Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/35/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., zastúpenej S. W., bytom M. XXX/X, Z. a otca: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Y. pod O., časť O. lehota, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Niku and partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej N. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 140,- eur mesačne od 01.11.2011, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. -35 zo dňa 13.10.2009 v časti o výživnom.

Zročné výživné za obdobie od 01.11.2011 do 21.09.2012 vo výške 440,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2012 sa matka maloletej N. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne od 01.11.2011, čo odôvodňovala tým, že od poslednej úpravy sa podstatne zmenili pomery tak na strane maloletej, ktorá od septembra XXXX začala navštevovať základnú školu a tiež matky, ktorá k XX.XX.XXXX bez vlastnej viny prišla o posledné zamestnanie. Zamestnávateľovi prekážalo, že N. je často chorá a kvôli chorobe s ňou matka musela zostávať často doma, alebo s ňou navštevovala lekárov. Keď spočiatku nechcela podpísať dohodu o výpovedi, začal jej zamestnávateľ dávať čím ďalej tým ťažšiu prácu v neúnosnom množstve, čím ju primäl k tomu, že ťarchu psychicky nezvládla a k vyššie uvedenému dátumu podpísala výpoveď. Odvtedy si prácu nedokáže nájsť, pričom situácia na trhu práce jej komplikuje aj fakt, že sa stará o školopovinné dieťa. Rovnako sa zmenili pomery na strane otca, ktorý sa oženil a nadobudol nehnuteľnosť.

Otec s návrhom nesúhlasil, keď prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na to, že príjem sa mu od poslednej úpravy zvýšil iba o 80 eur brutto. Od poslednej úpravy sa oženil a nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je však zaťažená hypotekárnym záložným právom. Na splátky hypotéky otec so svojou manželkou vynaložia XXX eur mesačne, čím si riešia bytovú situáciu. Hoci pripustil zmenu pomerov na strane maloletej v súvislosti s nástupom na základnú školu, zvýšenie výživného maximálne na 130 eur akceptoval až od podania návrhu, t.j. od 26.01.2012, keď mal za to, že matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné zvýšenie výživného. Hoci u matky zmena pomerov nastala od straty zamestnania, nič jej nebránilo podať návrh skôr. Rovnako poukázal na to, že matka podala výpoveď zo zamestnania sama a neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by bola k jej podaniu nútená zo strany zamestnávateľa. Matke v rámci komunikácie pred podaním návrhu na súd navrhol zachovať posledné súdne rozhodnutie o výške jeho vyživovacej povinnosti avšak s tým, že by osobne spolu s N. kupoval ošatenie a jej školské potreby, čím chcel dosiahnuť aj pravidelný styk s dcérou, ktorý mu zo strany matky nebol po dlhšiu dobu umožňovaný.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila zvýšiť výživné otca na sumu 150 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, výpoveďou matky adresovanou spoločnosti G., s.r.o. zo dňa 26.10.2011, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o návšteve školy maloletej, potvrdeniami materskej a základnej školy o dochádzke maloletej v šk. r. 2010/2011 a 2011/2012, lekárskou správou W.. J., pracovno-morálnym hodnotením otca, potvrdeniami o výške príjmov rodičov maloletej, ako aj manželky otca, sobášnym listom otca, výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie O. z verejného katastrálneho portálu, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , a , pričom zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -35 zo dňa 13.10.2009 bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný na jej výživu prispievať sumou 100 eur mesačne.

V čase poslednej úpravy navštevovala maloletá materskú školu. V súvislosti so zdravotným stavom užívala už v tom čase rybí tuk a brusnicový koncentrát, za čo matka vynakladala cca XXX,- Sk. Matka pracovala vo výrobe, kde v r. 2008 dosahovala priemerný netto príjem XX.XXX,- Sk a do septembra r. 2009 vzhľadom na časté PN a OČR vo výške XXX,XX eur. S maloletou bývali u matkiných rodičov spolu s ďalšími tromi súrodencami, kde na bývanie prispievali mesačne sumou X.XXX,- Sk. Otec pracoval v spoločnosti S. M., s.r.o. s priemerným príjmom XXX,XX eur. Bol nemajetný, pričom s priateľkou, ktorej príjem predstavoval cca XXX eur, bývali u známeho, ktorému za bývanie platili XXX eur mesačne.

Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu v septembri XXXX. Naďalej je sledovaná v nefrologickej poradni pre dilatáciu dutého systému pravej obličky, čo si aj v súčasnosti vyžaduje pravidelné kontroly a preventívne užívanie potravinových doplnkov - rybieho tuku a brusnicového koncentrátu. Naposledy bola hospitalizovaná v r. 2008, t.j. pred poslednou úpravou výživného, kedy bola podrobená komplexnej diagnostike. Inak sú výdavky na jej výživu bežné, primerané veku. Navštevuje školskú družinu, v súvislosti s čím matka vynaloží 11 eur mesačne. Mimoškolské záujmové aktivity nemá po tom, čo stratila záujem o tanečnú, ktorá jej navyše bola zakázaná aj zo zdravotných dôvodov.

Maloletá s matkou naďalej užíva X izbu v štvorizbovom byte jej starých rodičov, kde bývajú aj ďalší 2 súrodenci matky. Náklady spojené s bývaním 6 osôb predstavovali od septembra 2011 mesačne XXX,XX eur, avšak preplatok na zálohových platbách spojených s užívaním bytu za r. 2011 bol vo výške 1.238,69 eur, z čoho vyplývajú reálne mesačné náklady vo výške cca 315 eur (t.j. cca 52,50 eur na osobu). Matka je od decembra 2011 zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, keď jej predchádzajúci pracovný pomer, kde vykazovala priemerný príjem vo výške XXX eur brutto, ukončila výpoveďou zo dňa 26.10.2011 s akceptovaním ukončenia pracovného pomeru k 31.10.2011, t.j. bez

využitia plynutia výpovednej doby. Ukončenie pracovného pomeru z matkou tvrdených dôvodov bez jej zavinenia nebolo preukázané, keď zo správy W. školy na Z. XX v Z. vyplynulo, že dochádzka dieťaťa v šk. r. 2010/2011 bola pravidelná a absencie boli minimálne (okrem februára 2011, kedy maloletá vynechala 10 pracovných dní, čo sú dva týždne boli jej mesačné absencie v škôlke od 0 do 3 dní). Dieťa do škôlky doprevádzala zvyčajne matka, alebo starý otec. Z potvrdenia E. školy na B. X v Z. súd zistil, že maloletá mala v 1. polroku šk. r. 2011/2012 vymeškaných 48 hodín, t.j. cca 2 vyučovacie týždne. Výraznejšie absencie (156 hodín) u maloletej zaznamenali až v 2. polroku šk. r., t.j. v čase, kedy už matka bola bez zamestnania. Hoci matka preukázala pravidelné hlásenia na Úrade práce, iným spôsobom aktívne hľadanie zamestnania nepreukázala.

