Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-250-2009.pdf
PDF · 114.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/250/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: X., zastúpený: Mgr. Branislav Samec, advokát, Nezbudská Lúčka 107, 013 24 Strečno, proti odporcovi: H. Mesto, G., zastúpený: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., J. Milca 11, 010 01 Žilina, o zaplatenie 7.307,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.817,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne z tejto sumy od 23.11.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 04.06.2009 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 7.307,64 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že vystavil faktúru na celkovú sumu 220.150,- Sk (7.307,64 Eur) za prenájom pracovného stroja Hyundai za dohodnutú cenu 5.000,- Sk + DPH za jeden deň prenájmu. Faktúru odporca navrhovateľovi vrátil. Vrátenie faktúry navrhovateľ neakceptuje z dôvodu, že pracovný stroj bol zapožičaný nepretržite od 30.09.2008 do 06.11.2008, teda 37 dní. Okrem istiny navrhovateľ požaduje tiež zaplatenie úroku z omeškania.
V priebehu konania došlo k zmene pôvodne požadovaného úroku z omeškania tak, že navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne z istiny od 23.11.2008 do zaplatenia. Túto zmenu návrhu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.06.2012.
Proti vydanému platobnému rozkazu odporca podal odpor. Faktúru odporca navrhovateľovi opakovane vrátil, nakoľko nezodpovedala vzájomnej dohode účastníkov. Cena medzi účastníkmi bola dohodnutá vo výške 5.000,- Sk s DPH za každý deň, kedy stroj bude pracovať. Splatnosť nájmu bola dohodnutá na 65 dní od doručenia faktúry. Faktúru navrhovateľa, ktorej vystavenie odporca nie je schopný ovplyvniť, nie je možné považovať za dôkaz existencie dohody a jej obsahu medzi účastníkmi a ani za dôkaz oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 5.000,- Sk vrátane DPH, a nie bez DPH ako tvrdí navrhovateľ. Táto cena bola dohodnutá len za dni, kedy stroj skutočne odporca používal. Odporca nemal a nemohol mať záujem platiť nájom za stroj aj počas víkendov, kedy sa tento nepoužíva, alebo počas sviatkov. Tento rozdiel predstavuje 15 dní, nakoľko odporca stroj používal po dobu 23 dní, a nie 38 dní ako tvrdí navrhovateľ.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že pri akceptovaní tvrdenia odporcu by dohodnutá výška odplaty predstavovala absurdnú sumu 4.201,70 Sk bez DPH. Navrhovateľ odmieta tvrdenie, že
by dohodol odplatu za prenájom stroja v takejto výške. Rovnako navrhovateľ nemohol dohodnúť nezmyselnú podmienku, že by sa účtovali len odpracované dni. V podstate by to znamenalo sledovanie, kedy odporca stroj použil, a kedy stroj využitý nebol. Je problémom odporcu, či stroj počas prenájmu pracoval alebo nie, keďže odporca ho fyzicky mal k dispozícii.
Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúry, odporu, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Faktúrou č. 0039/2008 splatnou dňa 21.11.2008 fakturoval navrhovateľ odporcovi prenájom rýpadla Hyundai za obdobie od 01.10.2008 do 06.11.2008, teda za 37 dní sumou 220.150,- Sk vrátane DPH (7.307,64 Eur).
