Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-190-2023.pdf
PDF · 125.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/190/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37894692, proti manželke D. B. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou, so sídlom A.Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin, za účasti maloletého dieťaťa G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako rodičia, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov, A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 24.06.2017 vo Zvolene, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 43, ročník 2017, na strane 51, pod por.č.84, r o z v á d z a.
II. Maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloletého oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok, v bežných veciach.
III. Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 350,- EUR, a to tak, že bežné výživné vo výške 250,- EUR splatné na mesiac dopredu je otec maloletého povinný poukazovať na účet matky maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 100,- EUR splatné na mesiac dopredu je otec maloletého povinný poukazovať na osobitný účet maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v jeho prospech povinná zriadiť matka maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, všetko počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
IV. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e.
V. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.07.2023 formou elektronického podania bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa na rozvod manželstva, v ktorom žiadal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol a aby maloletého G. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s tým, že on ako otec by bol oprávnený stýkať sa s maloletým v rozsahu, ktorý špecifikoval v podanom návrhu, a to jednak pokiaľ ide o bežný styk,
ako i styk počas sviatkov a prázdnin. Taktiež navrhol, aby súd určil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 150,- EUR. Okrem toho navrhol matku zaviazať písomne informovať jeho ako otca maloletého vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca ohľadne zdravotného stavu maloletého G. a jeho výsledkoch v školskom zariadení. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoj návrh zdôvodnil navrhovateľ tým, že manželstvo s manželkou uzavreli asi po 5,5 ročnej známosti, pričom toto manželstvo bolo spočiatku harmonické, 2 mesiace po svadbe sa im narodil syn G.. Po istom čase v manželstve sa začali objavovať nezhody a manželia sa začali odsudzovať. Ako dôvod uviedol jeho zvýšené pracovné úsilie, čo manželke nevyhovovalo, najmä z dôvodu, že nedosiahol tomu zodpovedajúci vyšší zárobok. Neskôr sa názory manželov začali rozchádzať aj v otázkach výchovy a hospodárenia v domácnosti. Síce ešte formálne stále žijú v spoločnej domácnosti, ale každý zdieľa vlastnú izbu, intímny život nevedú spolu už dlhšiu dobu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trval na tom, že manželstvo podľa neho neplní základnú spoločenskú funkciu, vzťahy manželov sú vážne a trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, o čo nemá záujem ani jeden z manželov. Otec však prejavil záujem o kontakt so synom minimálne každý druhý víkend v mesiaci a tiež počas prázdnin, sviatkov, prípadne pri ústretovosti matky aj častejšie. Po právnej stránke navrhovateľ návrh zdôvodnil odkazom na tam citované články Dohovoru o právach dieťaťa, ako i ustanovenia Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku.
