Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanej M. O., narodenej XX.X.XXXX, naposledy bytom V. XX, A., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 1.234,40 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu vo výške 902,46 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 902,46 eura od 5.3.2010 do zaplatenia a n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania vo výške 34,20 eura a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.3.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.234,40 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 5.3.2010 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 8.10.2009 zmluvu o pripojení č. A4628905, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca zapožičal žalovanej jednu mikroprocesorovú SIM kartu, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0917213182. Žalobca pri uzavretí zmlúv odpredal žalovanej 1 ks mobilného telefónu značky Huawei E169 USB modem za kúpnu cenu 16,90 eura. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná tým, že riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 28.10.2009-29.12.2009, porušila zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. A4628905 je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura. Žalobca pokusom o pokonávku súčasne zaslal žalovanej rozpis neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na ich úhradu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej teda pozostáva z neuhradených služieb v celkovej výške 902,46 eura s nároku na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura.

Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 spolu so všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné zmluvné podmienky“), s dodatkom k zmluve o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009, s faktúrou č. 8784084981 zo dňa 28.10.2009, s faktúrou č. 8784584274 zo dňa 28.11.2009, s faktúrou č. 1006338591 zo dňa 29.12.2009, s faktúrou č. 8785090540 zo dňa 29.12.2009 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe Zmluvy o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal žalovanej ako užívateľovi jednu mikroprocesorovú SIM kartu a súčasne pridelil žalovanej účastnícke telefónne číslo 0917213182 s užívateľským programom Mobilný Orange internet Štart.

Z dodatku k zmluve o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 súd zistil, že žalobca predal žalovanej 1 ks mobilného telefónneho prístroja značky Huawei E169 USB modem za kúpnu cenu 16,90 eura.

Z faktúry č. 8784084981 zo dňa 28.10.2009 súd zistil, že žalovaná ako užívateľ mala uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb za zúčtovacie obdobie 8.10.2009 - 26.11.2009 cenu za poskytnuté služby vo výške 228,58 eura.

Z faktúry č. 8784584274 zo dňa 28.11.2009 súd zistil, že žalovaná ako užívateľ mala uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb za zúčtovacie obdobie 27.11.2009 - 26.12.2009 cenu za poskytnuté služby vo výške 433,90 eura.

Z faktúry č. 1006338591 zo dňa 29.12.2009 súd zistil, že žalovaná ako užívateľ mala uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb za zúčtovacie obdobie cenu za poskytnuté služby vo výške 1,33 eura.

Z faktúry č. 8785090540 zo dňa 29.12.2009 súd zistil, že žalovaná ako užívateľ mala uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za poskytnuté služby vo výške 238,65 eura.

Z pokusu o pokonávku zo dňa 18.2.2010 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu nezaplatených faktúr po lehote splatnosti v celkovej výške 902,46 eura ako aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura s tým, že svoju pohľadávku žiada uhradiť najneskôr do 4.3.2010.

Podľa ustanovenia až 4 v platnom znení (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia až 3 a v znení platnom do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia a o elektronických komunikáciách v znení platnom do 1.11.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,

platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách v znení platnom do 1.11.2011 účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách v znení platnom do 1.11.2011 podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky a v tej istej lehote zverejniť ich zmeny. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu, c) zmluvné podmienky, d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby, f) výberové zablokovanie volaní, g) druhy servisných služieb, h) reklamačný poriadok, i) mechanizmus na urovnanie sporov, j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112", k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.

Podľa ustanovenia a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení má súd za nesporné, že žalovaná ako užívateľ nezaplatila žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za služby poskytnuté podľa zmluvy o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 v celkovej výške 902,46 eura, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobcovi na základe resp. po predložení dokladu o vyúčtovaní, a to vyššie uvedených faktúr. Žalovaná teda porušila povinnosť ustanovenú v . Z tohto dôvodu jej vznikla povinnosť podľa ustanovenia a článku 6 bodov 6.2 písm. a) Zmluvy zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú službu v celkovej výške 902,46 eura.

Podľa ustanovenia v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia v platnom znení zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa článku 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4. tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,

jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura.

Podľa ustanovenia a v platnom znení, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa ustanovenia v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v a nasl. .

Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v , a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčovská).

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 v znení jej dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na

strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková: Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).

V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (článok 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísala) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané ( v znení platnom do 28.2.2010).

Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty podľa článku 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. A4628905 zo dňa 8.10.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné v zmysle ustanovenia v znení platnom do 28.2.2010.

Súd preto žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura nepriznal a žalobu v tejto časti podľa ustanovenia zamietol.

Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky do 4.3.2010. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 5.3.2010, t.j. dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v pokuse o pokonávku. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu tak bola k 5.3.2010 1,00%. Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 902,46 eura od 5.3.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Súd pre úplnosť dodáva, že podanie žalobcu zo dňa 9.7.2012, v ktorom žiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby, bolo na súd doručené dňa 21.9.2012, teda po vyhlásení rozsudku.

Podľa ustanovenia a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení a nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 73,% k 26,% úspechu žalovanej a priznal mu preto pomernú náhradu trov konania vo výške 46,22% zo sumy 74,- eur, ktorá pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku, teda celkovo náhradu trov konania vo výške 34,20 eura (46,22% zo sumy 74,- eur).

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).