Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6P-79-2012.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou vo veci navrhovateľky Ľ. O., W.. XX.X.XXXX, F. H. XX/XX, V. proti odporcovi R. O., W.. XX.X.XXXX, F. V. XX, V., zastúpený JUDr. Miroslavou Pružinovou, advokátkou so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hornom súdny poplatok z návrhu na začatie konania.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý došiel na tunajší súd dňa 30.5.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 200,- € mesačne počnúc dňom 1.4.2012. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 6C/139/2011-41 zo dňa 18.8.2011. Na čas po rozvode bol mal. dcéra U. zverená do jej opatery a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne. Ďalej uviedla, že po rozvode koncom augusta ochorela, začal jej odumierať periférny ilicový nerv v oblasti kolena a mala sťažený pohyb, až do konca januára 2012 sa liečila a následne absolvovala operáciu vo fakultnej nemocnici Martin. Po ukončení operácie až do apríla podstúpila liečbu a rehabilitáciu. Toto všetko jej skomplikovalo možnosť nájsť si zamestnanie. Do konca januára poberala podporu v nezamestnanosti a od februára 2012 žije s dcérou len z rodinných prídavkov a výživného od odporcu na dcéru. Žije v podnájme, kde mesačne platí za elektriku 41,- € a nájom 100,- € mesačne. Dcéra navštevuje 3. ročník gymnázia pre sluchovo postihnutých v mieste bydliska. Na dávku v hmotnej núdzi nemá nárok, nakoľko nemala doteraz podaný návrh na určenie výživného na manžela.
Odporca zaslal k návrhu navrhovateľky vyjadrenie, prostredníctvom právnej zástupkyne, kde žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť nakoľko suma, ktorú vo svojom návrhu požaduje navrhovateľka, je absolútne nereálna a odporca pri využití všetkých svojich možností a schopností nie je schopný sumou vo výške 200,- € prispievať na výživu navrhovateľky.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne, ktorá neúčasť na pojednávaní ospravedlnili z dôvodu neodkladného stomatologického zákroku, prihliadnuc pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 6C/139/2011-41 zo dňa 18.8.2011. Na čas po rozvode bola dcéra účastníkov U., W.. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky (tu navrhovateľky) a otec (tu odporca) bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2011.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 20.9.2012 súd zistil, že návrh si podávala z toho dôvodu, že ju odkázali z úradu práce, pretože bez tohto rozsudku by nemala nárok na dávky v hmotnej núdzi. Po ukončení PN zostala absolútne bez príjmu, bez finančných prostriedkov. Od 1.8.2012 si založila živnosť a pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku na dvojtýždňové turnusy, ale do tohto obdobia potrebuje, aby súd o jej návrhu rozhodol, lebo jej žiadosť na úrade práce nie je doposiaľ vybavená. Uviedla, že je jej v podstate jedno, ako súd rozhodne, tak jej to povedali na úrade práce, že je jedno, či bude rozsudok zamietajúci, alebo vyhovujúci, ale pokiaľ ho nedoloží, nesplnila prvú základnú podmienku pre rozhodnutie o dávkach v hmotnej núdzi.
Zo mzdového listu zamestnanca za rok 2012 doloženého súdu od zamestnávateľa odporcu spoločnosti Brik a.s., Dolná ul., Kremnica, súd zistil, že odporca má čistý mesačný príjem 288,41 €, pričom v roku 2012 mal vyplatené stravné, diéty za mesiac január až máj 2012 v priemere 191,40 € na jeden mesiac.
Z vyjadrenia odporcu zo dňa 23.7.2012 súd zistil, že odporca má povinné mesačné výdavky vo výške 437,50 €, z čoho platí výživné na dcéru vo výške 110,- € mesačne, stravu v zamestnaní 150,- € mesačne, pôžička 112,50,- € mesačne, exekučné zrážky 55,- € mesačne a výdavky na domácnosť predstavujú sumu 131,- €, pričom jeho mesačný príjem aj s diétami, za ktoré uhrádza stravu v zamestnaní je maximálne vo výške 420,- €. Pri porovnaní týchto súm, nezostáva odporcovi žiadna finančná suma a práve naopak každý ďalší mesiac vytvára väčší dlh, z čoho jednoznačne vyplýva, že príspevok na výživu pre navrhovateľku v požadovanej výške 200,- € mesačne je pod hranicou jeho možností a schopností.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZR ) rozvedený manžel, ktorý nie je schopná sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 3 ZR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č,k. 6C/139/2011-41 zo dňa 18.8.2011, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2011. V čase rozhodovania súdu navrhovateľka už pracovala, nakoľko si od 1.8.2012 založila živnosť a pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku na dvojtýždňové turnusy. Ako sama uviedla, rozsudok potrebovala len pre účely úradu práce, kde požiadala o dávky v hmotnej núdzi v čase, keď bola nezamestnaná a bez príjmu. Odporca je síce zamestnaný, ale vzhľadom na výšku svojho príjmu 288,- € a diéty v sume 191,40 € mesačne, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- € mesačne, pričom z tohto príjmu platí pravidelne mesačne výživné na dcéru vo výške 110,- € mesačne. Ostatné finančné prostriedky, ktoré mu zostanú po úhrade výživného, predstavujú výdavky odporcu na domácnosť vo výške 131,- €, stravu v zamestnaní 150,- €, pôžičku, ktorú mali ešte ako manželia 112,50 €, exekučné zrážky zo mzdy 55,- €
a iné základné výdavky, preto nemá z čoho prispievať na výživu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prejednávanej veci, i keď bol odporca v konaní úspešný, mu súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľka, ako je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, bola nútená podať tento návrh nakoľko bola na to odkázaná úradom práce, aby splnila základnú podmienku pre poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Toto súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania a náhradu trov konania úspešnému odporcovi nepriznal.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
V prejednávanej veci je navrhovateľka zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku ( § 4 ods. 2 písm. e vyššie citovaného zákona ). Pretože súd jej návrhu nevyhovel, neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporcovi, na ktorého prechádza poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1a 2 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).