2. Dňa 08.09.2023 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie manželky navrhovateľa k podanému návrhu na rozvod manželstva, v ktorom okrem iného uviedla, že súhlasí s tým, že vzťahy medzi manželmi sú tak rozvrátené, že nie je nádej na ich obnovenie a vyjadrila súhlas s rozvodom manželstva, avšak vyjadrila nesúhlas s dôvodmi jeho rozpadu, keď za dôvod ona uviedla mimomanželský vzťah navrhovateľa. Potvrdila síce, že problémy v manželstve nastali, keď navrhovateľa povýšili a v práci trávil stále viac času, čo manžel zdôvodňoval tým, že potrebujú financie, ale keďže jeho mzda nebola vyššia, prišlo jej to nelogické. Asi v polovici marca 2023 začala mať podozrenie, že jej manžel niečo tají, cítila ochladnutie z jeho strany. Tiež bol neustále na telefóne, nevšímal si ju ani syna. Následne sa jej podarilo z jeho mobilného telefónu zistiť, že si píše so ženou z práce, kde v správach jej vyznával lásku a písal ako mu chýba. Keď ho s tým ona konfrontovala, odmietol to vysvetliť. Snažila sa s ním o tom porozprávať, situáciu riešiť, ale on to odmietal. Z práce chodil neskoro okolo 17.00-18.00 hod., hoci končí o 14.00 hod.. Keď aj prišiel domov, bol na telefóne. Dokonca zabudol prísť na synovu rozlúčku so škôlkou, čo syna veľmi mrzelo. Keď je potrebné byť so synom doma kvôli chorobe alebo prázdninám, už to rieši iba ona. Počas dovolenky navrhovateľ chodil ráno do práce, chvíľu sa pohral so synom a potom bol znovu na telefóne. Aj na dieťa býval nervózny, nevenoval sa mu, nemal naňho trpezlivosť. Podľa jej názoru o tomto mimomanželskom vzťahu vedia aj v jeho práci. Navrhovateľ si prenajal byt v H., zatiaľ býva v spoločnej domácnosti s ňou, ale iba formálne, keďže každý má svoju izbu. Posiela jej 800,- EUR na uhrádzanie chodu domácnosti. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G., súhlasila s jeho zverením do jej osobnej starostlivosti, vyjadrila avšak nesúhlas s navrhovanou výškou výživného, vzhľadom na príjem otca považovala túto sumu za neprimeranú. Poukázala na spoločné výdavky, ktoré majú manželia, ako i na to, že syn nastupuje do 1.ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a výške jej príjmu cca 1.000,- EUR, navrhla určiť výživné na maloletého v sume 450,- EUR mesačne, z toho bežné výživné 350,- EUR mesačne a sumu 100,- EUR na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého. Styk maloletého s otcom navrhla neupravovať súdnym rozhodnutím, nakoľko sa to javí ako neúčelné, keďže sa podľa jej názoru účastníci vedia na tejto otázke dohodnúť.
3. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 02.10.2023, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, jeho právny zástupca, manželka navrhovateľa, jej právna zástupkyňa, ako i kolízny opatrovník maloletého prostredníctvom poverenej zamestnankyne, s tým, že tak právny zástupca navrhovateľa, manželka navrhovateľa, ako i kolízny opatrovník maloletého mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a rozhodol.
4. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili účastníci, resp. ktoré si v priebehu konania z úradnej moci vyžiadal súd a to: rodný list maloletého z č.l.10, sobášny list účastníkov z č.l.11, správu Mesta Zvolen z č.l.38-39, pracovný posudok a potvrdenie o príjme Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. z č.l.42-43, správu I. J. K. INVO z č.l.53, správu zo šetrenia
rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen zo dňa 29.09.2023, výplatnú pásku navrhovateľa z mája 2023, nájomnú zmluvu č.NZD 607 zo dňa 07.08.2023, tiež vykonal výsluch účastníkov konania a oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ako i s prednesom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX súd overil identifikačné údaje týkajúce sa maloletého, ako i rodičov maloletého dieťaťa. Zo sobášneho listu účastníkov konania zo dňa 26.06.2017 súd zistil údaje týkajúce sa uzavretia manželstva účastníkov konania. Zo správy zamestnávateľa Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. zo dňa 22.08.2023 súd okrem iného zistil, že sa týkajú navrhovateľa, ktorý je ich zamestnancom, konkrétne pracuje ako riadiaci pracovník – majster úseku elektro, keď riadi približne 45 zamestnancov, s tým, že jeho prístup k práci označili ako aktívny. Pri plnení pracovných povinností je zodpovedný, pričom príkazy nadriadeného plní spoľahlivo. Dochádzku do zamestnania označili ako vzorovú, keď je ochotný plniť pracovné úlohy aj po