Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-36-2012.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/36/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: D. U., X.. X.X.XXXX, V. Š. XX, J. X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného opatrovníčkou C. E., súdnu tajomníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecka 16, Prešov IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 488,36 eur s prísl., takto
rozhodol:
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 156,42 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.4.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania,
vedľajší účastník konania n e m á p r á v o na náhradu konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.2.2012 žiadal vydanie platobného rozkazu, ktorým by bol žalovaný zaviazaná na zaplatenie sumy 488,36 eur s prísl. spolu s 9 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 2.4.2009 a zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 12.4.2007 uzatvoril zmluvu č. C., a dňa 16.7.2003 zmluvu č. L. pričom žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých vyfakturovaných služieb v období od 7.10.2009 - 7.12.2009, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle dodatku k zmluve č. L.. Z tohto dôvodu žalobca od žalovaného žiadal okrem vyfakturovaných služieb 156,42 eur aj zmluvnú pokutu vo výške ako je určená v zmluve a to 331,94 eur.
Vo veci elektronicky podaným podaním dňa 30.5.2012 žalobca zobral svoju žalobu v časti uplatňovanej istiny 331,94 eur späť.
Podaním doručeným súdu dňa 14.5.2012 oznámil právny zástupca vedľajšieho účastníka vstup do konania na podporu žalovaného.
Vo veci súd nariadil pojednávanie v rámci ktorého vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu, opatrovníčky žalovaného a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrhom, špecifikáciou pohľadávky, pokusom o zmier, zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluve o pripojení, faktúrami, prílohou k všeobecným podmienkam poskytovania predplatenej služieb prostredníctvom verejnej telekomunikačnej spoločnosti, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Pred začatím konania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 331,69 eur uplatňovanú titulom zmluvnej pokuty späť. Konanie v tejto časti súd zastavil samostatným uznesením zo dňa 19.6.2012.
Žalobca spolu so žalovaným uzatvorili dňa 12.4.2007 zmluvu č. C., a dňa 16.7.2003 zmluvu č. L. ktorých neoddeliteľnou súčasnosťou boli aj Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré umožňovali žalovanému využívať elektronické komunikačné služby poskytované žalobcom.
Žalobca, pokusom o pokonávku zo dňa 18.3.2010 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Žalovaný však na pokus o pokonávku nereagovala. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14., počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. 2.4.2010.
Z opisov faktúr súd zistil, že v mesiaci október 2010 žalobca fakturoval žalovanému 69,39 eur, november 2011 69,85 eur, december 2011 19,18 eur, január 2012 1 eur, február 2012 1 eur.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnení peňažného dlhu.
Čo sa týka istiny 94,16 eur, v tejto časti mal súd za to, že návrh je dôvodný a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Žalovaný nenamietala poskytnutie telekomunikačných služieb, a zo strany žalobcu bolo preukázané, že tieto telekomunikačné služby poskytnuté boli.
Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 2.4.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom ako posledný deň zaplatenia v pokonávke a v tom čase žalovaný už bola v omeškaní, súd preto priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka za právne zastúpenie, tu je nutné uviesť, že podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.5.2012, vedľajší účastník oznámil vstup do konania (celého), avšak 18.6.2012 po návrhu o čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom oznámil súdu, že „mienil vstúpiť do konania v časti uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty“ a aj vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu (hoci o toto žiadaný nebol, a ani jeho nesúhlas, by nebol účinný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím konania vo veci samej).
Vzhľadom, na to, zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v tomto konkrétnom prípade sa javí účelovosť tohto postupu, s cieľom vykonať všetko preto, aby dosiahol, čo najvyššie priznanie trov konania
Je nutné uviesť, že čo sa týka samotnej podstaty, pojem „právny záujem na výsledku konania“ nie je v občianskom súdnom poriadku (O.s.p.) bližšie špecifikovaný (§ 93 ods. 1,2 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania (teda nie časti konania) ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že právnická osoba sa môže stať vedľajším účastníkom len vtedy, ak preukáže predmet činnosti (nie podnikania), ktorým je ochrana práv podľa osobitného zákona, ktorá má súvis s predmetom ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom konaní bez toho, aby musela preukazovať právny záujem na výsledku sporu.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že hlavnou náplňou je ochrana práv spotrebiteľov.
Súd má za to, že aj pri posudzovaní náhrady trov konania, je potrebné prihliadať zo širšieho hľadiska prirodzeneprávneho, resp. hodnotového a vo všetkých súvislostiach daného prípadu, účel vedľajšieho účastníctva v sporoch na ochranu spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ je spotrebiteľom aj v časti uplatňovaného nároku titulom poskytnutých služieb (aj v tejto časti je možný exces dodávateľa), nie len titulom zmluvnej pokuty. No v súčasnosti pri ustálení rozhodovacej praxe má vedľajší účastník istotu, že v časti nároku (uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty) bude účastník na ktorého strane stojí úspešný - žiada vstúpiť do konania iba v tejto časti a tým sa jednoznačne sa vytráca charakter poskytnutia ochrany spotrebiteľovi.
V danej právnej veci vedľajší účastník vyjadril námietku vo vzťahu k zmluvnej pokute, až potom, čo v tejto časti návrh žalobca zobral v tejto časti späť a súčasne v tomto podaní upravil, že mienil vstúpiť do časti konania, hoci predtým oznámil, že vstupuje do konania ako takého, čo súd posúdil ako účelové a preto uzavrel, že bol vedľajším účastníkom aj čo do uplatňovaného nároku na zaplatenie poskytnutých
služieb. Pričom postupom podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov.
Účastníci mali v konaní len čiastočný úspech( žalobca zavinil, že konanie v časti zmluvnej pokuty sa muselo zastaviť), súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.