Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-231-2012.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/231/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o maloletého U. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov M. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. G. - C., Č.I. XXX/XX Q. N. E., G.. XX.XX.XXXX, K. Š., I. XXX/X, zast. JUDr. Marcel Kohút, advokát, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom zo dňa 3.8.2012 žiadal znížiť výživné na mal. U. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, dôvodiac, že chce, aby mu zostalo viac finančných prostriedkov pre jeho život, taktiež chce synovi zakupovať aj nejaké darčeky a chce, aby ho mohol zobrať k sebe do Nitry, keďže nateraz na to nemá financie. Uviedol, že iné deti nemá, jeho príjem činí 300 eur mesačne, pracuje ako barman. Potvrdil, že v zamestnaní kde pracuje, iné profesie, napr. čašník a barman, zarábajú viac. Vyslovil, že je vlastníkom osobného automobilu zn. Nissan(15 ročné) a skútru, ktorý je štvorročný a bezúspešne sa ho snaží predať.
Matka uviedla, že je vydatá, navyše má jedno dieťa - Q. E., G.. XX.XX.XXXX. Vyslovila, že poberá len rodičovský príspevok vo výške 194 eur mesačne; s návrhom otca nesúhlasila.
Opatrovník doporučil návrh zamietnuť ako neopodstatnený, poukázal na skutočnosť, že pri poslednej úprave výživného otec dosahoval totožný príjem ako v súčasnosti. Ďalej uviedol, že priemerný čistý mesačný zárobok v profesii barman je cca 700 eur mesačne, teda je na otcovi, aby si našiel prácu s vyšším príjmom. Poukázal najmä na skutočnosť, že na strane mal. dieťaťa sa od poslednej úpravy výživného zvýšili výdaje, pričom na strane otca sa pomery nezmenili.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods.2 citovaného ust., ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynutý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ods.3 citovaného ust., pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 62 ods.1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podia ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu 14P/198/2010 - najmä z rozsudku z čl. 22 zo dňa 1.10.2010 súd zistil, že mal. U. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k tomuto dieťaťu, matka poberala rodičovský príspevok vo výške 168 eur mesačne. Čistý mesačný príjem otca činil v priemere 270 eur mesačne.
V súčasnosti matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť, u otca sa počet vyživovacích povinností nezmenil. Matka poberá len rodičovský príspevok vo výške 194 eur mesačne. Príjem otca činí v priemere 300 eur mesačne.
Porovnávajúc pomery od poslednej úpravy výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že na strane povinného otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Je nutné zdôrazniť, že otec už dlhodobo má príjem v rámci cenovej relácie minimálnej mzdy, pričom sa súd stotožňuje s názorom opatrovníka, že priemerný plat v profesii barman je cca 700 eur. Otec neudal žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili vykonávať aj inú prácu s vyšším zárobkom, prípadne ďalšie zamestnanie, aby tak mohol si svoj príjem zvýšiť a zabezpečovať riadne potreby mal. dieťaťa. Vzal taktiež v úvahu jeho majetkové pomery (vlastníctvo osobného automobilu a skútra).
Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len zabezpečenie stravy a ošatenia pre dieťa, ale aj úhradu širších nákladov, ako je napríklad úhrada časti nájomného, energií v domácnosti, v ktorej mal. dieťa žije.
Keďže návrh otca súd vzhliadol ako nedôvodný, ničím neopodstatnený, súd ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.