pracovnom čase vrátane sviatkov. Z potvrdenia o príjme vyplynulo, že jeho čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od júna 2022 do júla 2023 bola vo výške 1.752,19 EUR. Zo správy firmy Marián Kálus Servis INVO, IČO: 22718095 zo dňa 14.09.2023 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zamestnávateľa manželky navrhovateľa, ktorá je u nich zamestnaná od 01.04.2022, s tým, že jej celková čistá mzda za obdobie od mesiaca september 2022 do mesiaca august 2023 bola vo výške 12.032,32 EUR, pričom jej pracovná morálka je primeraná, nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny. Z výplatnej pásky navrhovateľa, ktorú predložil na pojednávaní súd zistil, že sa jedná o výplatnú pásku za obdobie máj 2023, kde je ako čistá mzda uvedená suma 2.107,99 EUR, s tým, že sú tu uvedené nadčasy v rozsahu 77 hodín. Z nájomnej zmluvy č.NZD 607 zo dňa 07.08.2023 súd okrem iného zistil, že ako nájomca je tu uvedený navrhovateľ. Predmetom nájmu je tam špecifikovaný byt nachádzajúci sa v H., v bytovom dome Nové záhrady Detva, konkrétne sa jedná o trojizbový byt, kde je dohodnutá výška nájomného v sume 600,- EUR, v čom je zahrnuté nájomné ako také, vrátane úhrad za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu. Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen zo dňa 29.09.2023 súd okrem iného zistil, že prešetrili rodinné pomery u otca v prenajímanom byte v meste Detva, s tým, že navrhovateľ uviedol, že v byte žije sám, byt priebežne vybavuje zariadením. Tento pozostáva zo vstupnej chodby, kuchyne, obývacej izby, detskej izby, spálne, kúpeľne a sociálneho zariadenia, pričom otec maloletého sa vyjadril, že do budúcna chce maloletému zariadiť detskú izbu, aby mohol u neho tráviť syn voľný čas, prípadne aj prespať. On v tomto byte žije približne od 10.09.2023. Čo sa týka výživného, navrhol maximálne sumu 200,- EUR. Matka s maloletým žije v trojizbovom byte na adrese trvalého pobytu, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov maloletého. Maloletý začal navštevovať 1.ročník Základnej školy J.Alexyho na Sekieri. Matka uviedla, že sa spolu s navrhovateľom dohodli na predaji bytu a následnom vysporiadaní majetku. Tiež uviedla, že rozmýšľa nad odchodom do zahraničia. Ošetrujúcim lekárom maloletého je I. E. vo Zvolene. Maloletý navštevuje očnú ambulanciu, ortopedickú ambulanciu a tiež kardiologickú ambulanciu. Matka sa vyjadrila, že od mája 2023 sa otec synovi nevenuje, netrávi s ním čas, nezaujíma sa o jeho aktivity. Na konci školského roka zabudol na jeho rozlúčku formou besiedky v materskej škole, čo bolo maloletému ľúto. Tiež sa nezúčastnil jeho prvého dňa v škole. Otec matke nepomáha ani napríklad s odvozom maloletého na krúžky. Otec sa nepodieľal ani na kúpe školských pomôcok do 1.ročníka. Počas letných prázdnin s maloletým neabsolvoval žiaden výlet, zmrzlinu, prechádzku. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podaného návrhu, s tým, že s poukazom na výsledky vyplývajúce z priebehu pojednávania vyjadril súhlas s tým, aby sa styk neupravoval súdnym rozhodnutím. Pokiaľ ide o výšku výživného, uviedol, že otec by bol maximálne ochotný dohodnúť sa na výživnom v sume 200,- EUR mesačne, pričom z toho 150,- EUR by bolo na bežné výživné a 50,- EUR na tvorbu úspor. Vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na vek dieťaťa je to primeraná suma a žiadal prihliadnuť na to, že príjem otca predstavuje zvýšené pracovné úsilie, keďže tento pracuje 50-70 hodín práce nadčas, a preto jeho príjem je cca o 500,- EUR vyšší než by bol bežný príjem pri bežnej pracovnej dobe, s tým, že s poukazom na ustálenú judikatúru nie je na to možné prihliadať. Z prednesu právnej zástupkyne manželky navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že zotrvali na podanom vyjadrení k návrhu navrhovateľa, s tým, že pokiaľ ide o výšku výživného žiadala prihliadnuť na fakt, že príjem matky je približne o polovicu nižší než príjem otca a tiež aj na to, že táto zabezpečuje primárne osobnú starostlivosť o maloletého. Výdavky na maloletého sú zhruba v sume 600,- EUR mesačne, na základe čoho vyjadrila súhlas s tým, aby výživné bolo určené na sumu 350,- EUR mesačne,