K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo s O. J.. Od poslednej úpravy nezmenil zamestnávateľa, pričom do začiatku r. 2012 dosahoval priemerný príjem vo výške cca XXX,XX eur netto, čo je cca o 66 eur viac než v čase poslednej úpravy. Spolu s manželkou nadobudli spoločný X-izbový byt, pričom spoločne splácajú hypotekárny úver v splátkach po XXX eur mesačne. Ďalšie náklady spojené s bývaním u otca predstavujú sumu cca XXX eur. Otcovi sa teda značne zvýšili výdavky spojené so zabezpečením bývania, avšak jeho partnerke vzrástol príjem na cca XXX eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloletej N. je dôvodné tak vzhľadom na prirodzený vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj zvýšenie potrieb maloletej, ktoré medzičasom vzrástli v súvislosti s nástupom do školy a v neposlednom rade vzhľadom na zmenu osobných a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov. Otec sa oženil a podstatne sa mu zvýšili náklady spojené so zabezpečením bývania, keď prostredníctvom hypotekárneho úveru nadobudol nehnuteľnosť, ktorú užíva. Jeho príjem narástol iba o cca XX eur netto, avšak podstatnejšie sa zvýšil príjem jeho manželky, ktorým rozdielom súd považoval za kompenzované zvýšené výdavky otca na bývanie. Súd na strane otca v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine nebral do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, za ktorý považoval aj výdavok na pôžičku na zakúpenie osobného motorového vozidla, ako aj ďalších úverov, ktoré otec, resp. jeho manželka čerpali na zariadenie bytu. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, zodpovedajúcich jej veku a sociálnemu postaveniu žiaka prvého stupňa základnej školy, súd dospel k záveru, že primeraná suma výživného zo strany otca je 140 eur. Súd v tejto súvislosti zohľadňoval aj zvýšené potreby maloletej v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom (dlhodobo indikované výživové doplnky), na ktoré však bolo prihliadané už v čase poslednej úpravy a tiež osobné, majetkové a zárobkové schopností oboch rodičov. Na strane matky, ktorá súčasne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o maloletú, súd nemohol prihliadnuť na úplnú absenciu príjmu, ale vychádzal z jej schopností a možností dosahovať príjem minimálne na úrovni poslednej vykazovanej mzdy zo zamestnania, keď nebolo preukázané, že by o prácu prišla z objektívnych dôvodov, resp. z dôvodu, ktorý sa týkal starostlivosti o maloletú. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom čase, t.j. cca rok pred ukončením pracovného pomeru matky, boli absencie maloletej v predškolskom, resp. školskom zariadení minimálne. Lekárska správa W.. J., datovaná dňom 12.01.2012, na ktorú matka poukazovala v návrhu, je takmer doslovným prepisom správy z 12.10.2009, ktorá bola predložená súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom z potvrdenia o príjmoch matky v uvedenom konaní skutočne vyplynulo, že matka v r. 2009 bola opakovane PN, resp. čerpala dva krát OČR, čo malo vplyv aj na výšku jej vtedajších príjmov, z ktorých súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody. Súd na strane matky zohľadňoval aj skutočnosť, že napriek ukončenému iba základnému vzdelaniu ide o mladú ženu v plnom produktívnom veku, žijúcu v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti, kde je najviac pracovných príležitostí aj pre nekvalifikované pracovné sily. Čo sa týka zdravotného nálezu matky, na ktorý poukazoval jej splnomocnený zástupca s tým, že pravdepodobne si v blízkej dobe vyžiada práceneschopnosť, resp. hospitalizáciu, v tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko v danom prípade súd rozhodoval podľa Zákona o rodine, vyhovel návrhu matky a rozsah vyživovacej povinnosti otca zvýšil spätne od 01.11.2011, keď k zásadnej zmene pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej zmenu posledného rozhodnutia došlo už skôr, v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu.

Záverom súd opakovane apeluje na oboch rodičov, aby nadradili záujem spoločného dieťaťa nad vlastné záujmy a rešpektovali právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj jej právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, prirodzene za zohľadnenia jej veku, psychickej a emocionálnej vyspelosti, školských povinností a denného režimu. Pravidelný styk otca s maloletou by pre matku znamenal nielen pomoc v starostlivosti o maloletú, ale navyše by otcovi vytvoril priestor aj na prípadné ďalšie vecné plnenia v prospech maloletej nad rozsah súdom určenej vyživovacej povinnosti.

Otcovi za obdobie od 01.11.2011 do 21.09.2012 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca september r. 2012) vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 440 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z riadneho uhrádzania výživného na maloletú v súdom stanovenej výške 100 eur (140 - 100 = 40 x 11 = 440). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa v súlade s ustanovením stane zročným celý dlh na výživnom.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo zažať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.