Vystavenú faktúru odporca vrátil s tým, že cena prenájmu bola dohodnutá vo výške 5.000,- Sk vrátane DPH za každý deň použitia. Stroj pracoval 23 dní, a nie 38, ako je uvedené vo faktúre. Splatnosť faktúry má byť 65 dní od doručenia.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní na návrhu trval. Medzi účastníkmi nebola uzatvorená osobitná dohoda o splatnosti faktúry. Navrhovateľ tak žiada priznať úroky z omeškania v súlade s ustanovením §-u 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda podľa splatnosti uvedenej vo faktúre navrhovateľa. Výška dohodnutého nájomného medzi účastníkmi konania je sporná. Navrhovateľ tvrdí nájomné vo výške 5.000,- Sk denne + DPH a odporca tvrdí, že sa jedná o sumu 5.000,- Sk vrátane DPH, pričom tento rozpor nebol odstránený vykonaným dokazovaním. Súd by tak mal rešpektovať minimálne sumu 5.000,- Sk, nakoľko túto odporca nerozporoval. S poukazom na doklady, ktoré boli zaobstarané zo strany súdu a predložené tiež navrhovateľom, žiada navrhovateľ priznať nárok na zaplatenie nájomného za celú dobu trvania nájomného vzťahu, a nielen za dni, ktoré odporca stroj reálne používal, nakoľko takéto dohody nie sú v súlade s bežnými podmienkami nájmov strojov v príslušnom odvetví. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že jeho vzťah s odporcom vznikol po tom, ako mu zavolal stavbyvedúci odporcu, či má voľné rýpadlo. Ešte v ten istý deň pre rýpadlo prišli. Rýpadlo si zobrali dňa 30.09.2008. Pre rýpadlo prišiel stavbyvedúci, strojník a konateľ odporcu. S ním sa dohodol na nájomnom vo výške 5.000,- Sk, ktoré bolo dohodnuté ako denný nájom. Dohoda bola taká, že na druhý deň pošlú objednávku. Túto objednávku neposlali napriek urgenciám. V takýchto prípadoch sa nájomné platí za deň bez ohľadu na to, či stroj pracuje alebo nie. Tak isto sa platí, ak sa stroj požičiava z požičovne, vtedy sa platí nájomné buď denne, týždenne alebo mesačne. Čo sa týka DPH, o DPH sa pri dohode o výške nájomného nebavili. DPH sa určuje až vo vystavenej faktúre. Nespomína si, že by riešili otázku splatnosti. Pri odovzdávaní stroja bol prítomný aj brat navrhovateľa. Nevie sa však vyjadriť k tomu, či všetky tieto osoby boli prítomné aj pri dojednávaní ceny. Stroj bol vrátený v deň, ktorý je uvedený na faktúre. Protokol o odovzdaní a prevzatí stroja spisovaný nebol.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že podľa korešpondencie bola medzi účastníkmi dohoda o splatnosti 65 dní od doručenia faktúry. V stavebnom denníku, ktorý predložil odporca, sú označené dni, kedy sa stroj na stavbe používal. Stavebný denník je do 20.10.2008, nakoľko ďalej sa na stavbe neviedol. Nárok uplatnený navrhovateľom nie je možné požadovať podľa §-u 671 Občianskeho zákonníka. Keďže medzi účastníkmi sa jedná o obchodno-právny vzťah, jedná sa o zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorá mala byť uzavretá v písomnej forme. Keďže táto forma nebola dodržaná, jedná sa o absolútne neplatnú zmluvu a z tejto zmluvy nie je možné požadovať plnenie. Čo sa týka ústnej dohody účastníkov, jej reálny obsah vykonaným dokazovaním nebol zistený. Z predložených vyjadrení vyplýva, že v prípade, ak by sa malo jednať o nájom, napr. na jeden mesiac, tak na takéto časové obdobie sa dojednáva paušál, a nie jednotková cena za deň. Z predložených potvrdení nepriamo vyplýva, že ak sa jedná o nájom za jeden deň, jedná sa o jeden deň používania. Odporca tak nepriamymi dôkazmi preukázal, že ak sa uzatvára takáto zmluva o jednotkových cenách za deň, jedná sa o deň použitia stroja. Čo sa týka dojednania, či sa malo jednať o cenu s DPH, alebo bez DPH, samotný navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pri dohode o výške nájomného sa o DPH nebavili. Odporca potom poukazuje na Zákon o cenách, podľa ktorého, ak nie je dohodnuté inak, je súčasťou ceny aj daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na namietanú neplatnosť zmluvy, odporca poukazuje na to, že navrhovateľ nezmenil skutkové tvrdenia tak, že by ich špecifikoval na základe iných skutkových tvrdení, ako na základe plnenia z nájomnej zmluvy. Ak by sa malo jednať o priznanie bezdôvodného obohatenia, bolo by potrebné, aby došlo k zmene skutkových tvrdení zo strany navrhovateľa. Okrem toho v takomto prípade
podľa §-u 455 Občianskeho zákonníka ani nejde o bezdôvodné obohatenie, keďže sa jedná o plnenie z dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Odporca preto žiada návrh navrhovateľa zamietnuť.
