Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-22-2010.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/22/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. Q. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. U.. U. XXXX/X, U., X. S. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. U.. U. XXXX/X, U., proti odporcovi: Q.J. H., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXX, o zaplatenie 3.319,39 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 eur a trovy konania 199,00 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd r u š í platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 24.9.2009 č.k. 31Ro/77/2009-15.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že odporca dňa 11. 4. 2008 uzavrel s RK Z. S. - ADA REAL zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. V zmluve sa zaviazal odporca uzavrieť s navrhovateľom 1, 2 kúpnu zmluvu na základe zaplatenia rezervačného poplatku vo výške 100.000 Sk, ktorú hotovosť odporca prevzal osobne. Kúpa závisela od predaja bytu navrhovateľov, odporca súhlasil, že vyčká do predaja ich bytu. K predaju bytu nedošlo. Zmluvu uzavreli navrhovatelia v dobrej viere. Odporca však nehnuteľnosť predal bez spolupráce s realitnou kanceláriou a so sľubom, že v prípade predaja nehnuteľnosti im zálohu vráti, to však neurobil s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Neskôr navrhol mesačné splátky. Nehnuteľnosť predal samostatne a žalovanú čiastku im nevrátil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že odporca uzavrel 11. 4. 2008 s RK Adagral Real Zmluvu o rezervách, v ktorej sa zaviazal s navrhovateľmi na základe zaplatenia rezervačného poplatku 100.000 Sk uzavrieť kúpnu zmluvu. Finančnú hotovosť prevzal odporca osobne. Dohodli sa, že najprv predajú byt a potom kúpia nehnuteľnosť, patriacu odporcovi. Jednalo sa o nehnuteľnosť v k. ú. I., W. Č.. XXX. Peniaze na zálohu si museli požičať. Odporca im zatajil, že má ďalšiu rezervačnú zmluvu s p. N.u, dozvedeli sa to až od nej, keď chcela fotiť ich byt. Za vypracovanie zmluvy uhradili 30.000 Sk, ktoré im vrátené neboli. Byt sa im nepodarilo predať, o tom informovali telefonicky aj osobne odporcu. Nemali finančné prostriedky na zakúpenie nehnuteľnosti, preto žiadali vrátenia zaplatenej čiastky.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Na inzerát o predaji domu reagovala p. N., ktorá spísala rezervačnú zmluvu a dom dala do ponuky. Asi po 2 týždňoch ho navštívila p. S. s tým, že má vážneho záujemcu na dom. Tejto povedal, že dom je zaistený v MM Reality na 3 mesiace. P. S. povedala, že túto dobu počká.
Navrhovatelia teda o rezervácii vedeli. P. S. mu povedala, aby podpísal rezervačnú zmluvu s tým, že ak MM Reality nebude mať záujemcov, ona ich má. Od MM Reality nedostal žiadnu zálohu, iba prísľub na hľadanie záujemcov. Pri podpise zmluvy s navrhovateľmi a p. S. prevzal sumu 100.000 Sk v hotovosti. P. S. mu zatajila, že navrhovatelia byt ešte nemali ani v ponuke, povedala, že majú peniaze, a teda bol uvedený do omylu. Čakal 4 mesiace, prišla kríza a cena nehnuteľnosti klesla, túto predali hlboko pod cenu a cez inú RK, ktorá im našla bývanie.
Svedkyňa Z. S. uviedla, že na internete našla nehnuteľnosť, ktorú predával odporca, oslovila ho. Súhlasil, aby dom dala do ponuky a povedal, že ju ponúka cez viac realitných kancelárií, nepovedal však, že má exkluzívnu zmluvu pre realitnú kanceláriu, ktorá by mohla nehnuteľnosť predávať výlučne. Vedela, že navrhovatelia chcú kúpiť nehnuteľnosť, išli na ohliadku a po ohliadke odporcovi povedala, že sa mu ozve. Navrhovateľom sa nehnuteľnosť páčila, predávali byt a pred ňou zaplatili odporcovi zálohu 100.000 Sk. Zmluvu o rezervách písal právnik p.Š.. Záloha bola vyplatená priamo odporcovi, jej záloha mala byť vyplatená po predaji, k tomu však nedošlo, odporca ich zaviedol, pretože mal podpísanú exkluzivitu s MM Reality, čo sa dozvedeli náhodou. Na dome, kde bývali navrhovatelia, bol oznam, že v hotovosti niekto kupuje byty, zavolali a prišla nejaká slečna, ktorá pozerala byt. Navrhovateľka jej povedala, že chcú kúpiť nehnuteľnosť v I.e, ukázala jej ju a menovaná povedala, že je z MM Reality a s odporcom majú exkluzívnu zmluvu. Ďalej s nimi odporca prestal komunikovať. Odporcu sa výslovne pýtala, či má exkluzivitu, nepovedala mu, že záujemcovia o jeho nehnuteľnosť majú peniaze v hotovosti.
