Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/138/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: Z. G., Z. XX, XXX XX H., občan SR, proti odporcovi: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.8.2011 domáhal voči odporcovi náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že mu rozhodnutím o pridelení bytu z XX.XX.XXXX Východoslovenské energetické závody podľa pridelili X - izbový podnikový byt č. XX na X. poschodí na ul. V. XX (v súčasnosti Z. XX) v H.. Jednalo sa o podnikový byt vybudovaný v podnikovej bytovej výstavbe. Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľ dňa X.XX.XXXX uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu s vlastníkom obytného domu N., n.p. H. a stal sa nájomcom, pričom jeho vtedajšia manželka mala len právo užívania bytu ako jeho rodinný príslušník.

Rozhodnutím Mestského súdu v Košiciach zo dňa 18.9.1990 č.k. XXC XXX/XX bolo navrhovateľovi zrušené právo osobného užívania bytu z titulu, že prestal pre org. I. H. pracovať. Dňa 1.9.1993 nadobudol účinnosť , podľa ktorého, ak bol nájomcovi zrušený nájom súdnym rozhodnutím z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, obnovuje sa odo dňa účinnosti tohto zákona, nájomcovi pôvodný nájom, ak nájomca ku dňu účinnosti zákona byt bez prerušenia užíva, čo bol aj prípad navrhovateľa. Je potrebné zdôrazniť, že k obnove pôvodného nájmu došlo len pokiaľ ide o navrhovateľa a nie aj jeho bývalú manželku, ktorá nájomcom nebola ani predtým a to z dôvodu, že sa jednalo o podnikový byt a navyše k uvedenému dátumu boli navrhovateľ a jeho bývalá manželka právoplatne rozvedení.

Vlastník domu SMZ n.p. Košice nelegitímnym spôsobom zrušil zmluvu o nájme s navrhovateľom (bez privolenia súdu) a naopak uzatvoril ju v rozpore so zákonom s exmanželkou D. G.. Na základe tohto protiprávneho úkonu D. G. odkúpila predmetný byt do vlastníctva.

Navrhovateľ sa žalobou na príslušnom súde domáhal určenia absolútnej neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy a bol v spore úspešný.

Na základe rozsudkov súdov Katastrálny úrad Košice previedol vlastníctvo bytu späť na pôvodného vlastníka - na Košický magnezit š.p. v likvidácii - nástupcu pôvodného SMZ Košice.

Košický magnezit š.p. v likvidácii Košice ako prenajímateľ uzatvoril s navrhovateľom nájomnú zmluvu ako s výlučným nájomcom predmetného bytu.

Napriek navrhovateľom podaným žiadostiam o odkúpenie bytu Košický magnezit š.p. v likv. Zastúpený správcom konkurznej podstaty tak neučinil. Neskôr likvidátor pripravil kúpno-predajnú zmluvu k podpisu s navrhovateľom, ale pri jeho osobnej návšteve za týmto účelom bolo zistené, že Košický magnezit š.p. v likv. Bol súdnym rozhodnutím vymazaný z Obchodného registra, a to napriek existujúcemu nehnuteľnému majetku. Nesporne tým došlo k pochybeniu súdu, ktoré však už bolo neopraviteľným.

Takto sa odporca - Ministerstvo hospodárstva SR stalo vlastníkom bytu podľa ustanovenia o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby osvedčením zo dňa 26.5.2009, ktorého nájomcom bol navrhovateľ.

Navrhovateľ podal na Ministerstvo hospodárstva SR žiadosť o odkúpenie predmetného bytu do svojho vlastníctva. Odpoveďou ministerstva bolo, že ministerstvo súhlasí s odpredajom bytu, avšak len v ? s tým, že druhá ? bude odpredaná exmanželke navrhovateľa D. G.. Napriek viacnásobným telefonickým upozorneniam navrhovateľa aj napriek písomným upozorneniam zo strany navrhovateľa o pripravovanom protiprávnom konaní zamestnancov Ministerstva hospodárstva SR, nie pochybením, ale vedome, cielene a úmyselne trvalo ministerstvo na svojom rozhodnutí odpredať byt v ? navrhovateľovi a v ? exmanželke navrhovateľa.