Konateľ odporcu uviedol, že pri dohode s navrhovateľom bol osobne prítomný za spoločnosť odporcu. Na prebratie stroja prišiel aj pán X. ako stavbyvedúci a pán P. ako vedúci dopravy. Pán X. doviezol tiež strojníka, a za odporcu tam tak boli spolu 4 osoby. Pri rokovaní o cenových podmienkach prenájmu však bol prítomný len on s navrhovateľom. Nikto iný prítomný nebol. Dohoda bola taká, že sa bude platiť suma 5.000,- Sk vrátane DPH za deň použitia stroja. Použitie evidovali tak, že sa zapisovalo do stavebného denníka a evidenciu viedol tiež strojník, ktorý so strojom pracoval. Stroje na stavbe používali len vtedy, keď bola potreba jeho využitia a tieto dni osobitne evidovali. Spolu evidovali 23 dní použitia stroja. Je nesporné, že stroj mali od 01.10. od 06.11.2008. Bola uzavretá tiež dohoda o splatnosti faktúry 65 dní od jej doručenia. S navrhovateľom nemali dohodu, že by dodatočne mala byť vystavená písomná objednávka. Ohľadom svedka U. M., konateľ odporcu uviedol, že si nepamätá, že by bol v danom čase na mieste rokovania prítomný. X. U. M., W. A., uviedol, že bol prítomný pri tom, keď sa W. rozprával s konateľom odporcu o podmienkach prenájmu. Dohoda bola o platení sumy 5.000,- Sk bez DPH za deň. Bližšie podmienky dohody si nepamätá. Pre stroje prišli traja pracovníci odporcu a spolu chodili okolo tohto stroja, bavili sa o stroji so strojníkom a vtedy počul aj túto dohodu. Pri požičiavaní strojov platí, že sa nikto nezaujíma o to, či sa stroj používa alebo nie, a ak je dohodnutý denný nájom, platí sa za každý deň.
X. P. P., ktorý pracoval pre odporcu ako vedúci dopravy, uviedol, že odporca mal stroj požičaný od navrhovateľa. Bol prítomný pri preberaní stroja. Keď sa dohadovali o podmienkach prenájmu, tak nebol bezprostredne prítomný a dohodu nepočul. Túto dohodu uzatváral F. M. s F. H., pričom stáli úplne mimo tak, že ich nikto iný nemohol počuť. Ostatní vtedy stáli pri predmetnom stroji. O tom, ako sa dohodli, mu F. H. hovoril až potom, ako spolu nasadli do auta. Vtedy hovoril, že sa bude platiť 5.000,- Sk za deň, kedy sa stroj bude používať, teda za deň, kedy robí výkony. K tomu, či cena mala byť „s“ alebo „bez DPH“, sa vyjadriť nevie a nespomína si, že by hovorili o splatnosti faktúry. Keďže v spoločnosti RISS mal na starosti vozový park, pamätá si ceny, za ktoré sa požičiavali stroje v takomto období, a preto si pamätá aj dohodnutú cenu.
X. P. W., ktorý je zamestnaný u brata navrhovateľa, uviedol, že bol prítomný pri rokovaní účastníkov o podmienkach požičania stroja. Nebol však prítomný pri ich dohode a nevie, čo bolo jej predmetom. Pri rokovaniach bol prítomný okrem navrhovateľa jeho brat a tiež nejakí ľudia zo spoločnosti RISS.
Zo stavebného denníka predloženého odporcom je zrejmé, že v deň, kedy sa stroj navrhovateľa používal, je v stavebnom denníku medzi mechanizáciou použitou na stavbe uvedené slovo: „Hyundai“. Stavebný denník je vedený do 20.10.2008 a za obdobie od 01.10.2008 je evidovaných 12 dní použitia stroja.
