Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sd-205-2012.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/205/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: K. A., F. XX, J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 06. 07. 2012.
Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 06. 07. 2012 priznala v súlade s § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov starobný dôchodok od 22. 05. 2012 v sume 153,20 eur mesačne.
Odporkyňa dôvodila tým, že nárok na starobný dôchodok vznikol získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pretože navrhovateľka vychovala 1 dieťa a 56 rokov veku dosiahla 22. 08. 2008, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 7 zsp dosiahla pripočítaním 35 kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, t. j. dňa 22. 05. 2012. K tomuto dňu získala 8516 dní obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 8 zsp rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že získala 23 rokov a 121 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 22. 05. 2012. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zsp ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2011 navrhovateľka na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7 zsp. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 8 prvej vety zákona rozšírené pred 01. 01. 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7 zsp. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťovali osobitne za každý kalendárny rok a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zsp a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zsp, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zsp. Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku: 1973 v počte 364 dní, 1975 v počte 348 dní, 2000 v počte 153 dní, 2003 v počte 123 dní, patrí jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,4415. V rozhodujúcom období úhrnom získala 6574 dní dôchodkového poistenia, čo znamená 18,0110 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zsp. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,5798. Podľa § 63 ods. 4, písm. g/ zsp sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6471. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 22. 05. 2012 navrhovateľka získala 8516 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 23,3316 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna hodnota platná k 22. 05. 2012 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 526/2011 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2012, 9,8182 eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 148,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,6471 x 23,3316 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 eur = 148,30 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zsp zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 3,3 %, čo je o 4,9 eur mesačne na 153,20 eur mesačne.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka odvolanie. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom odporkyňa uviedla, že v rozhodujúcom období rokov 1984 až 2011 na zistenie priemerného osobného bodu nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, čiže pri výpočte priemerného osobného bodu jej odporkyňa vypočítala mzdový bod v hodnote 0,6471, čo je podľa nej neprimerane nízka hodnota vzhľadom na odpracované roky. Čo ju však najviac mrzí je to, že pri výpočte bola posudzovaná ako tí dôchodcovia, ktorí celý život nepracovali a odvody neplatili. Svedomite 23 rokov vykonávala namáhavú prácu poštovej doručovateľky, počas uvedeného obdobia platila odvody s vedomím, že po dovŕšení dôchodkového veku bude jej dôchodok predstavovať minimálnu sumu blížiacu sa k životnému minimu. Priznaná suma 153,20 eur ani zďaleka nepostačuje ani na bežné mesačné náklady potrebné na dôstojné prežitie. Preto žiadala o opätovné prehodnotenie výšky dôchodku.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu trvala na podanom odvolaní z dôvodu, že jej bola vypočítaná nízka suma dôchodku. V uvedenej súvislosti poukázala na kolegyňu A. J., ktorá odišla do starobného dôchodku pred 2 rokmi, vychovala 2 deti a bol jej priznaný starobný dôchodok 260,- eur. Rovnako ako kolegyňa, aj navrhovateľka robila poštovú doručovateľku a vie, že ženy, ktoré odrobili len niekoľko rokov a vychovávali deti, majú vyššie starobné dôchodky ako ona. Jej príjem u zamestnávateľa bol dobrý, okolo 430,- eur mesačne, preto nie je spokojná so sumou starobného dôchodku. Iné nedostatky preskúmavaného rozhodnutia nenašla.
Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila písomne, aj ústne na pojednávaní. Poukázala na to, že na určenie sumy starobného dôchodku boli navrhovateľke zhodnotené obdobia dôchodkového poistenia ako aj vymeriavacie základy v takom rozsahu, ako ich získala, čo je preukázané osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia. Na základe podaného odvolania bola opätovne posúdená správnosť zhodnotenia jednotlivých období dôchodkového poistenia, ako aj získaných vymeriavacích základov, ktoré navrhovateľka získala, a bolo zistené, že napadnutým rozhodnutím bol správne posúdený nárok na starobný dôchodok.
Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku, vykonal dokazovanie oboznámením sa s príslušným dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v rozhodnom čase poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 61 zákona, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 63 ods. 1 zákona, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 64 ods. 3 zákona, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
Podľa § 66 ods. 1 zákona, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci bolo náležite za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 27. 06. 2012 navrhovateľka požiadala odporkyňu o starobný dôchodok. Starobný dôchodok žiadala priznať od 22. 05. 2012. Na základe podanej žiadosti vrátane prílohy č. 1 k žiadosti, do ktorej navrhovateľka uviedla názvy a adresy svojich zamestnávateľov od 27. 01. 1969 až do spísania žiadosti, odporkyňa vykonala príslušné šetrenie, výsledkom ktorého bolo preukázané, že navrhovateľka v súlade s § 65 a nasl. splnila zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku od 22. 05. 2012. Jednou z týchto podmienok bolo v súlade s § 65 ods. 8 zákona dosiahnutie dôchodkového veku a získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov).
Navrhovateľka ku dňu 22. 05. 2012, ku ktorému dňu jej vznikol právny nárok na starobný dôchodok, pracovala niekoľko rokov ako poštová doručovateľka. Z prílohy k rozhodnutiu - z osobného listu dôchodkového poistenia a zhodne aj z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní súdu vyplynulo, že poštovú doručovateľku robila len ako zastupujúca pracovníčka, t. j. v období čerpania dovolenky na zotavenie resp. v prípade práceneschopnosti poštových doručovateliek. Z uvedeného dôvodu neodpracovala celé kalendárne roky, ale len niekoľko dní v príslušných kalendárnych rokoch. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka nesprávne poukázala na starobný dôchodok spolupracovníčky v sume 260,- eur, nakoľko navrhovateľka ako poštová doručovateľka odpracovala len niekoľko dní a z uvedeného dôvodu jej vymeriavacie základy boli pomerne nižšie ako poštovej doručovateľky, ktorá pracovala 365 dní v roku. Táto skutočnosť podstatne ovplyvnila aj samotnú výšku priznaného starobného dôchodku, ktorú podľa vykonaného dokazovania odporkyňa určila správne a námietky navrhovateľky boli z uvedeného dôvodu neopodstatnené. Aj z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré vyhotovila Slovenská pošta š.p., Stredisko poštovej prevádzky Nové Zámky vyplynulo, že napr. v kalendárnych rokoch 1995 navrhovateľka má započítaných len 122 dní, v roku 1996 len 224 dní, v roku 1997 len 150 dní, v roku 1998 len 198 dní. Námietky navrhovateľky proti nízkej sume starobného dôchodku preto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na preukázané skutočnosti krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 06. 07. 2012 ako vecne správne podľa § 250 q ods. 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd
náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s konaním o preskúmanie rozhodnutia odporkyne, odporkyni trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný a čoho sa odvolateľ domáha.