Rozpor so zákonom videl navrhovateľ v tom, že vlastník bytu - odporca chce odpredať ? bytu D. G., t.j. osobe, ktorá nie je a ani nikdy nebola nájomcom tohto bytu. Za tohto stavu, keď bolo zjavné, že Ministerstvo hospodárstva SR vedome porušuje právne normy, navrhovateľovi neostávala iná možnosť a musel pristúpiť na uzatvorenie takejto zmluvy preňho nevýhodnej v celom rozsahu, keďže tu hrozilo reálne riziko, že príde aj o tú svoju ? bytu.

Predmetný byt bol zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. zo dňa 6.5.2010 odpredaný v pomere ? navrhovateľovi a ? D. G..

Už pred predajom bytu bolo Ministerstvu známe súdne rozhodnutie - právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice č.k. XXC XX/XXXX-XXX z 25.7.2008 potvrdený právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.7.2008 o vyprataní bytu D. G.. Rozsudok v tom čase ešte nenadobudol vykonateľnosť, keďže dovtedy navrhovateľ D. G. nezabezpečil bytovú náhradu.

D. G. za nesprístupnenie bytu navrhovateľovi bola aj trestne stíhaná a odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podm. odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Celá vec napokon skočila na mediačnom stretnutí dňa 6.12.2010 zmierom.

Vzhľadom na okolnosti, že navrhovateľ s exmanželkou boli už vyše 17 rokov rozvedení, nebolo možné byt užívať spoločne, navyše D. G.Č. sa medzičasom vydala. Navrhovateľ teda odpredal svoju ? bytu exmanželke v sume 30.000,-EUR.

Z vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že odpredajom len polovice bytu a nie celého, ako bolo uvedené v žiadosti o dokúpenie a ako by bolo v súlade s platnými predpismi bola navrhovateľovi odporcom spôsobená škoda vo výške 30.000,-EUR.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol túto v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že takto označený odporca nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko predmetný predaj dotknutého bytu realizoval v mene štátu podľa Taktiež odporca vo svojom postupe nevidí nesprávny úradný postup, nakoľko v danom prípade zo strany odporcu išlo o nevyhnutný kompromis, lebo tento byt navrhovateľ po rozvode nikdy neužíval a iba sporadicky, pod vplyvom alkoholických nápojov sa do bytu dobíjal. V danom prípade neexistuje ani príčinná súvislosť medzi uplatňovanou škodou a škodovou udalosťou, nakoľko navrhovateľ svoju ? bytu dobrovoľne odpredal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založený mi v súdnom spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa v podstate domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že odporca, ako vlastník a prenajímateľ predmetného bytu na Z. ulici XX I. H., neodpredal celý byt do vlastníctva navrhovateľa ako jeho výlučného nájomcu, ale ? predmetného bytu neoprávnene previedol na jeho exmanželku D. G.Č., ktorá nebola nájomcom tohto bytu.

Navrhovateľ konanie odporcu označil za nesprávny úradný postup a náhradu škody žiadal podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa súdu konanie odporcu pri prevádzaní vlastníckeho práva k bytu z prenajímateľa na jeho nájomcu podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nemožno subsumovať pod vyššie citovaný zákon, nakoľko odporca tu nekonal v postavení orgánu verejnej moci (ako to vyžaduje ), ale ako prenajímateľ bytu (podľa ). Odporca teda ohľadne žiadosti o odkúpenie bytu nevystupoval vo vzťahu k odporcovi ako orgán verejnej moci, rozhodujúci o jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ( ), ale ako každý iný prenajímateľ vo vlastníctve (v danom prípade v správe) ktorého je bytový dom v ktorom sa nachádza nájomný byt. Ak by odporca konal ako orgán verejnej moci, musel by o tom vydať príslušné rozhodnutie podľa správneho poriadku, ktoré by bolo možné napadnúť opravným prostriedkom resp. preskúmavať jeho zákonnosť v rámci správneho súdnictva, čo v danom prípade nenastalo. Okrem uvedeného, ak by tu išlo o postup podľa na strane odporcu by musel vystupovať štát - SR, nakoľko iba ten by bol v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko navrhovateľom označený odporca by bol len orgánom oprávneným konať v jeho mene, nie však zodpovedným subjektom. Už len z tohto dôvodu by musel súd žalobný návrh pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť.