Konajúci súd z internetových stránok spoločností ponúkajúcich prenájom stavebnej mechanizácie zistil, že spoločnosť Stavebná mechanizácia účtuje denný nájom za obdobie 1 až 7 dní. Týždenný nájom v období 8 až 30 dní a mesačný nájom nad 30 dní používania stroja. Pri týždennom a mesačnom nájomnom sú ceny stanovené na jeden deň. Z cenníka stavebnej mechanizácie LMM vyplýva rovnaký spôsob účtovania nájomného, teda denný nájom za 1 až 7 dní použitia, týždenný nájom za 8 až 30 dní použitia a mesačný nájom nad 30 dní použitia. Ceny sú stanovené pri týždennom a mesačnom nájomnom na jeden deň.
Podľa vyjadrenia spoločnosti KHUN - SLOVAKIA, s.r.o., predloženého navrhovateľom, sa pri prenájme rýpadla účtuje prenájom za každý kalendárny deň bez obmedzenia motto hodín. Počítajú sa dni odo dňa prevzatia do momentu vrátenia stroja.
Podľa cenovej ponuky spoločnosti BagreSpiš s.r.o., s.r.o., je cena mesačného prenájmu stroja DB 1160W 145.000,- Sk za mesiac.
Podľa vyjadrenia spoločnosti TERRASTROJ, s.r.o., sa prenájom stroja na dohodnuté obdobie s vopred dohodnutou sadzbou za celé obdobie prenájmu realizuje zvyčajne na obdobie jedného mesiaca, t. j. 22 pracovných dní. Prenájom za jeden pracovný deň vychádza z mesačnej sadzby prenájmu konkrétneho stroja a je fakturovaný na základe skutočne odpracovaných dní.
Podľa Všeobecných podmienok prenájmu stroja spoločnosti Phoenix Zeppelin sa nájomné vypočítavá podľa skutočnej doby nájmu zariadenia.
Podľa vyjadrenia spoločnosti STAVREAL - SLOVAKIA, s.r.o., táto spoločnosť v roku 2008 ponúkala na prenájom stroj značky Hyundai za cenu 61.100,- Sk za jeden mesiac používania, resp. 2.680,- Sk za jeden deň používania. K cene bola účtovaná DPH.
Podľa vyjadrenia spoločnosti REHA, s.r.o., bol prenájom stroja Hyundai účtovaný sumou 62.000,- Sk za mesiac používania a 2.810,- Sk za jeden deň používania, ceny sú bez DPH.
Podľa potvrdenia spoločnosti STAVEKO - SK, a.s., Žilina prenajímala táto spoločnosť v roku 2008 kolesové rýpadlá za cenu 60.000,- Sk za mesiac používania a 2.727,- Sk za jeden deň používania bez DPH.
Podľa potvrdenia Y. Ď. - TONICAT, v priebehu roku 2008 prenajímal zemné kolesové rýpadlo za cenu 61.300,- Sk za jeden mesiac a 2.790,- Sk za jeden používania bez DPH.
Podľa §-u 663 Občianskeho zákonníka - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa §-u 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka - nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa §-u 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) - tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 - právne vzťahy uvedené v odseku 1, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa §-u 261 ods. 1 OBZ - táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 6 - zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa §-u 630 ods. 1 OBZ - zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Podľa odseku 2 - zmluva vyžaduje písomnú formu.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie nájomného podľa faktúry vystavenej navrhovateľom za prenájom stroja. Navrhovateľ v konaní tvrdí, že medzi účastníkmi bola dohoda o povinnosti odporcu platiť nájomné vo výške 5.000,- Sk bez DPH za každý deň prenájmu. Odporca sa naopak bráni tvrdením, že dohoda bola o povinnosti platiť nájomné vo výške 5.000,- Sk vrátane DPH, a nie za každý deň prenájmu, ale len za deň, kedy sa stroj reálne používal. Okrem toho v rámci záverečného prednesu právna zástupkyňa odporcu namietla tiež uzatvorenú zmluvu ako neplatnú z dôvodu, že sa jedná o zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorá podľa Obchodného zákonníka vyžaduje písomnú formu. Súd sa potom ako prvou zaoberal otázkou charakteru zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi účastníkmi.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že na základe požiadavky odporcu navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania stroj značky Hyundai. Právna zástupkyňa odporcu s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti uviedla, že sa nejedná o nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, ale o zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka. Otázka vzťahu podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti nebola medzi účastníkmi sporná. Preto sa na právny vzťah účastníkov prioritne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka však vyplýva, že v prípade, ak nejaký zmluvný typ v Obchodnom zákonníku nie je výslovne upravený, a je upravený v zákonníku občianskom, použijú sa na riešenie