pričom bežné výživné by tvorilo čiastku 300,- EUR a 50,- EUR by bolo na tvorbu úspor. Na záver uviedla, že žiada, aby súd neprihliadal na tvrdenie protistrany ohľadne zvýšeného pracovného úsilia otca v tom zmysle, že by sa na to nemalo prihliadať, keďže sa jedná o zárobok, ktorý je otec maloletého schopný dosahovať, a teda dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že na otázku uviedol, že nemá už záujem obnoviť manželské spolužitie ani za prispenia odbornej pomoci, napríklad návštevou v manželskej poradni, u psychológa a pod.. Pokiaľ predložil súdu výplatnú pásku za mesiac máj 2023, poukázal na to, že je tam jeho mzda rozdelená na základnú časť, čo je 1.250,- EUR, k tomu je pohyblivá zložka 250,- EUR a tiež je tam zahrnutá práca nadčas. Pokiaľ ide o jeho výdavky, poukázal na nájomné v sume 600,- EUR a tiež že platí polovicu z hypotéky, ako i polovicu z úveru na chalupu, s tým, že celá hypotéka predstavuje sumu 390,- EUR mesačne, úver na chalupu 185,- EUR, tiež platí polovicu úveru za autá, pričom jeho časť predstavuje sumu 78,- EUR a 60,- EUR platí za mobil, kde je zahrnutý už aj internet a TV. Okrem toho platí polovicu poistenia v domácnosti, čo štvrťročne je 18,- EUR a 28,- EUR a polovičku poistky za auto, čo je 100,- EUR ročne. Na priamu otázku súdu poprel, že by mal nejaký mimomanželský pomer. Na otázku súdu, ako sa realizuje styk s maloletým v súčasnosti, konkrétne v mesiaci september, kedy už nežili v spoločnej domácnosti, uviedol, že je to dvakrát týždenne na niekoľko hodín, v podstate vždy, keď chcel, aby mu matka styk umožnila, tak mu to umožnila, okrem toho keď neboli doma, ale keď zavolal inokedy, tak sa to potom realizovalo. Potvrdil, že v súčasnosti ešte nemá v prenajatom byte detskú izbu zariadenú, nemá tam maloletý ešte ani posteľ, ale plánuje mu ju kúpiť. Z výsluchu matky maloletého na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa tiež v plnom rozsahu pridržala podaného písomného vyjadrenia k návrhu, s tým, že na otázku súdu tiež uviedla, že už nemá záujem zotrvať v tomto vzťahu a ani pokúsiť sa ho obnoviť za prispenia odbornej pomoci. Rovnako aj ona uviedla výšku svojich výdavkov na bývanie a úhradu úverov, ktoré doposiaľ s manželom uhrádzajú každý v 1/2. Pokiaľ ide o výdavky na syna, uviedla tieto mesačne vo výške 250,- EUR strava, oblečenie, obuv 60-100,- EUR, v škole platili zatiaľ jednorázové poplatky do ZRPŠ, triedneho fondu a pod. 50,- EUR, 10,- EUR platia režijný paušál v školskej jedálni, 12,- EUR školský klub. Ide navštevovať 2 krúžky, angličtinu a atletický, jeden z nich by mal byť hradený štátom, druhý ešte nevie, aká bude suma. Okrem toho chodí mimo školy na karate, kde sa platí 35,- EUR, plus dochádza autobusom dvakrát týždenne, jedna cesta vychádza 0,30 EUR na neho. V škole by mal mať tento rok korčuliarsky, aj plavecký kurz, kde by sa malo platiť po 120,- EUR na každý kurz. Čo sa týka výdavkov na školu, tieto boli teraz jednorázovo zvýšené, keďže sa zakupovala školská taška a všetko vybavenie pre prváka v hodnote asi 200,- EUR, nakoľko začal chodiť do 1.ročníka. Pokiaľ ide o výdavky na zdravotnú starostlivosť, raz ročne sa mu menia okuliare, keďže ešte rastie, čo je asi 150,- EUR ročne, 15,- EUR mesačne dáva na vitamíny a bežné lieky, keď je chorý, cca 15,- EUR dopláca za ortopedické vložky, lebo sa mu často menia. Čo sa týka nejakých výletov, vychádza to asi 100-150,- EUR mesačne za tieto aktivity vrátane vstupov a benzínu. Okolo 600,- EUR teda by mali byť mesačné výdavky na maloletého. Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého súd zistil, že otázku rozvodu ponechali na zváženie súdu. V prípade, že sú manželstvo účastníkov rozvedie, doporučili maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým neupravovať a výživné navrhli určiť v sume 300,- EUR mesačne.