Napriek vyššie uvedenému mal súd za to, že navrhovateľom označený odporca nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore ani ako vlastník a prenajímateľ predmetného bytu, ktorý bol povinný na základe žiadosti o odkúpenie odpredať navrhovateľovi. Bez ohľadu na skutočnosť, či bol navrhovateľ jediným oprávneným nájomcom predmetného bytu a teda jediným oprávneným subjektom na jeho odkúpenie (súd sa touto otázkou nezaoberal nakoľko pre nárok na náhradu škody to považoval za irelevantné), súd mal za to, že navrhovateľom označený odporca nemá vo veci pasívnu vecnú legitimáciu.

V tomto smere (tak ako zhodne uviedli účastníci konania), súd poukazuje na ust. ,,, v zmysle ktorého majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu. Bytové domy, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva podľa odseku 1, prevedie ministerstvo do vlastníctva príslušnej obce bezodplatne. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti. Ministerstvo rozhodne o spôsobe prevodu. Na rozhodovanie podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom.

Ako už bolo uvádzané vyššie, postup odporcu pri odpredávaní bytov podľa nie je konaním pri ktorom dochádza k výkonu verejnej moci odporcom vo vzťahu k fyzickej osobe ( ) a teda nie je možné tu hovoriť o nesprávnom úradnom postupe za ktorú by štát niesol zodpovednosť podľa Uvedené nepochybne vyplýva aj z cit. ustanovenia c v zmysle ktorého na rozhodovanie o prevodoch vlastníctva štátu k bytovým domom sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní (teda nejde tu o správne konanie) a takéto rozhodnutie nepodlieha ani preskúmaniu súdom. Uvedené konanie teda nie je konaním aké má na mysli vo svojich ustanoveniach ,, .

Ak by sme pripustili aplikáciu na daný prípad tak by bolo možné náhradu škody uplatňovať nie z titulu nesprávneho úradného postupu, ale len z titulu nezákonného rozhodnutia (viď z ktorého nepochybne vyplýva, že o prevodoch rozhoduje ministerstvo rozhodnutím), nakoľko ak je úradný postup zavŕšený rozhodnutím orgánu verejnej moci, tak je možné škodu uplatňovať len z titulu nezákonného rozhodnutia (ak sú pre to splnené ďalšie podmienky, ako podanie opravného prostriedku a jeho zrušenie pre nezákonnosť nadriadeným orgánom), ktoré samotný postup v sebe subsumuje.

Pojem nesprávny úradný postup vymedzuje až nový zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (), pričom tento zákon pod pojmom "nesprávny úradný postup" subsumuje len porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti však pod ním treba teda rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie.

Rovnako tak konštatoval aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn. , ktoré dokonca už len činnosť orgánu štátu smerujúcu k vydaniu rozhodnutia (zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, ich právne posudzovanie) a prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu diskvalifikuje z možnosti subsumpcie pod (nesprávny úradný postup).

V prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci bol nesprávny, avšak ak zároveň tento nesprávny postup bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia, ktoré z tohto titulu možno považovať za nezákonné, platí, že sa možno domáhať náhrady škody len z titulu nezákonného rozhodnutia, nakoľko takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup (v danom prípade nesprávny postup smerujúci k vydaniu rozhodnutia, ktoré je potom práve z tohto titulu nesprávne), ktorý predchádzal jeho vydaniu (iná situácia by bola ak by v konaní ministerstva nastal len nesprávny úradný postup, ktorý by nebol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia, ktoré by bolo nesprávne práve z dôvodu porušenia procesných noriem).

Inak povedané, ak nesprávny úradný postup bol zavŕšený samotným rozhodnutím vo veci (v danom prípade rozhodnutím o tom, že byt bude odpredaný v ? navrhovateľovi a v ? jeho exmanželke) je možné sa domáhať náhrady škody, avšak len z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko toto v sebe subsumuje aj predmetný nesprávny postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj bol aplikovateľný na daný prípad (čo podľa súdu nie je) nemožno tu hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, ale nanajvýš o nezákonnom rozhodnutí ministerstva hospodárstva, ktoré rozhodlo o tom, že odpredá byt len tak, že ? prevedie na navrhovateľa a druhú ? na jeho exmanželku. Na to, aby však aj rozhodnutie vykazovalo znaky rozhodnutia nezákonného, sa vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom ( ). Podľa ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,

ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní (čo by bol aj posudzovaný prípad), možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V posudzovanej veci však nikdy nedošlo k zrušeniu rozhodnutia odporcu o tom, že odpredá byt v ? navrhovateľovi a v ? jeho exmanželke. Za takéhoto stavu nie je možné rozhodnutie odporcu označiť ako ne Aj napriek uvedenému, ak by bolo možné na daný prípad aplikovať citovaný zákon, nič to nemení na skutočnosti, že odporcom v konaní by musel byť štát a nie samotné ministerstvo, ktoré len v mene štátu vystupuje, z čoho potom vyplýva, že ak by tu aj existovalo nezákonné rozhodnutie príp. Nesprávny úradný postup odporcu nositeľom zodpovednosti za škodu tým spôsobenú by bol výlučne štát. Navrhovateľ však za odporcu neoznačil štát, ale len Ministerstvo hospodárstva SR, v dôsledku čoho odporca nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.