právneho vzťahu účastníkov ustanovenia upravujúce daný zmluvný typ v Občianskom zákonníku. S tvrdením právnej zástupkyne odporcu, že by sa malo jednať o zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka sa konajúci súd nestotožnil. Táto zmluva je charakterizovaná ako zmluva, ktorou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie dopravný prostriedok. Jedná sa teda o osobitný druh nájomnej zmluvy, ktorej predmetom môže byť len dopravný prostriedok. Pri posudzovaní skutočnosti, či sa jedná alebo nejedná o dopravný prostriedok, je podľa názoru súdu potrebné vychádzať predovšetkým z charakteru prenajímaného zariadenia, resp. stroja, a z účelu, na ktorý sa daný stroj používa. Dopravným prostriedkom tak môže byť výlučne také zariadenie, resp. stroj, ktorého účelom je použitie na dopravu alebo prepravu, či už tovaru alebo osôb. Musí sa teda jednať o stroj, ktorého obvyklým užívaním je vykonávanie prepravy. Predmetom tejto zmluvy tak môže byť nájom akéhokoľvek dopravného prostriedku spôsobilého na dopravu. Predmetom činnosti zariadenia, ktoré navrhovateľ umožnil užívať odporcovi, však nie je vykonávanie prepravy, ale vykonávanie zemných prác, nakoľko sa jedná o rýpadlo. Doprava tak nie je účelom použitia tohto stroja, a preto sa na daný zmluvný vzťah zmluva o nájme dopravného prostriedku nemôže vzťahovať a jedná sa o zmluvu nájomnú podľa Občianskeho zákonníka.
Súd potom dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo na základe ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy upravenej citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Súd sa ďalej zaoberal spornou otázkou dohody o cene prenájmu a o splatnosti faktúry vystavenej za prenájom. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že dohoda bola o platení sumy 5.000,- Sk bez DPH za každý deň, kedy mal odporca stroj k dispozícii. Odporca naopak tvrdil, že sa malo platiť len za dni, kedy sa stroj reálne užíval, a cena mala byť 5.000,- Sk vrátane DPH. Za účelom odstránenia týchto rozporov v tvrdeniach účastníkov bolo vykonané dokazovanie vypočutím svedkov. Jednotliví svedkovia však vo svojich vyjadreniach poskytli rozdielne tvrdenia. Z vyjadrenia svedka P. P. vyplýva, že o cene rokoval výlučne pán M. s konateľom odporcu pánom H., pričom stáli úplne mimo tak, že ich nikto iný nemohol počuť. Napriek tomu svedok U. M., W. A.Ľ., uviedol, že tento rozhovor o cene počul a potvrdil tvrdenia navrhovateľa. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou hodnovernosti svedeckých výpovedí. Treba poukázať na to, že hodnovernosť výpovede svedka U. M. spochybňuje fakt, že sa jedná o brata navrhovateľa. Na druhej strane svedok P. P. momentálne nemá žiaden vzťah k odporcovi, u ktorého už 3 roky nepracuje. Na jeho strane teda súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by jeho vierohodnosť mali spochybňovať. Skutočnosť, že o cene rokoval výlučne konateľ odporcu s navrhovateľom vyplýva aj z vyjadrenia konateľa odporcu, ktorý sa rovnako vyjadril, že pri ich rokovaniach nikto iný prítomný nebol. Samotný navrhovateľ pritom ohľadom svojho brata uviedol, že bol prítomný pri odovzdávaní stroja, nespomenul však, že by jeho brat mal byť prítomný, resp. že by mal počuť aj dohodu o výške nájomného uzavretú s konateľom odporcu. Na výslovnú otázku ohľadom prítomnosti osôb pri rokovaní uviedol, že pri rokovaní o cene bol okrem neho a konateľa odporcu prítomný aj stavbyvedúci odporcu. Opätovne teda nespomenul, že by pri tomto rokovaní mal byť prítomný jeho brat. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti tak súd svedeckú výpoveď U. M. ohľadom jeho tvrdenia o povinnosti platiť nájomné 5.000,- Sk bez DPH za každý deň nájmu hodnotí ako nedôveryhodnú. Aj samotný navrhovateľ totiž uviedol, že pri rokovaní s konateľom odporcu otázku DPH neriešili. Je potom otázne, ako to svedok U. M. mohol počuť. Svedok P. P. a svedok P. W. sa k samotnému obsahu dohody o nájomnom nevyjadrili. X. P. len uviedol, že sprostredkovane od konateľa odporcu mal vedomosť o tom, že sa bude stroj platiť len za deň, kedy sa užíva. Jedná sa však len o nepriame svedectvo, ktoré vzhľadom ku skutočnosti, že X. P. priamo dohodu a rozhovor účastníkov nepočul, nemá v konaní žiadnu relevanciu.
