Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/55/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Ota Jurča a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcov : 1. H. X., bývajúceho v X., X. X, zast. advokátom H.. G. A., Advokátska kancelária X., Š. XX, 2. H. U.Á., bývajúcej v X., R. F. X, zast. žalobcom v 1. rade proti žalovanému : R. D. so sídlom v R., zast. advokátkou H.. D. J., Advokátska kancelária X., X. XX, o náhradu za živý a mŕtvy inventár, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 16.11.2011 č.k. -204 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobcovia sa domáhali náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár vo výške 101.797,00 Sk s odôvodnením, že je sú oprávnenými osobami a uplatnená suma pozostáva zo živého inventáru, t.j. 2 ks plemenných koní vo výške 65. 000,- Sk a za poškodenie nehnuteľnosti 24.297,- Sk a náhrady za zásoby vo výške 12.500,- Sk. Keďže pôvodný žalobca zomrel dňa XX.X.XXXX, súd v konaní pokračoval s dedičmi, a to navrhovateľmi v 1. a 2. rade, ktorí vstúpili do konania namiesto pôvodného žalobcu.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade zastavil. Návrh žalobcu v 1. rade zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne v 2. rade, vzhľadom k tomu, že táto oznámila súdu, že na svojom návrhu netrvá a tento berie v celom rozsahu späť a žiada konanie o jej návrhu zastaviť, z toho dôvodu súd prvého stupňa s poukazom na ust. , konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade zastavil. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v 1. rade, tento na podanom návrhu zotrval a žiadal, aby žalovaný mu uhradil celú požadovanú sumu z titulu náhrady za živý a mŕtvy inventár.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo náležitým spôsobom preukázané a medzi účastníkmi ani nesporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, bol osobou oprávnenou podľa a že podal žiadosť o vydanie nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného ako povinnú osobu o vyporiadanie z titulu náhrady živého a mŕtveho inventáru, k čomu aj na základe dohody uzavretej dňa 16.3.1994 medzi PD, so sídlom v R.e a H. X., Q.. XX.X.XXXX došlo, vzhľadom k tomu, že Poľnohospodárske družstvo, so sídlom v R. ako povinná osoba sa zaviazala oprávnenej osobe zaplatiť sumu 580.692,- Sk. Vzhľadom k tomu však súd prvého stupňa skonštatoval, že povinnosťou oprávnenej osoby, v danom prípade H. X. staršieho bolo,

aby si svoj nárok uplatnil aj na pozemkovom úrade a súčasne vyzval povinnú osobu na plnenie. Následné uzavretie dohody oprávneného a povinného, ktorá mala byť uzavretá do 60 dní od podania výzvy, podliehala schváleniu pozemkového úradu formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Táto zákonná podmienka nebola splnená, pričom však žalovaný z uzavretej dohody už v roku 1994, čiastočne plnil svoju povinnosť. Aj napriek tomu súd prvého stupňa mal za to, že samotná skutočnosť čiastočného plnenia nezakladá také uznanie dlhu, ktoré by odôvodňovalo, aby súd prvého stupňa napriek nesplneniu podmienky stanovenej zákonom uložil žalovanému povinnosť splniť zvyšok dlhu. Keďže táto lehota má hmotnoprávny charakter, pričom ide o lehotu prekluzívnu na jej začiatok a koniec plynutia, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosť, pričom lehota uplynula dňa 31.12.1992 bez toho, aby si oprávnený svoje právo uplatnil spôsobom určeným zákonom, preto došlo k zániku jeho práva. Žalobca podal na súde návrhu po uplynutí prekluzívnej lehoty, súd preto v dôsledku preklúzie nároku žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. , keďže mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhľadom k tomu, že úspešnému uplatneniu reštitučného nároku bráni iba preklúzia.

Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku, ktorým mu bola žaloba žalobcu v 1. rade zamietnutá, ako aj proti výroku o trovách konania sa včas odvolal žalobca v 1. rade. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Postup súdu prvého stupňa považoval za príliš formalistický vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o plnení, pričom žalovaný čiastočne reštitučné nároky žalobcovi aj plnil.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal aj na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.

Ohľadom výroku o zastavení konania o návrhu žalobkyne v 2. rade odvolanie podané nebolo zo strany účastníkov.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. , pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. .

Krajský súd v Košiciach preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany oprávnenej osoby došlo k preklúzii nároku, keďže dohodu uzavretú medzi oprávneným a povinným mal oprávnený predložiť na schválenie pozemkovému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska a len po schválení tejto dohody by bolo možné považovať, že nárok zo strany oprávnenej osoby bol uplatnený v súlade so zákonom riadne a včas. Neschválenie takejto dohody pozemkovým úradom dávalo možnosť oprávnenej osobe obrátiť sa so žalobou na súd. Z obsahu dohody uzavretej dňa 16.3.1994 v konečnom dôsledku vyplýva, že ani táto dohoda nebola úplná, keďže

otázku náhrady za dva kone mali účastníci dohody prejednať na najbližšej zmierovacej komisii. Teda ohľadom tohto živého inventáru neexistovala ani dohoda.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a preto ho podľa ust. , potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže neúspešný žalobca nemá právo na náhradu a žalovaný ako úspešný si žiadne trovy v súlade s ust. neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie-