Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-163-2012.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Štefan Ťažký v právnej veci navrhovateľky J. nar. XX. XX. XXXX, bytom R. prechodne bytom Q., občianka SR, zastúpená advokátom JUDr. Marošom Zimom, so sídlom Vsetínska 19, Stará Ľubovňa A.K., proti odporcovi T., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom T., E. a J., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky J., nar. XX. XX. XXXX . a odporcu T., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňD. v Y.apísané v knihe manželstiev matričného úradu v Y. vo zväzku X, ročník XXXX,. strana XXX, p. č.. r o z v á d z a.
II. Z v e r u j e maloleté deti T.,. a J. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na ich výživu na mal. T. mesačne sumou 26,65 eur, na mal. E. mesačne sumou 26,65 eur a na mal. J. mesačne sumou 26,65 eur odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, splatné vždy do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka J. podala na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode zveril mal. deti T., E. a J. do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na ich výživu na každé z detí mesačne sumou 40 eur.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, ako aj výpoveďami účastníkov konania z čoho mal zistený tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo účastníci konania uzavreli dňa XX. XX. XXXX. v Y. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Z manželstva sa narodili tri mal. deti T. dňa XX. XX. XXXX, mal. E. dňa XX. XX. XXXX. a mal. J. dňa XX. XX. XXXX. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nezhody v manželstve sa začali prejavovať v marci roku 2011, keď si navrhovateľka našla prácu. Odporca žiarlil na navrhovateľku, kontroloval ju a podozrieval z nevery. Medzi účastníkmi konania dochádzalo z uvedených dôvodov k hádkam, neskôr došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu.
Odporca v marci 2012 odišiel zo spoločnej domácnosti do I. k svojim rodičom. Od uvedeného obdobia manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že k narušeniu vzťahov medzi manželmi dochádzalo z dôvodu, že žiarlil na navrhovateľku, avšak príčinu mu dala navrhovateľka, pretože navrhovateľka i v čase voľna odchádzala do práce. Túto situáciu odporca navrhovateľke vyčítal, čo vyvolávalo časté hádky medzi nimi. Uviedol, že je pravdou, že v marci 2012 natrvalo odišiel zo spoločného bydliska a prišiel bývať k svojej matke do Obce I.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 18 ZR manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinný starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia súd mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní o rozvod vzal k úvahu aj záujem mal. detí. Rodičia mal. detí od marca 2012 nežijú v spoločnej domácnosti.
Počas trvania manželstva medzi rodičmi mal. detí často dochádzalo k žiarlivostným scénam, čo neprospieva pre zdravý duševný vývoj mal. detí. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Obaja rodičia zhodne súhlasili, aby mal. deti T., E. a J. na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
Pri určení výšky výživného na mal. deti súd vychádzal z ustanovení § 62 ZR.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri určení výšky výživného vychádzal z potrieb mal. detí. Mal. T. má X . rokov, navštevuje X. ročníka O.. Dieťa je zdravé. E. má X rokov, navštevuje X. ročník ZŠ v O.. Dieťa je zdravé. J. má X. roky, navštevuje MŠ v O. Dieťa má zdravotné problémy, s čím má matka zvýšené náklady. Spolu s deťmi matka býva v podnájme v rodinnom dome, kde majú vyčlenené tri plus jedna. Podnájom platí vo výške 9.000 KČ. Matka mal. detí je nezamestnaná, evidovaná je na ÚPSVaR v ČR - krajská pobočka O. Poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 3.100 KČ a príspevok na živobytie vo výške 4.635 KČ. Uviedla, že jej rodičia, ktorí taktiež bývajú v O. jej pomáhajú so základnými potrebami na živobytie a potrebami pre mal. deti.
Otec mal. detí je nezamestnaný. Uviedol, že naposledy vykonával živnosť v ČR v oblasti stavebných pomocných prác. Poukázal, že je negramotný, nevie ani čítať ani písať a formálne mu so živnosťou pomáhal otec jeho manželky a taktiež jeho manželka. Uviedol, že nemá žiaden príjem, živí ho jeho matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Jeho matka je nezamestnaná, dostáva vdovský a sirotský dôchodok.
Na základe vykonaného dokazovania, výsluchom oboch rodičov mal. detí súd dospel k záveru, že i napriek tomu, že otec mal. detí je nezamestnaný určil mu vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 26,65 eur.
Vzhľadom k tomu, že mal. deti bývajú spolu s matkou v ČR súhlasili obaja rodičia, aby styk otca s mal. deťmi nebol upravený.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník súhlasil, aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky. Ohľadom určenia výšky výživného navrhol, aby súd rozhodol v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine podľa možností a schopností otca mal. detí. Vo veci úpravy styku nemal námietok, aby súd úpravu styku otca s mal. deťmi neupravil, pretože matka spolu s deťmi žije mimo územia SR.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd navrhovateľke priznal oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh o rozvod manželstva z dôvodu žiadosti navrhovateľky a doloženia dokladov o tom, že je nezamestnaná. Odporcu súd nezaviazal na zaplatenia náhrady trov konania, pretože aj on preukázal, že je nezamestnaný a nemá žiadnej príjem.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).