5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa 24.06.2017 a sú rodičmi maloletého G.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo už neplní svoj účel, tak ako to predpokladá Zákon o rodine a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho, že účastníci od septembra 2023 nežijú už v spoločnej domácnosti, spolužitie manželov je už iba formálne, pričom obaja manželia vylúčili možnosť obnovenia spolužitia, a to ani za prispenia odbornej pomoci, napríklad návštevou v manželskej poradni, či u psychológa za účelom vyriešenia ich manželských problémov. Manželia sa nezhodli na príčinách rozvratu ich vzťahu, keď manžel trval na tom, že sa u nich len prejavili názorové nezhody na všetky otázky týkajúce sa manželského spolužitia, ako i výchovy maloletého syna, naopak manželka navrhovateľa zotrvala na tvrdení, že príčinou rozvratu ich manželstva je mimomanželský pomer, ktorý manžel nadviazal s inou ženou, čo tento popieral. Nepoprel však, že hádky medzi manželmi vznikali aj z dôvodu toho, že trávil v práci viac času ako je bežné, v dôsledku čoho mal potom menej času na rodinu. Súd prihliadol pri otázke rozvodu aj k záujmu maloletého dieťaťa účastníkov, keď súd vychádzal z predpokladu, že pokiaľ obaja manželia vylúčili akýkoľvek záujem obnoviť spolužitie a pokúsiť sa vyriešiť existujúce problémy v manželstve, nezhody medzi nimi by sa len stupňovali, a to by vyúsťovalo do vzájomných hádok, keď nie je možné vylúčiť, že by bol ich účastný aj maloletý, čo súd považuje za stresujúci faktor majúci negatívny vplyv na zdravie a osobnostný vývoj maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa budú následne rešpektovať jeho právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi bude, podľa názoru súdu, model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny, viac na prospech maloletého, ako zotrvanie v nefunkčnej rodine.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobejšieho charakteru a postoj oboch manželov bol taký, že už nemajú záujem toto manželské spolužitie obnoviť. Podľa názoru súdu tak nie je reálna šanca, aby tieto problémy vyriešili sami, len tým, že by zotrvali v manželstve. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, otec navrhol zveriť maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá s tým vyjadrila súhlas a rovnako kolízny opatrovník, s poukazom na výsledky šetrenia v domácnosti, kedy nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, doporučil, aby súd tomu vyhovel. Zároveň súd určil, že v bežných veciach bude matka maloletého oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, tento súd súdnym rozhodnutím neupravoval, nakoľko v priebehu konania aj navrhovateľ upustil od tohto návrhu, s tým, že zatiaľ sa vedia s matkou maloletého na styku s maloletým dohodnúť. Spornou otázkou medzi účastníkmi zostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Súd v prvom rade skúmal odôvodnené potreby maloletého ako oprávneného, s tým, že výdavky týkajúce sa maloletého, tak ako boli uvedené matkou maloletého na pojednávaní a ktoré podľa jej názoru predstavujú cca mesačne sumu 600,- EUR, považoval súd čiastočne za nadhodnotené, avšak na druhej strane matka maloletého niektoré výdavky vo vzťahu k maloletému neuviedla vôbec, hoci je zrejmé, že sú vynakladané, resp. má byť na ne prihliadnuté pri určení výšky vyživovacej povinnosti vo vzťahu k povinnému rodičovi. S poukazom na tieto skutočnosti súd ustálil výdavky na maloletého v priemere mesačne na sumu 480,- EUR, a to konkrétne strava 190,- EUR vrátane režijného poplatku v školskej jedálni (súd krátil sumu tvrdenú matkou vo výške 250,- EUR mesačne, vzhľadom na vek maloletého), oblečenie a obuv 60,- EUR (suma krátená súdom oproti výdavkom uvádzaných matkou vo výške 60-100,- EUR, tiež s poukazom na vek maloletého, i keď je súdu zrejmé, že maloletý rastie a preto je potrebné oblečenie a obuv pravidelne obmieňať), hygienické potreby 10,- EUR, výdavky na zdravotnú starostlivosť 30,- EUR (doplatky za lieky pri bežných chorobách, vitamíny, dioptrické okuliare, ortopedické vložky, zubár atď.), výdavky súvisiace s plnením povinnej školskej dochádzky 40,- EUR (poplatky do ZRPŠ, triedneho fondu, doplatky za učebnice a pracovné zošity, školské pomôcky, výlety, exkurzie, športové kurzy, poplatok za školský klub atď.), krúžok karate 40,- EUR (vrátane cestovného), výdavky na hračky, knihy, športové potreby (napríklad bicykel, korčule atď.) 30,- EUR, výdavky na kultúrne a športové vyžitie maloletého 80,- EUR (napríklad návšteva detskej herne, kina, divadla, kúpaliska, plavárne, absolvovanie rôznych výletov, detského tábora a pod.), s tým, že aj tento výdavok bol oproti výške výdavku uvádzaného matkou krátený, i keď súd nespochybňuje, že matka maloletého môže vynakladať na tieto aktivity vyššie sumy, avšak súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádza z nevyhnutných a primeraných výdavkov na maloleté dieťa. Výdavky týkajúce sa maloletého súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada aj na zdravotný stav dieťaťa. Pokiaľ teda súd ustálil výšku priemerných mesačných výdavkov týkajúcich sa maloletého na sumu 480,- EUR, súd od tejto sumy odpočítal sumu prídavkov na dieťa, v dôsledku čoho zostala suma 420,- EUR, ktorú by z titulu výdavkov na maloletého mali uhrádzať jeho rodičia. Na základe toho súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu celkovo sumou 350,- EUR, z čoho určil sumu 250,- EUR na bežné výživné a sumu 100,- EUR na výživné formou tvorby úspor, keď súd jednoznačne zastáva názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého prispievať na jeho výživu takto súdom určenou sumou, keďže v súčasnosti bol zistený čistý priemerný mesačný príjem otca maloletého v sume cca 1.752,- EUR, čo znamená, že po uhradení výživného zostane otcovi maloletého na úhradu všetkých jeho ďalších životných potrieb suma cca 1.400,- EUR, čo súd považoval za dostatočnú sumu, z ktorej je otec maloletého schopný uhrádzať všetky svoje potreby a ním uvádzané výdavky, ktoré aktuálne majú predstavovať nájomné 600,- EUR, splátky všetkých úverov v rozsahu 1/2, ako i úhrady poistného, spolu vo výške cca 450,- EUR, a teda zostávajúca suma vo výške cca 350,- EUR zostáva navrhovateľovi na úhradu stravy, drogérie, oblečenia, výdavkov na zdravotnú starostlivosť, prípadne jeho voľnočasové aktivity. Pokiaľ otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval tým, že by sa nemalo prihliadať na zistený priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa v plnej výške, s poukazom na výšku odpracovaných nadčasov otca, súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil, má za to, že pokiaľ povinný rodič takýto príjem reálne dosahuje, je potrebné pri určení výšky vyživovacej povinnosti z neho vychádzať, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a navyše
pokiaľ práve zvýšené pracovné nasadenie otca bolo jednou z príčinou rozvratu manželstva, má maloleté dieťa aspoň právo na tejto situácii „profitovať“ takouto formou. Na okraj súd k tomu ešte len uvádza, že navrhovateľ predložil konkrétne výplatnú pásku za mesiac máj 2023, kedy jeho čistá dosiahnutá mzda bola druhá najvyššia za posledných 12 mesiacov, z čoho je možné vyvodiť, že navyše nie každý mesiac má navrhovateľ taký vysoký počet nadčasov. Súd zároveň poukazuje na to, že takto určená výška výživného predstavuje cca 20 % z príjmu otca maloletého, a preto aj do budúcnosti je tu priestor na možné zmeny tohto súdneho rozhodnutia, okrem iného aj ohľadne výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Čo sa týka výšky súdom určeného výživného na tvorbu úspor, súd prihliadol aj k tomu, že pokiaľ by v budúcnosti otec maloletého nebol schopný z nejakého relevantného dôvodu dosahovať vyšší príjem, bude prichádza do úvahy možnosť preskupenia časti výživného z tvorby úspor na bežné výživné. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému súd zároveň nemohol opomenúť vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, v zmysle ktorého má pri určení výšky výživného prihliadať súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, keď nateraz táto skutočnosť svedčí v prospech matky, ktorá si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj takouto formou, ako i formou poskytovania vecných plnení, či už zabezpečovaním bývania pre maloletého a pod., a taktiež súd prihliadol na pomer výšky príjmu oboch rodičov, keď príjem matky aj po zohľadnení daňového bonusu, ktorý poberá na maloletého, je tento približne o tretinu nižší, ako je príjem otca, keďže čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie posledných 12 mesiacov bol zo strany jej zamestnávateľa uvedený vo výške 1.002,- EUR, a preto pokiaľ súd určil vyživovaciu povinnosť otca v danej sume, konkrétne o bežné výživné v sume 250,- EUR mesačne, predstavuje to len cca 60 % výdavkov vynakladaných na maloletého. Pokiaľ matka maloletého požadovala ohľadne výživného sumu presahujúcu 350,- EUR, v tejto prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, keďže zastáva názor, že v súčasnosti vzhľadom na vek a potreby maloletého je súdom určená suma výživného primeraná a zároveň je tým ponechaný do budúcnosti priestor na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, pokiaľ dôjde na strane ktoréhokoľvek z účastníkov k podstatnej zmene pomerov. Taktiež súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal zaviazania matky maloletého písomnou formou ho v mesačných intervaloch informovať o zdravotnom stave maloletého G., resp. o jeho školských výsledkoch, nakoľko navrhovateľ nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že by si matka maloletého dobrovoľne túto povinnosť vo vzťahu k nemu neplnila bežnou formou, teda ústnym informovaním, v prípade, že o to otec maloletého prejavil záujem, a predovšetkým súd poukazuje na fakt, že rovnako tak otec maloletého nielenže nepreukázal, ale ani opätovne netvrdil, že by z akéhokoľvek dôvodu nemal prístup a možnosť informovať sa o zdravotnom stave maloletého priamo u jeho pediatra resp. iných ošetrujúcich odborných lekárov, v tom zmysle napríklad, že by mu dotyční lekári odmietli z akéhokoľvek dôvodu takéto informácie poskytnúť, resp. napríklad z dôvodu, že by matka maloletého bez jeho vedomia zmenila pediatra maloletého, a teda tento by nemal informáciu o tom, kto je jeho aktuálnym pediatrom a pod., a rovnako tak pokiaľ ide o možnosť informovania sa o jeho študijných výsledkoch, v súčasnosti je bežnou komunikáciou s tou ktorou školou elektronická komunikácia prostredníctvom aplikácie EduPage, kedy je ktorýkoľvek z rodičov automaticky informovaný o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa v rámci školy vrátane informácií o rodičovských združeniach, kedy má otec tiež možnosť priamo zistiť relevantné údaje týkajúce sa maloletého ohľadne jeho povinnej školskej dochádzky.
7. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.