Z vyššie uvedeného má teda súd za to, že náhradu škody v danom prípade bolo možné posudzovať podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. Aj v tom to prípade však nositeľom zodpovednosti je štát, a nie samotné Ministerstvo hospodárstva SR, nakoľko podľa príslušné ministerstvo má takýto majetok len vo svojej správe (hospodári s ním), nie je však vlastníctvom ministerstva. Takýto majetok (majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra) je stále vo vlastníctve štátu, pričom príslušné ministerstvo s týmto majetkom len hospodári resp. ho spravuje.

Analogicky podľa o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odporca s majetkom bývalého štátneho podniku Košický magnezit v likv., ktorý bol vymazaný z obchodného registra len hospodári, spravuje ho, nie je však jeho vlastníkom. Týmto bol výlučne štát.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu () previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Z citovaného ustanovenia je potom zrejmé, že povinnosť previesť byt do vlastníctva fyzickej osoby, ktorá je jeho nájomcom, má vlastník domu v ktorom sa takéto byty nachádzajú. V danom prípade vlastníkom bytového domu bol štát podľa

O tom, že predmetný majetok bol vo vlastníctve SR (predmetný byt) a nie vo vlastníctve ministerstva svedčí aj samotná zmluva o jeho prevode zo dňa 6.5.2010 č. , kde na strane predávajúceho vystupuje Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR. V samotnom článku I (predmet zmluvy) sa konštatuje, že "nehnuteľnosti - byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch - sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky - Ministerstvo hospodárstva SR.

Vzhľadom na uvedené aj kontraktačnú povinnosť previesť predmetný byt do vlastníctva jeho nájomcovi podľa § 16 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (či už výlučne navrhovateľovi alebo aj jeho exmanželke) mal štát, v mene ktorého koná príslušné ministerstvo (po zrušení ministerstva

pre privatizáciu sa týmto ministerstvom stalo ministerstvo hospodárstva). Ak si štát túto kontraktačnú povinnosť nesplnil v súlade so zákonom, porušil tým povinnosť a zodpovedal by aj za takto vzniknutú škodu.

V mene štátu vystupujú jednotlivé ministerstvá príp. ústredné orgány štátnej správy do pôsobnosti ktorých, patria oblasti, v ktorých nastala poškodenému subjektu ujma. Uvedené však neznamená, že tieto orgány konajúce v mene štátu sú zároveň nositeľmi zodpovednosti za škodu resp. že sú v konaní pasívne vecne legitimované subjekty. Takýmto subjektom je výlučne štát - Slovenská republika. Keďže navrhovateľ v žalobe označil ako žalovaný subjekt Ministerstvo hospodárstva SR a nie štát (Slovenskú republiku) zastúpený týmto ministerstvom (pričom ide o dva rozdielne právne subjekty, každý so samostatnou právnou subjektivitou), je zrejmé, že takto označený subjekt nie je nositeľom povinnosti uhradiť navrhovateľovi škodu a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z tohto dôvodu bolo potrebné bez ďalšieho, žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vzhľadom k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, súd nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko by to nebolo hospodárne. Rovnako sa súd z tohto dôvodu v ďalšom už nezaoberal existenciou/neexistenciou jednotlivých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi).

Napriek vyššie uvedenému súd dáva do pozornosti ust. v zmysle ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prvom prípade znášajú škodu obaja, t.j. zodpovednostný subjekt a poškodený, pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V druhom prípade, t.j. ak sa zistí, že poškodený si škodu zavinil výlučne sám, znáša aj škodu výlučne sám. výslovne neupravuje otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu úmyselným konaním. Podľa názoru praxe sa nedbanlivosť v takomto prípade neberie do úvahy ako dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným.

