Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-138-2023.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/138/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, t.č. bytom C., B. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX/X, C., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č.k. 18P/19/2022-399 zo dňa 26.04.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, počnúc ňom podania návrhu s tým, že výživné je splatné vopred k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, zaostalé výživné v sume 511,- eur za obdobie od 30.11.2021 do 30.04.2023 súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, zároveň súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., v čase letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., v čase vianočných prázdnin každý nepárny rok od 25.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod a každý párny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod., v čase jarných prázdnin každý párny rok od pondelka 09:00 hod. do nedele 17:00 hod. a v čase veľkonočných prázdnin každý nepárny rok v čase od štvrtka 09:00 hod. do utorka 17:00 hod., s tým, že matka je povinná dieťa pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť v mieste bydliska maloletého dieťaťa, čím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 12P/51/2020-224 zo dňa 18.02.2021 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej s návrhom na odlišný spôsob úpravy styku otca s maloletou v čase letných prázdnin.
3. V priebehu odvolacieho konania otec maloletých dňa XX. XXXX XXXX zomrel.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), pri skúmaní, či sú splnené procesné podmienky, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že konanie je treba zastaviť.
5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, kedy prišlo k strate procesnej subjektivity.
7. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
8. Podľa § 8 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku.
9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 63 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.
11. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
12. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, ak stranou sporu je fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). V prípade, že k strate procesnej subjektivity prišlo v začatom konaní, súd s prihliadnutím na povahu sporu pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami. Ak v priebehu konania zomrie sporová strana, ktorá je fyzickou osobou, a predmetom konania je uplatnenie nároku, ktorý neprechádza na právnych nástupcov, súd konanie zastaví. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako majetkových sporov (ustanovenie § 63 ods. 2 CSP a contrario). Po smrti strany počas konania má teda súd po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/368/2012).
13. S prihliadnutím na predmet prejednávanej veci, ktorým bola zmena úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ( zvýšenie výživného a úprava styku otca s dieťaťom) a skutočnosť, že otec v priebehu konania a to po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. zomrel, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, odvolací súd konanie postupom podľa § 66 a § 63 ods. 1 a 2 veta prvá CSP zastavil. V prejednávanej veci totiž návrh na zmenu ostatného rozhodnutia (ako aj samotné odvolaním napádané rozhodnutie) smeroval k úprave práv a povinností otca maloletej viažucich sa výhradne na jeho osobu (teda nešlo o majetkový spor), ktoré práva a povinnosti zanikli jeho smrťou a nebolo možné ďalej pokračovať v konaní s jeho právnymi nástupcami (dedičmi).
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo b) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).