Na základe tejto skutočnosti tak súd po zhodnotení všetkých svedeckých výpovedí a vyjadrení účastníkov konania konštatuje, že v konaní nebolo jednoznačne ustálené, aký bol obsah dohody uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom odplaty za užívanie stroja.
K otázke fakturácie nájomného súd vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu obchodných zvyklostí, resp. bežnej obchodnej praxe, ktorá sa v tomto odvetí podnikania využíva. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, ani z týchto nie je jednoznačne ustálené, akým spôsobom sa prenájom stavebnej mechanizácie určuje. Z niektorých dokladov, ktoré boli predložené, vyplýva, že sa platí za každý deň, kedy je stroj odovzdaný nájomcovi, pričom sa nezohľadňuje okolnosť, či sa tento stroj užíva alebo nie. Z ďalších dokladov, ktoré boli predložené predovšetkým zo strany odporcu, však vyplýva, že sa nájom určuje buď vo forme mesačného nájmu alebo v prípade, ak sa nájomné platí za kratšie obdobie, tak sa tento
nájom určuje za deň používania stroja. Na jednej strane tak z týchto dôkazov vyplývajú skutočnosti potvrdzujúce tvrdenie navrhovateľa, že sa za užívanie strojov platí bez ohľadu na skutočnosť, či sa daný stroj používa alebo nie, a na druhej strane z týchto dokladov vyplýva, že sa platí len za dni, kedy sa stroj reálne užíva, čo potvrdzuje tvrdenia odporcu. Tieto dôkazy sú tak navzájom rozporné, resp. nepreukazujú žiadnu ustálenú obchodnú prax alebo obchodnú zvyklosť, ktorú by bolo možné v tomto odvetví konštatovať. Preto ani tieto dôkazy neprispeli k jednoznačnému určeniu, akým spôsobom by mal odporca platiť nájomné za užívanie stroja.
Súd potom pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa vychádzal zo skutočností a zistení, ktoré sú medzi účastníkmi konania nesporné. Navrhovateľ tvrdil, že má nárok na zaplatenie nájomného za 37 dní, počas ktorých mal odporca stroj k dispozícii. Naopak odporca tvrdil, že je povinný platiť len za 23 dní, kedy stroj užíval. Povinnosť platiť za 23 dní je tak medzi účastníkmi nesporná a v tejto časti možno vyhodnotiť, že sú tvrdenia účastníkov konania zhodné. Povinnosť odporcu platiť ďalších 14 dní užívania tak, ako to navrhovateľ tvrdí, je predmetom dôkazného bremena navrhovateľa. Navrhovateľ by tak v konaní musel preukázať, že medzi účastníkmi reálne existovala dohoda, resp. že v danom odvetví existuje taká obchodná prax, podľa ktorej by odporca mal povinnosť platiť za každý deň, kedy mal stroj k dispozícii bez ohľadu na jeho skutočné použitie. Ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností, toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo, a teda navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť a svoje dôkazné bremeno neuniesol. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov tak súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že odporca je povinný za užívanie stroja platiť v rozsahu, v ktorom toto užívanie samotný odporca potvrdil, teda za 23 dní.
Ďalšou spornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či sa v tomto prípade jedná o nájomné dohodnuté vo výške 5.000,- Sk vrátane DPH alebo bez DPH.
Podľa §-u 3 ods. 3 veta druhá Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách - ak nie je dohodnuté, alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.
Zákon o cenách vychádza z predpokladu, že v prípade, ak medzi účastníkmi nie je stanovené inak, platí dohodnutá cena za cenu vrátane DPH. Ohľadom tvrdenia navrhovateľa, že táto cena mala byť bez DPH, opätovne možno konštatovať, že dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia navrhovateľ neuniesol. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že cena sa mala určiť vrátane DPH až vo vystavenej faktúre. Výslovne však uviedol tiež to, že pri rokovaní s konateľom odporcu otázku DPH neriešili a o tejto skutočnosti sa nebavili. Samotný navrhovateľ tak potvrdil, že pri dohode o cene nájomného sa otázka DPH vôbec neriešila, a preto možno konštatovať, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda, v zmysle ktorej by cena nájmu 5.000,- Sk mala byť dohodnutá bez DPH. Ak osobitná dohoda uzatvorená nebola, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia platí, že sa jedná o cenu vrátane DPH. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí za prenájom stroja denné nájomné vo výške 5.000,- Sk vrátane DPH.
Medzi účastníkmi bola sporná tiež otázka platenia nájomného, resp. splatnosti vystavenej faktúry. Odporca tvrdil, že splatnosť faktúry mala byť 65 dní od jej doručenia. Ohľadom tohto tvrdenia je nositeľom dôkazného bremena odporca. Odporca tak musí preukázať, že takáto dohoda medzi účastníkmi uzavretá bola. Túto skutočnosť však právny zástupca navrhovateľa poprel. Navrhovateľ uviedol, že si nespomína, že by riešili otázku splatnosti. Jedná sa teda len o tvrdenie konateľa odporcu, ktoré nebolo podložené žiadnym z vykonaných dôkazov. Súd potom v konaní nezistil existenciu osobitnej dohody o lehote splatnosti nájomného na základe faktúry vystavenej navrhovateľom. Podľa §-u 340 ods. 2 Obchodného zákonníka tak potom v prípade, ak čas plnenia v zmluve nebol dohodnutý, je veriteľ, teda v tomto prípade navrhovateľ, oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za žiadosť navrhovateľa o plnenie možno požadovať vystavenú faktúru, v ktorej navrhovateľ zároveň určil lehotu, do kedy plnenie od odporcu požaduje. Lehota splatnosti záväzku odporcu je tak totožná s lehotou splatnosti vystavenej faktúry a neuhradením tejto faktúry do dátumu jej splatnosti sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku.
Na základe uvedených skutočností potom súd konštatuje, že navrhovateľovi vzniklo právo požadovať nájomné vo výške 5.000,- Sk vrátane DPH za 23 dní preukázaného používania stroja odporcom, čo zodpovedá sume 115.000,- Sk, teda po prepočte konverzným kurzom sume 3.817,30 Eur. Keďže odporca nepreukázal ním tvrdenú dohodu o splatnosti faktúry v lehote 65 dní od jej doručenia, dostal sa odporca do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku počnúc dňom 22.11.2008, teda prvý deň po splatnosti vystavenej faktúry. Navrhovateľ však úrok z omeškania požaduje v menšom rozsahu až od 23.11.2008 a podaným návrhom je konajúci súd viazaný. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, navrhovateľom uplatnená úroková miera 14,25 % ročne zodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu. V danom čase bola výška úroku z omeškania určená vo výške o 10 % vyššej ako základná sadzba NBS, ktorá v tom čase predstavovala 4,25 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne.
Na základe uvedeného potom súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a priznal mu právo na zaplatenie nájomného vo výške 3.817,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne z tejto sumy od 23.11.2008 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bol nárok navrhovateľa ako nepreukázaný a nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V tomto prípade navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie sumy 7.307,64 Eur, pričom navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie 3.817,30 Eur. Táto suma zodpovedá úspechu navrhovateľa v rozsahu 52 % predmetu konania a jeho neúspechu, ktorý sa rovná úspechu odporcu, v rozsahu 48 % predmetu konania. Súd preto konštatuje, že tak navrhovateľ, ako aj odporca mali úspech a zároveň neúspech v približne polovici predmetu konania. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.