Rovnako pre každého platí tzv. preventívna povinnosť predchádzať vzniku škode a to s poukazom na ust. v zmysle ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Na vyššie citované ustanovenia súd poukazuje preto, že má za to, že navrhovateľ mohol predísť vzniku škody, ak by využil možnosti dané mu právnymi predpismi (predovšetkým o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - uvedený predpis bol navrhovateľovi dostatočne známy, nakoľko oň opieral svoje práva o odkúpenie bytu, a na jeho podklade bol úspešný aj vo viacerých súdnych sporoch vedených voči svojej bývalej manželke).

V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

V zmysle citovaného ustanovenia má teda nájomca právo žiadať, aby mu bol odpredaný byt, ktorého je nájomcom, pričom okamihom podania takejto žiadosti vzniká vlastníkovi domu povinnosť s nájomcom uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a to do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca o prevod požiada. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na štát resp. právnickú osobu, ktorá spravuje majetok štátu príp. (štátnu rozpočtovú organizáciu), ktorý od doručenia žiadosti navrhovateľa bol povinný mu byt previesť do dvoch rokov. Okrem tejto kontraktačnej povinnosti vznikla štátu aj povinnosť odpredať byt za regulovanú cenu ( ). v prípade ak by si štát túto povinnosť nesplnil v dvojročnej lehote príp. by si túto povinnosť nechcel splniť, nájomca mal právo sa obrátiť na súd so žalobou o nahradenie prejavu vôle o splnenie si tejto povinnosti.

Ak teda mal navrhovateľ za to, že jedine on bol výlučným nájomcom bytu a jedine jemu prislúchalo právo na jeho odkúpenie a tomu zodpovedajúca povinnosť štátu mu byt odpredať za regulovanú cenu, mohol (ak videl, že štát je ochotný mu odpredať len ? bytu a druhú ? jeho exmanželke) sa domáhať žalobou voči štátu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v celosti. V takomto konaní by súd musel riešiť aj otázku, či štátu zastúpenému Ministerstvom hospodárstva SR vznikla kontraktačná povinnosť podľa citovaného zákona odpredať byt výlučne navrhovateľovi alebo aj jeho exmanželke za regulovanú cenu. V prípade úspechu, by súd vôľu štátu zastúpeného Ministerstvom hospodárstva SR nahradil svojim rozhodnutím a to tým, že by obsah zmluvy prevzal do svojho výroku. Následne by správa katastra vo forme záznamu zapísala vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému bytu na príslušný list vlastníctva.

Navrhovateľ teda vôbec nemusel pristúpiť na návrh ministerstva, že mu bude odpredaná len 1/2 bytu, ale práve keď videl, že odporca mu neodpredá byt v celosti, mal sa obrátiť na súd so žalobou o nahradenie vôle v tomto smere. Navrhovateľ však túto možnosť nevyužil a dobrovoľne uzavrel zmluvu len na prevod ? bytu. Navrhovateľ tým, že dobrovoľne podpísal kúpnu zmluvu len na ? bytu sám vyvolal vznik žalovanej škody. Navrhovateľ totiž vôbec nemusel uzavrieť zmluvu len k ? bytu, ale mohol sa svojho práva domáhať súdnou cestou, a to žalobou o nahradenie prejavu vôle odpredať mu byt v celosti.

