Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-2063-2008.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/2063/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Skalica, Nám. slobody 145/10, 909 01 Skalica, IČO: 00 309 982, proti povinnému: M. E., G.. XX.XX.XXXX, O. I. XX, XXX XX A., pre vymoženie 16,60 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnej exekútorke sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 000544 zo dňa 22.02.2008 bola súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Mestom Skalica, Mestskou políciou v Skalici, č.k. AA 2290738 zo dňa 18.10.2007. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.01.2008.
Dňa 29.11.2010 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 09.01.2010 zomrel, pričom dedičské konanie po zosnulom bolo uznesením súdu zastavené, pretože poručiteľ zanechal len nepatrný majetok.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd z rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. 2D/24/2010, D Not 31/2010-K zo dňa 10.03.2010 zistil, že povinný zomrel, pričom zanechal iba nepatrný majetok, čo s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania a nakoľko vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov) z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný zanechal len nepatrný majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože už neexistuje spôsobilý účastník na strane povinného.
Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle § 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p. Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti smrťou, tým stratil aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. V dôsledku zastavenia dedičského konania (§ 175h ods. 2 O.s.p.) neprešla povinnosť z exekučného titulu na iného účastníka, s ktorým by mohol súd vo veci ďalej konať. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.), súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie vo výške 82,44 EUR.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte žil. Povinný zomrel 09.01.2010. K smrti povinného došlo počas exekučného konania, v dôsledku čoho stratil povinný spôsobilosť
mať práva a povinnosti a v nadväznosti na to i spôsobilosť byť účastníkom konania. Ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie, nakoľko dáva súdu možnosť vyhodnotenia postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný zomrel. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. Nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod jej zastavenia, keď k smrti povinného došlo dva roky po začatí exekúcie, súd mu nemôže v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložiť povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Keďže povinný zomrel a nakoľko vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov) z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný zanechal len nepatrný majetok, súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného, nakoľko v čase rozhodovania o zastavení exekúcie neexistuje spôsobilý účastník na strane povinného. V tomto prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri splnení ktorého by bolo možné oprávnenému uložiť nahradiť trovy exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný existuje alebo ak vymáhaná povinnosť z exekučného titulu prejde na jeho právnych nástupcov (dedičov). Pokiaľ však už povinný zomrel a vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov), nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno totiž klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k smrti povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Preto nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil oprávnený, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako nemajetný, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemôže priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p. ).