Svedkyňa M. H. uviedla, že chceli predať dom, suseda jej povedala, že pozná pani S., ktorá má záujem o dom. Predtým jednali s MM Reality, s ktorou uzatvorili exkluzívnu zmluvu na tri mesiace, táto trvala, záujemcov im neponúkla. P. S. prišla s navrhovateľmi, ktorí mali záujem o ich dom. Prišli s predbežnou zmluvou, ktorú odporca podpísal ako výlučný vlastník. P. S. povedala, že počkajú na uplynutie 3- mesačnej lehoty. Navrhovatelia povedali, že svoj byt majú predaný a majú peniaze v hotovosti. Zálohu 100.000 Sk im dali navrhovatelia doma u nich, nebolo to v deň podpisu zmluvy. Potom čakali, kým uplynú tri mesiace, navrhovatelia chodili s tým, že sa im nepodarilo predať byt a chceli znižovať cenu za dom
- to trvalo 4 alebo 5 mesiacov. Sumu od navrhovateľov použili na inú nehnuteľnosť, ktorú mali v H. vyhliadnutú ako zálohu. Ten majiteľ však nemohol čakať, kým sa dom predá, ale zálohu im nevrátil. Dom predával cez RK MM Reality, ktorej dali sumu 100.000 Sk, nepýtali ju späť, lebo prepadli. Dom predali v r. 2008, cenu ale znížili pre krízu. Žalovanú čiastku nevrátili z dôvodu presunu.
Svedkyňa C. N. uviedla, že navrhovatelia chceli predať byt, navštívila ich. Tam sa náhodou dozvedela, že chcú kúpiť nehnuteľnosť odporcu, na ktorú mala exkluzívnu zmluvu, teda odporca nehnuteľnosť nemohol ponúknuť inej RK a ak by našiel iného záujemcu, predať by ju mohol len cez ich RK. Po stretnutí s navrhovateľkou odporcu upozornila, že nehnuteľnosť bez nej nesmie predať, pýtala sa ho, či je pravdou, že mu navrhovatelia dali zálohu, pretože táto má byť uhradená iba v prospech RK. Odporca povedal, že je to len zábezpeka, ak by svedkyňa nenašla kupca, keď skončí zmluva a dohodnú sa s inou RK, ktorú poznajú navrhovatelia. Asi po 2 mesiacoch jej odporca rozčúlený telefonoval, že obchod s navrhovateľmi neprebehol, svedkyňa sa o to veľmi nezaujímala, lebo poškodil aj ich. Im uhradil odporca zálohu na kúpu ďalšieho domu, ktorý nakoniec nekúpil a peniaze im ako záloha prepadli. Odôvodnil to tým, že nedostal peniaze od navrhovateľov a nemôže kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť. Odporca jej tvrdil, že navrhovateľov s exkluzívnou zmluvou oboznámil a zálohu odôvodnil tým, že keď ich zmluva vyprší, môže obchodovať priamo on.
Svedok I. Š. sa výsluchu nemohol zúčastniť z dôvodu pobytu mimo územia republiky, jeho prehlásenie súd nemohol považovať za objektívne vzhľadom na skutočnosť, že ho zabezpečil sám odporca a bola tak odňatá možnosť navrhovateľov klásť svedkovi otázky.
Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 10. 3. 2008 uzavrel odporca ako vlastník so sprostredkovateľom C. N. Zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľnosti, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v I., rodinný dom. Jedná sa o tzv. „exkluzívnu zmluvu“, uzavretú na dobu 2 mesiacov, t. j. do 10. 5. 2008. Túto zmluvu uzavreli zmluvné strany v zmysle § 262 Obch. zák. v znení neskorších predpisov.
Dňa 11. 4. 2008 /teda po dobu trvania „exkluzívnej zmluvy“ uzavreli účastníci konania - navrhovatelia ako budúci kupujúci a odporca ako budúci predávajúci so spoločnosťou Z. - ADA REAL ako sprostredkovateľom Zmluvu o rezervácii v zmysle § 51 a nasl. OZ. Sprostredkovateľ mal podľa zmluvy sprostredkovať predaj nehnuteľností patriacich odporcovi v k. ú. I. pozemok parc. č. XXX/X, XXX/X. Predmetom zmluvy bol záväzok budúceho predávajúceho a sprostredkovateľa rezervovať pre budúcich kupujúcich príležitosť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s budúcim predávajúcim. Zo zmluvy mal vzniknúť záväzok budúcich kupujúcich uzavrieť najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy s budúcim predávajúcim za súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude kúpa, resp. predaj uvedených nehnuteľností. Rezervačný poplatok bol dohodnutý vo výške 130.000 Sk, ktorý uhradili navrhovatelia vo výške 100.000 Sk v prospech navrhovateľa /čo v konaní nebolo sporné/ a sumu 30.000 Sk na účet sprostredkovateľa /čo tiež nebolo sporné/. V zmysle čl. III ods. 2 zmluvy ak budúci kupujúci neuzavrú kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote, vzniká budúcemu predávajúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Sk.
Skutočnosť, že k úhrade rezervačnej zálohy došlo, nebola medzi účastníkmi sporná.
Podľa § 262 ods. 1 Obch. zák. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Vzťahy odporcu so spoločnosťou C. N. boli uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka.
Podľa § 642 Obch. zák. zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa § 643 Obch. zák. sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy. Podľa § 644 Obch. zák. sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 650 Obch. zák. zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
Obsah zmluvy uzavretej medzi odporcom a C. N. nie je rozhodujúci v tomto konaní z hľadiska ich vzájomných vzťahov a plnení. Rozhodujúcou je skutočnosť, že tu došlo k platnému uzavretiu zmluvy, počas ktorej do 10. 5. 2008 odporca nemohol bez vedomia a súhlasu C. N. s nehnuteľnosťou nakladať. Nebolo sporné, že nebol naplnený obsah a úmysel tejto zmluvy - teda že nehnuteľnosť odporcu nebola predaná prostredníctvom tejto realitnej kancelárie. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že po dobu trvania tejto zmluvy nemal odporca oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať /hoci ako vlastník túto možnosť má, dobrovoľne však čiastočne svoje vlastnícke právo uzavretím zmluvy na dobu určitú obmedzil/, a teda akékoľvek úkony po stanovenú dobu sa javia ako neplatné.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá atypická zmluva podľa § 51 OZ.. Táto v sebe čiastočne zahŕňa pojmové znaky zmluvy o budúcej zmluve, nemožno ju však považovať za platnú. Podľa § 50a osa. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musí sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. V zmluve absentujú podstatné náležitosti zmluvy - je v nej síce popísaná nehnuteľnosť, kúpna cena, nie však okolnosti samotnej kúpnej zmluvy a jej podstatné náležitosti ohľadne uhradenia ceny. Zmluva neobsahuje v sebe nielen samotný obsah kúpnej zmluvy, ale ani dohodu o jej podstatných náležitostiach v zmysle ust. § 588 a nasl. Obč. zák. V zmysle § 50a ods. 3 OZ záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve naviac v prípade platnosti takejto zmluvy zaniká, ak okolnosti, za ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby zmluva bola uzavretá.
Zmluvu účastníkov spolu s RK ADA REAL možno považovať za atypickú v zmysle označenia zmluvy, i keď podľa jej obsahu by do úvahy prichádzali aj ustanovenia § 774 a nasl. Obč. zák. ako zmluvy o sprostredkovaní. V tomto konaní však predmetom nie je vzťah s realitnou kanceláriou, ale samostatný vzťah navrhovateľov a odporcu bez vstupu sprostredkovateľa, a teda súd sa ďalej ustanoveniami tejto zmluvy nezaoberal. Pre posúdenie nároku bola rozhodujúca skutočnosť, že odporca nepochybne čiastku 100.000 Sk od navrhovateľov prevzal a napriek tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, túto nevrátil. S poukazom na uvedené má súd za to, že okolnosti, pre ktoré nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi, nie sú smerodatné /teda či podmienkou bol a mal byť predaj bytu navrhovateľov, ku ktorému ani nedošlo a či mali navrhovatelia finančné prostriedky na kúpu domu/.