Rovnako tak navrhovateľ (ak sa teda považoval za výlučného nájomcu bytu) mohol (ak by nepostupoval podľa §29 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) zabrániť predaju ? bytu jeho exmanželke aj tým, že by podal žalobu o určenie neplatnosti tej zmluvy, ktorou bola prevedená ? bytu na jeho exmanželku (uvedené právo mu zostáva zachované aj v súčasnosti). Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že štát zastúpený Ministerstvom hospodárstva SR uskutočnil prevod vlastníckeho práva k bytu dvoma samostatnými kúpnymi zmluvami, pričom jednou z nich previedol ? bytu na navrhovateľa (viď predložená zmluva o prevode vlastníctva bytu č. zo dňa 6.5.2010 z ktorej vyplýva, že sa prevádza byt v ?, a aj na strane kupujúceho vystupuje len navrhovateľ, zároveň bola uzavretá rovnaká zmluva avšak na druhú ? bytu s exmanželkou navrhovateľa) a druhou z nich previedol ? bytu na exmanželku navrhovateľa. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že odporca pri prevode bytu porušil zákon tým, že odpredal ? bytu jeho exmanželke, mohol sa domáhať neplatnosti tej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorou štát zastúpený Ministerstvom hospodárstva SR previedol ? bytu na navrhovateľku. Dokonca by to mohol žalovať o to jednoduchšie, že štát pri prevode zvolil taký postup, že každú ? bytu prevádzal samostatnou zmluvou. Navrhovateľ si teda mohol ponechať svoju ? bytu, a žalovať štát a jeho exmanželku o určenie neplatnosti tej zmluvy, ktorou bola prevedená ? bytu na jeho exmanželku a to pre jej rozpor so zákonom ( ). Ak by bol navrhovateľ v takomto konaní úspešný (ak deklaruje, že bol výlučným nájomcom, tak by úspešný mal byť) dosiahol by stav, kedy by sa opätovne vlastníkom ? bytu stal štát a tento na jeho žiadosť by bol povinný mu odpredať aj druhú ? bytu (pôvodne odpredanú jeho exmanželke). Navrhovateľ však pri ochrane svojich práv nepostupoval ani týmto spôsobom (nepredchádzal vzniku škody) a jednoducho sa dobrovoľne rozhodol (hoci nepochybne vedel, že druhá kúpna zmluva uzavretá s jeho exmanželkou je neplatná pre rozpor so zákonom, o čom svedčia aj písomné urgencie adresované pred uzavretím zmluvy odporcovi) resp. účelovo sa rozhodol uzavrieť zmluvu aspoň na ? bytu (nakoľko mal za to, že je lepšie rýchlo uzavrieť "aspoň" nejakú kúpnu zmluvu), pričom už v tom čase vedel, že sa následne obráti na súd so žalobou o náhradu škody voči štátu, ktorá mu tým bola spôsobená.

Je teda nepochybné, že navrhovateľ už v čase uzatvárania kúpnych zmlúv vedel, že zmluva s jeho exmanželkou je pre rozpor so zákonom neplatná a napriek tomu dobrovoľne umožnil uzavretie takejto zmluvy s tým, že sa následne bude domáhať voči štátu náhrady škody, čím nepochybne sám svojim prístupom prispel k vzniku škody.

Treťou možnosťou, ktorú mohol navrhovateľ využiť, je úprava tzv. dodatočnej likvidácie podľa . V zmysle citovaného ustanovenia, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.

Navrhovateľ mal teda možnosť (ak tvrdí, že k prevodu bytu na neho nedošlo aj pre výmaz štátneho podniku Košický magnezit š.p. z obchodného registra, hoci táto spoločnosť disponovala predmetným nehnuteľným majetkom a zmluva na prevod vlastníckeho práva k bytu v celosti na navrhovateľa bola už pripravená likvidátorom tohto podniku p. Kleinom - viď žaloba), ako veriteľ tejto spoločnosti postupom podľa podať návrh na dodatočnú likvidáciu majetku tohto štátneho podniku a tak dosiahnuť "obživenie tohto štátneho podniku" za účelom vykonania dodatočnej likvidácie jeho majetku a tým dosiahnuť odkúpenie bytu do svojho vlastníctva. Navrhovateľ však pri ochrane svojich práv nevyužil ani túto možnosť danú mu zákonom.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobu je potrebné zamietnuť predovšetkým pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tomto konaní. Zároveň mal za to, že za škodu spôsobenú navrhovateľovi neoprávneným odpredajom ? bytu jeho exmanželke nesie zodpovednosť nielen štát ale aj samotný navrhovateľ, ktorý svojim konaním dostatočne nechránil svoje práva (prevenčná povinnosť), ale účelovo sa spoliehal, že v budúcnosti tento aj ním vyvolaný "stav" odvráti tým, že si bude voči štátu (resp. odporcovi) nárokovať náhradu škody. Navrhovateľ teda nikdy nevyužil možnosť podať žalobu o nahradenie prejavu vôle, nikdy nežaloval neplatnosť zmluvy o prevode ? bytu na jeho exmanželku a v minulosti neinicioval konanie o dodatočnej likvidácii majetku štátneho podniku Košický magnezit, čím teda navrhovateľ sám prispel ku vzniku škody, ktorej náhrady sa domáhal v tom to konaní. Vzhľadom k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní (čo je samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby), súd v ďalšom aj z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal pomer, v akom za vznik škody nesie zodpovednosť samotný navrhovateľ (zavinenie poškodeného).

Za uvedeného stavu nezostávalo súdu nič iné, ako žalobný návrh zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Keďže v konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatňoval, ani mu trovy konania v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis