Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-54-2012.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-6P/54/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľky: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, I., zast. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, I. proti odporkyni: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I. - V. XX, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 13.7.2012 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni určenia platenia výživného vo výške 33,- Eur mesačne, keď uviedla, že naposledy bolo o výživnom na ňu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok XP/XXX/XXXX zo dňa 4.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.1.2009, keď výživné na ňu vedy ešte ako na maloletú bolo otcovi určené vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk) mesačne.
Na pojednávaní 20.9.2012 navrhovateľka ďalej uviedla, že je študentkou B. C. D. E. L. B.. Ďalej uviedla, že v októbri 2011 sa presťahovala od matky k otcovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti aj s ďalšími 5. súrodencami s tým, že 3 sú už plnoletí, avšak zárobkovo činní nie sú. Ďalej uviedla, že vie o tom, že odporkyňa má zdravotné problémy, avšak nevie posúdiť, či jej tieto umožňujú, resp. neumožňujú vykonávať prácu. Ďalej uviedla, že si podala žiadosť o sociálne štipendium.
Zástupca navrhovateľky na pojednávaní 20.9.2012 uviedol, že on ako živnostník zarobí 600,- Eur mesačne, z toho 180,- Eur mesačne sú odvody, teda mu zostáva 420,- Eur na mesiac s tým, že v spoločnej domácnosti s ním žije 6 detí pochádzajúcich z prvého aj druhého manželstva, z ktorých 3 sú už plnoleté, avšak ešte nie sú zárobkovo činné.
Odporkyňa na pojednávaní 20.9.2012 uviedla, že v súčasnosti nemá taký príjem, aby mohla v akejkoľvek výške platiť výživné na navrhovateľku. Ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletým P. P., t.j. synom pochádzajúcim z druhého manželstva, ktorý je žiakom 6. triedy Základnej školy v K. I.. Ďalej uviedla, že je evidovaná na Úrad práce, soc.vecí a rodiny v I., odkiaľ poberá mesačne 170,58 Eur, čo predstavuje dávku v hmotnej núdzi a prídavok na maloletého P. P.. Ďalej uviedla, že s manželom R. P.N. nežijú v súčasnosti v spoločnej domácnosti vzhľadom k tomu, že tento je vo výkone trestu odňatia
slobody, a to za týranie blízkej osoby, konkrétne jej. Z väznice neposiela žiadne peniaze, lebo má dlžoby a ak tam niečo zarobí, tak sa to potom spláca. Neposiela ani výživné na dieťa a nemá ešte schválené ani náhradné výživné. Naposledy pracovala na Donovaloch na dohodu od decembra 2011 do marca 2012, potom ochorela a doktorka ju nechala doma vzhľadom k tomu, že sa jej zhoršil zdravotný stav a súčasne prebieha konanie, ktoré by jej mohol byť určený čiastočný invalidný dôchodok.
Súd sa oboznámil s rozhodnutím B. C. D. E. L. B. o prijatí navrhovateľky na bakalárske štúdium na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov v akademickom roku 2012/2013, s rozpisom výdavkov na domácnosť zo strany navrhovateľky, s potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, t.j. zástupcu navrhovateľky za rok 2011, včetne priložených faktúr a platobným príkazom na výplatu dávok pre odporkyňu za mesiac august 2012 vo výške 170,78 Eur.
V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Súd mal za preukázané z tvrdení odporkyne, ako aj listinných dôkazov ňou predložených, že táto v súčasnosti kvôli svojmu zdravotnému stavu maloletého dieťaťa, ktoré s ňou býva v spoločnej domácnosti, nepracuje a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi včetne rodinného prídavku vo výške 170,58 Eur mesačne (navrhovateľka ohľadne týchto skutočností nežiadala vykonať dokazovanie, takisto ako ani jej zástupca). Vychádzajúc z uvedeného súd mal potom za to, že v súčasnosti nie je v schopnostiach odporkyne v akejkoľvek výške prispievať na výživu navrhovateľky, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, keďže zaviazanie odporkyne na platenie výživného v akejkoľvek výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by viesť aj k jej kriminalizácii v prípade trestného oznámenia za neplnenie vyživovacej povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Aj, keď mala odporkyňa plný úspech vo veci, súd jej náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že tieto jej nevznikli prihliadnuc k tej skutočnosti, že konanie o určenie výživného je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tohto súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach, keď navrhovateľka, zástupca navrhovateľky, ako aj odporkyňa sa odvolania vzdali po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).