Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/119/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, proti odporcom: 1. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. maloletá K. X., nar. 22.X.XXXX, bytom F. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o určenie otcovstva k maloletej K. X., takto

rozhodol:

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej K. X., nar. XX.X.XXXX zastavuje.

Maloletá K. nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 22.3.2010.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 22.3.2010 do 30.9.2012 v sume 780,58 eur v pravidelných splátkach po 22 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok v sume 66 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že otcom maloletej K. je odporca. Súčasne žiadala aby súd rozhodol aj o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, a odporcovi aby uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 eur.

Odporca súhlasil s návrhom na určenie otcovstva, keď vyhlásil že sa cíti byť otcom maloletej K., rovnako tak súhlasil aj s úpravou rodičovských práv a povinností voči dieťaťu.

Kolízny opatrovník doporučil súdu návrhu vyhovieť, a odporcovi určiť výživné vo výške, ako sa účastníci dohodli.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletej K., a zistil skutkový stav veci.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa , súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní neboli zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k vyhláseniu odporcu, potvrdeného navrhovateľkou, že je otcom maloletej K., súd konanie o určenie otcovstva zastavil, a ďalej konal len o úprave práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu.

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa ( ). Pretože rodičia maloletej odporkyne v 2. rade spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude zverená do osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jej výživu.

Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s čím súhlasil aj odporca. Odporcovi zároveň súd určil výživné vo výške, ktorá predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď v priebehu konania súd zistil, že odporca je nezamestnaný po dobu asi troch rokov, a v poslednom období troch mesiacov pracuje iba brigádnicky, kde dosahuje príjem len okolo 160 eur mesačne. Okrem maloletej K. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe odporca nie je schopný platiť výživné na maloletú K. vo vyššej výške ako je minimálna zákonom určená výška výživného. Súd týmto rozhodnutím určil odporcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od narodenia maloletej K.. Odporca doposiaľ na výživu maloletej neplatil žiadnou sumou, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné, ktoré predstavuje za obdobie od 22.3.2010 do 30.9.2012 sumu 780,58. V období od 22.3.2010 do 30.6.2010 predstavovalo 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu 25,35 eur, preto za 3 mesiace v tomto období od apríla do júna 2010 bolo nezaplatené výživné vo výške 76,05 eur, a za 10 dní v mesiaci marec 2010 výživné vo výške 8,17

eur, spolu 84,22 eur. V období od 1.7.2010 do 30.6.2011 predstavovalo 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu 25,38 eur, preto za 12 mesiacov bolo nezaplatené výživné vo výške 304,56 eur. V období od 1.7.2011 do 30.6.2012 predstavovalo 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu 25,99 eur, preto za 12 mesiacov bolo nezaplatené výživné vo výške 311,88 eur. V období od 1.7.2012 do 30.6.2013 je 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 26,64 eur, preto za 3 mesiace od júla do septembra je nezaplatené výživné vo výške 79,92 eur. Súd zároveň umožnil odporcovi vzhľadom na jeho finančnú situáciu, zročné výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 22 eur spolu s bežným výživným.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

V zmysle ustanovenia o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 66 eur, od zaplatenia ktorého bola navrhovateľka rozhodnutím súdu oslobodená.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , pričom však navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, vzhľadom k tomu však, že účastníci konania sa výslovne pred súdom vzdali tohto svojho práva, nemôžu podľa účinne podať odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného predpisu.