Z výpovede svedkýň p. JZ. vyplýva, že navrhovatelia nemali vedomosť o uzavretí exkluzívnej zmluvy, počas trvania ktorej nemohol odporca svojvoľne s nehnuteľnosťou nakladať. P. N. sa o zámeroch odporcu nakladať s nehnuteľnosťou dozvedela náhodne od navrhovateľov, svedkyňa S. sa o tomto dozvedela až následne od navrhovateľov. Z výpovedí týchto svedkýň vyplýva, že odporca navrhovateľom neoznámil podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť pred uzavretím zmluvy a pri preberaní zálohy na kúpu a predaj nehnuteľnosti, a teda viazanosť skôr uzavretou zmluvou. Svedkyňa H. síce uviedla, že o tejto zmluve včas informovali, avšak vzhľadom na jej príbuzenský pomer k odporcovi túto výpoveď nemožno považovať za celkom objektívnu zvlášť s prihliadnutím na jej samotné vyjadrenie, že zálohu použili na inú nehnuteľnosť, a teda ňou nedisponujú. Dôveryhodnosť jej výpovede je nepatrná i s prihliadnutím na obtiažnosť zabezpečenia jej účasti na pojednávaní, ktorému sa opakovane vyhýbala a bolo potrebné za účelom jej výsluchu použiť poriadkové opatrenia zo strany súdu. Svedkyne N. potvrdili, že odporca uviedol navrhovateľov do omylu. Odporca ani nepreukázal, že by navrhovatelia tvrdili, že majú finančnú hotovosť na kúpu nehnuteľnosti - ich dôvod neuzavretia kúpnej zmluvy ani nie je s poukazom na ďalej uvedené rozhodujúci. Jeho obrana s prihliadnutím na vyjadrenia svedkýň N. a S.j považuje súd za účelovú a nepreukázanú /ako bolo uvedené, výpoveď svedkyne H., jeho manželky, nie je objektívna/.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty.
Rezervačný poplatok slúžil ako záloha na kúpu nehnuteľnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, táto skutočnosť nebola sporná. Odporca sa podľa názoru súdu obohatil bezdôvodne, majetkový prospech získal bez právneho dôvodu. Zmluva o rezervách nemá náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 501 OZ, teda ako takáto by bola neplatná. Obsahuje len záväzok, ktorým sa zaväzujú budúci kupujúci uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom boli dohodnuté sankcie pre prípad, že sa tak nestane. Dojednanie o zmluvnej pokute podľa čl. III ods. 3 nemožno aplikovať, pretože zákonnou podmienkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu je porušenie zmluvnej povinnosti alebo povinnosti ustanovenej právnym predpisom. Nebolo preukázané, že by navrhovatelia porušili svoje povinnosti. Nebolo tiež preukázané, že by odporca utrpel akúkoľvek škodu - túto ani nepreukázal. V prípade kvalifikácie poskytnutého plnenia za preddavok by išlo o vyvrátiteľnú domnienku najviac zodpovedajúcu v praxi uzatváraním zmlúv v budúcnosti, v tomto prípade však platí, že preddavok tvorí súčasť odplaty majúcej sa zaplatiť na základe zmluvy, teda i prípadnej kúpnej ceny a právnym dôvodom na ponechanie si aj sumy zodpovedajúcej preddavku je vždy práve uzavretie platnej zmluvy. O takýto prípad však nešlo, pretože odporca v dôsledku všetkých okolností a predovšetkým porušenia povinností neuzatvárať svojvoľne po dohodnutú dobu akékoľvek zmluvy o prevode vlastníctva nezískal právny dôvod na úhradu zálohy, resp. podržania si preddavku na budúcu kúpnu cenu a iný prípustný právny dôvod. Za tohto stavu bez právneho dôvodu prijal od navrhovateľov plnenie, ktoré je povinný vrátiť.
Za daného stavu má súd za to, že na strane odporcu došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty mu s poukazom na vyššie uvedené nevzniklo.
Podľa § 142 ods. 1 O. s.p. priznal súd navrhovateľom trovy konania za súdny poplatok.
Podľa § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.