Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-119-2011.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/119/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, proti odporcom: 1. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. maloletá K. X., nar. 22.X.XXXX, bytom F. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o určenie otcovstva k maloletej K. X., takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej K. X., nar. XX.X.XXXX zastavuje.
Maloletá K. nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 22.3.2010.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 22.3.2010 do 30.9.2012 v sume 780,58 eur v pravidelných splátkach po 22 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok v sume 66 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že otcom maloletej K. je odporca. Súčasne žiadala aby súd rozhodol aj o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, a odporcovi aby uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 eur.
Odporca súhlasil s návrhom na určenie otcovstva, keď vyhlásil že sa cíti byť otcom maloletej K., rovnako tak súhlasil aj s úpravou rodičovských práv a povinností voči dieťaťu.
Kolízny opatrovník doporučil súdu návrhu vyhovieť, a odporcovi určiť výživné vo výške, ako sa účastníci dohodli.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletej K., a zistil skutkový stav veci.
Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 108 O.s.p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní neboli zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k vyhláseniu odporcu, potvrdeného navrhovateľkou, že je otcom maloletej K., súd konanie o určenie otcovstva zastavil, a ďalej konal len o úprave práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu.
S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (§ 113 ods. 2 O.s.p.). Pretože rodičia maloletej odporkyne v 2. rade spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude zverená do osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jej výživu.
Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s čím súhlasil aj odporca. Odporcovi zároveň súd určil výživné vo výške, ktorá predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď v priebehu konania súd zistil, že odporca je nezamestnaný po dobu asi troch rokov, a v poslednom období troch mesiacov pracuje iba brigádnicky, kde dosahuje príjem len okolo 160 eur mesačne. Okrem maloletej K. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe odporca nie je schopný platiť výživné na maloletú K. vo vyššej výške ako je minimálna zákonom určená výška výživného. Súd týmto rozhodnutím určil odporcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od narodenia maloletej K.. Odporca doposiaľ na výživu maloletej neplatil žiadnou sumou, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné, ktoré predstavuje za obdobie od 22.3.2010 do 30.9.2012 sumu 780,58. V období od 22.3.2010 do 30.6.2010 predstavovalo 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu 25,35 eur, preto za 3 mesiace v tomto období od apríla do júna 2010 bolo nezaplatené výživné vo výške 76,05 eur, a za 10 dní v mesiaci marec 2010 výživné vo výške 8,17
eur, spolu 84,22 eur. V období od 1.7.2010 do 30.6.2011 predstavovalo 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu 25,38 eur, preto za 12 mesiacov bolo nezaplatené výživné vo výške 304,56 eur. V období od 1.7.2011 do 30.6.2012 predstavovalo 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu 25,99 eur, preto za 12 mesiacov bolo nezaplatené výživné vo výške 311,88 eur. V období od 1.7.2012 do 30.6.2013 je 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 26,64 eur, preto za 3 mesiace od júla do septembra je nezaplatené výživné vo výške 79,92 eur. Súd zároveň umožnil odporcovi vzhľadom na jeho finančnú situáciu, zročné výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 22 eur spolu s bežným výživným.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 66 eur, od zaplatenia ktorého bola navrhovateľka rozhodnutím súdu oslobodená.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., pričom však navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, vzhľadom k tomu však, že účastníci konania sa výslovne pred súdom vzdali tohto svojho práva, nemôžu podľa § 207 ods. 1 O.s.p. účinne podať odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného predpisu.