadne a včas nesplácala, tvrdila, že nemá peniaze a nemá to ako splácať. V čase pôžičky mali so žalovanou dobrý vzťah, lebo bola priateľka ich krstného syna.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli a zistil, že medzi stranami sporu žalobcami a žalovanou vznikol právny vzťah z titulu ústnej zmluvy o pôžičke. Žalobcovia z titulu ústnej zmluvy o pôžičke žalovanej v hotovosti poskytli finančné prostriedky vo výške 1 500 eur, ktoré uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke a prevzatie finančných prostriedkov z titulu ústnej zmluvy o pôžičke žalovanou od žalobcu vo výške 1 500 eur bolo v konaní preukázané, a to nielen listinnými dôkazmi (č.l. 22-30 spisu), ale aj samotným výsluchom strán sporu pred súdom. Strany sporu sa preukázateľne dohodli aj na splatnosti pôžičky, a to mesačnými splátkami 100 eur, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého dlhu pri nezaplatení, čo i len jednej splátky. Žalovaná preukázateľne riadne a včas dlh žalobcom neuhradila, a to ani čiastočne. Žalobcovia vyzvali žalovanú na zaplatenie dlhu, avšak bezúspešne. Uvedené skutkové zistenia boli v konaní preukázané nielen písomnou komunikáciou medzi stranami sporu (č.l. 22-30 spisu), ale aj výpoveďami strán sporu, tak žalobcami, ako aj samotnou žalovanou pred súdom.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu žalobcami a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia žalovanej poskytli finančné prostriedky vo výške 1 500 eur. Okresný súd dodáva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke (aj ústnej) je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, resp. dohoda o druhovom určení veci, dohoda o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu veci nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Okresný súd má za to, že v danej veci v konaní bolo preukázané, že ústna zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke vyžadované zákonom, keď sú zistené a preukázané zmluvné strany (žalobcovia a žalovaná), predmet pôžičky (1 500 eur) a tiež dohoda o vrátení pôžičky a čase vrátenia v splátkach. V danej veci preukázateľne došlo aj k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky 1 500 eur žalobcom žalovanej v hotovosti. Okresný súd mal tak preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej vo výške 1 500 eur. Žalovaná poskytnutie a prevzatie finančných prostriedkov vo výške 1 500 eur na základe ústnej dohody so žalobcami (resp. z titulu ústnej zmluvy o pôžičke so žalobcami) v konaní pred súdom potvrdila, keď uviedla, že financie im boli na ich žiadosť žalobcami požičané, keď žila v spoločnej domácnosti s krstným synom žalobcov. Žalovaná tak pred súdom potvrdila aj odovzdanie a prevzatie pôžičky. Rovnako potvrdila aj dohodu o vrátení pôžičky, resp. splácaní pôžičky, keď pred súdom uviedla, že žalobcom povedala, že je ochotná pôžičku splácať po dobu, kým bude vo vzťahu s krstným synom žalobcov. Dohoda o vrátení pôžičky a času vrátenia pôžičky vyplýva aj z predloženej komunikácie strán sporu, keď žalovaná žalobcom uviedla, že vždy na konci mesiaca to majú. Žalovaná v komunikácii so
žalobcami okrem iného uviedla, že na budúci mesiac sa pokúsi vrátiť peniaze, keď nie celé aspoň časť a ostatné bude splácať. Rovnako z komunikácie strán sporu vyplýva, že žalovaná žalobcom uvádza, že im pošle peniaze cez týždeň, lebo teraz nemá, je bez roboty, keď bude mať robotu, peniaze pošle. Z uvedenej komunikácie aj v spojitosti so samotnou výpoveďou žalovanej je zrejmé a preukázané, že žalovaná si od žalobcov skutočne a reálne požičala peniaze, ktoré sa zároveň zaviazala žalobcom mesačne vrátiť v splátkach. Žalovaná sa zaviazala na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Tvrdenie žalovanej, že to nebola jej pôžička, ale pôžička tretej osoby v konaní nepreukázala. V tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie, ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Uvedené tak ostalo len v rovine tvrdenia žalovanej. V prípade ak by aj žalobcovia požičali finančné prostriedky nielen žalovanej, ale aj tretej osobe, ich krstnému synovi, tak ako tvrdila žalovaná (čo však preukázané nebolo) jednalo by sa o spoločný záväzok v súlade s § 511 OZ, ktorý by mala žalovaná splniť s treťou osobou, krstným synom žalobcov. Podľa § 511 OZ ak je účastníkmi dohodnuté, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, t.j. v danom prípade boli žalobcovia oprávnení požadovať vrátenie poskytnutého plnenia (pôžičky 1500 eur) od žalovanej. O výške poskytnutých finančných prostriedkov žalobcom žalovanej v sume 1 500 eur z titulu pôžičky súd rovnako nemal závažné a dôvodné pochybnosti, keď táto skutočnosť vyplýva priamo z výpovede žalovanej, ktorá pred súdom potvrdila tvrdenie žalobcov, že pôžička bola 1 500 eur v hotovosti v bielej obálke. Súd tak nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom výšky uplatneného nároku 1 500 eur. Rovnako nebol v konaní preukázaný opak tvrdenia žalobcov, že žalovaná na predmetnú ústnu zmluvu o pôžičke neplnila, a to ani len čiastočne, resp. poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 500 eur nevrátila žalobcom ani čiastočne. Sama žalovaná pred súdom uviedla, že nevidí dôvod vrátiť žalobcom pôžičku, keď prerušila vzťah s ich krstným synom. Okresný súd však dodáva, že ukončenie vzťahu s krstným synom žalobcom nie je právny dôvod na neplnenie si zmluvného záväzku, resp. zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej žalovanej voči žalobcom z titulu ústnej zmluvy o pôžičke. V konaní nebol preukázaný zánik zmluvného vzťahu strán sporu titulom zmluvy o pôžičke. 14. Keďže existencia tak základu, ako aj výšky uplatneného nároku žalobcov voči žalovanej v sume 1 500 eur bola v konaní preukázanou, žalobe žalobcov voči žalovanej okresný súd v celom rozsahu vyhovel. Bola preukázaná vôľa žalovanej uzavrieť ústnu zmluvu o pôžičke so žalobcami, pričom bolo preukázané aj reálne odovzdanie pôžičky žalobcami žalovanej a tiež dohoda na vrátení pôžičky formou splátok. Žalobcovia žalovanej finančné prostriedky z titulu ústnej zmluvy o pôžičke poskytli, žalovaná žalobcom pôžičku nevrátila riadne a včas. Účel pôžičky bol v tomto smere irelevantný. 15. Okresný súd z uvedených dôvodov žalobe žalobcov vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vrátiť žalobcom finančné prostriedky v požičanej výške 1 500 eur, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko žalobcovia boli v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a reálneho odovzdania predmetu pôžičky manželmi. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 16. Žalobcom vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 v znení účinnom od 01.01.2015 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlhu 1 500 eur dňa 11.11.2021, keď splatnosť dlhu si strany sporu nesporne a preukázateľne dohodli v mesačných splátkach; prvú po mesiaci od poskytnutia pôžičky 10.10.2021, t.j. 10.11.2021. Vrátenie dlhu v splátkach žalovaná v konaní účinne nepoprela a najmä vrátenie pôžičky v splátkach vyplýva priamo z doložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalovaná sa zaviazala na splácanie pôžičky. Žalovaná dohodu o splatnosti pôžičky relevantne nespochybnila, resp. účinne nepoprela. Dohodu o splatnosti poprela len neexistenciou samotnej ústnej zmluvy o pôžičke, ktorá existencia ústnej zmluvy o pôžičke však bola v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie žalobcov o vrátení pôžičky v splátkach potvrdenú aj vykonaným dokazovaním žalovaná v konaní nespochybnila. Nepreukázala, že so žalobcami sa na splátkach a splatnosti nedohodla. Dohoda o splatnosti vyplýva priamo z vykonaného dokazovania, predloženej komunikácie strán sporu, ako aj z ich výpovedí pred súdom. Uvedené tak zostalo len v rovine tvrdenia žalovanej. Žalobcovia si úroky z omeškania žalobou uplatnili od 11.11.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po nezaplatení hneď prvej splatnej splátky (10.11.2021), pri zročnosti celého dlhu podľa § 565 OZ. Okresný súd vychádzajúc z preukázaného žalobcom priznal úroky z omeškania z priznanej sumy 1 500 eur od 11.11.2021 do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 % po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, spoločne a nerozdielne (ako manželia poskytujúci pôžičku žalovanej; § 145 ods. 2 OZ).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.