Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Tos-105-2012.pdf
PDF · 64.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/105/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného Y. U., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného Y. U. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 04.07.2012, sp. zn. 3Pp/24/2012, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 20. septembra 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. U. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo 04.07.2012 sp. zn. 3Pp/24/2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného Y. U. (ďalej len „odsúdený“) o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/38/2011 zo dňa 15.04.2011, právoplatným dňa 05.10.2011.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil zistením, že odsúdený splnil len formálnu podmienku (výkon polovice uloženého trestu), avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. S poukazom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu, tento neodporučil podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného. Odsúdený sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu vôbec neprispôsobil, nechce sa napraviť a viesť riadny život. Od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Aktuálne dodržiava ústavný poriadok, ale len za múrmi výchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestu sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. V minulosti sa viackrát dostal do rozporu so zákonom, pričom tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za uplynulé obdobie, neviedli k jeho náprave a prevýchove. Pre spoločnosť tu je odôvodnený predpoklad, zvýšeného rizika recidívy odsúdeného. Nemožno od neho dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život a že nebude v trestnej činnosti pokračovať. K dosiahnutiu výchovného účelu trestu bude preto potrebné, aby odsúdený vykonal celý jemu uložený trest.
Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení v jeho prítomnosti na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa, teda včas, sťažnosť, ktorú však do konania neverejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) neodôvodnil.
Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie 11.09.2012, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.
Taktiež ako súd prvého stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že odsúdený bol už raz z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, v krátkom čase po podmienečnom prepustení sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, pokračovacieho prečinu krádeže (3 skutky), z čoho vyplýva, že sa počas skúšobnej doby nevyhýbal protiprávnemu konaniu, jeho postoj k páchaniu trestnej činnosti nie je kritický, preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a na iné rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.