Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/127/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci navrhovateľa Y. K., K.. X. XX. XXXX, O. K. J. Č.. XXX, zast. JUDr. Danielou Urdovou, advokátkou, Advokátska kancelária Poprad, 1. mája 10, proti odporkyni U. K., K.. XX. XX. XXXX, O. K. J. Č.. XXX, zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária Poprad, Štefánikova 8, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej J. K., K.. XX. X. XXXX, bytom ako rodičia, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania Y. K., K.. X. XX. XXXX U. U. K., Y.. Q., K.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa X. XX. XXXX na Mestskom úrade B. I., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. I. vo zväzku 14, ročník 2004, na strane 370, pod poradovým číslom 63 r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa maloletá J. K. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky U. K., O. K. J. Č.. XXX, ktorá zároveň bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa Y. K. sa na čas po rozvode z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej J. sumou 230,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Otec maloletého dieťaťa Y. K. sa z a v ä z u j e prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je potrebné poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka.

Styk otca s maloletým dieťaťom je n e o b m e d z e n ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel na Mestskom úrade B. I. dňa X. XX. XXXX. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku 14, ročník 2004, na strane 370, pod poradovým číslom 63. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodila maloletá J. K. P. XX. X. XXXX. Obaja sú slovenskí štátni občania. Posledným spoločným bydliskom účastníkov je K. J. Č.. XXX. Manželstvo navrhovateľ s odporkyňou uzavrel po dlhšej známosti a bolo uzavreté z lásky. Spočiatku

bolo harmonické, neskôr navrhovateľ vycestoval za prácou do Francúzska a na Slovensko prišiel len jedenkrát až dvakrát do roka. Na základe toho dochádzalo k vzájomnému odcudzeniu a manželstvo postupne prestalo plniť všetky funkcie. Navrhovateľ žije už desať rokov vo Francúzsku a ani v budúcnosti sa neplánuje vrátiť na Slovensko. O dieťa sa zaujíma, je s ním v kontakte.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese uviedol, že predmetný návrh jeho klient podal po zrelej úvahe z dôvodu, že manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich spoločenských, hospodárskych a iných funkcií. Nezhody v manželstve začali vznikať po odchode navrhovateľa do zahraničia. V dôsledku týchto vzájomných nezhôd a odluky manželov toto manželstvo následne prestalo plniť akúkoľvek funkciu. V súčasnosti už nie je možnosť obnovy manželského spolužitia. Navrhovateľ pracuje vo Francúzsku, jeho príjem predstavuje do 1.400,- eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Pokiaľ sa týka maloletého dieťaťa, navrhovateľ súhlasí s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Právny zástupca navrhovateľa navrhol určiť výživné vo výške 170,- eur mesačne a zároveň 30,- eur ako vklad na účet maloletého dieťaťa. Ako je zrejmé aj z daňových priznaní predložených súdu, príjem navrhovateľa predstavuje od 1.200,- do 1.400,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka výdavkov, tieto má navrhovateľ na nájom bytu, inkasné poplatky, používanie mobilných telefónov a bežné výdavky týkajúce sa chodu domácnosti, celkovo vo výške 762,- eur.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a už v čase uzavretia manželstva manžel pracoval v zahraničí a teda obaja vedeli, čo táto práca v zahraničí obnáša. Napriek tomu plánovali spoločnú budúcnosť, chceli si postaviť dom a spoločne vychovávať dieťa, ktoré pochádza z manželstva. Odporkyňa toto manželstvo pokladala v tom čase za dobré, manžel chodieval domov dva až trikrát do roka. Vtedy nevznikali žiadne hádky a konflikty. K vzájomnému odcudzeniu došlo v poslednom polroku. Naposledy bola s manželom v novembri 2011, odvtedy domov neprišiel a nevidel ani dcéru. Pokiaľ sa týka hospodárenia, spočiatku manžel posielal domov mesačne sumu 650,- eur, keďže v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu splácajú hypotéku vo výške 270,- eur a 72,- eur predstavuje pôžička. Takúto sumu zaslal naposledy v máji 2012 a od toho času zaslal v júli 2012 sumu 100,- eur, ktorú pokladal za úhradu výživného za mesiace jún a júl 2012 (t. j. po 50,- eur mesačne). V súčasnosti manžel komunikuje už len s dcérou. Pokiaľ sa týka príjmu na strane navrhovateľa, odporkyňa udáva, že jeho príjem predstavuje do 1.400,- eur mesačne, avšak raz štvrťročne má diéty, ktoré predstavujú približne okolo 2.000,- eur. Maloletá J. navštevuje materskú školu, za ktorú odporkyňa hradí 30,- eur mesačne. Dieťa je alergičkou, avšak ešte sa nevie vyjadriť k tomu, aké poplatky je potrebné doplácať za lieky, keďže uvedený stav bol zdiagnostikovaný len v nedávnom období. Spolu s maloletým dieťaťom býva v rodinnom dome, ktorý spočiatku spolu s manželom prerábali. Tento však nie je dokončený a je naďalej potrebné splácať hypotekárny úver. Inkasné poplatky činia 58,- eur. Odporkyňa je zamestnaná ako čašníčka s príjmom do 350,- eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Taktiež nie je v jej možnostiach mať iný príjem.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasia. Taktiež súhlasia s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasia však s navrhovanou výškou výživného, keďže je zrejmé, že príjem na strane otca maloletého dieťaťa zodpovedá tomu, aby mohol platiť 450,- eur mesačne ako výživné na maloleté dieťa. Právna zástupkyňa odporkyne ďalej uviedla, že navrhovateľ zasielal do mája 2012 sumu 650,- eur, z čoho sa splácala hypotéka, pôžičky. Odporkyňa je zamestnaná od 1. 8. 2012 a jej priemerný mesačný zárobok prestavuje do 350,- eur, ktorý nepostačuje na krytie všetkých potrebných výdavkov. Rodičia odporkyne jej prispievajú na živobytie, požičiavajú jej peniaze na úhradu.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade, ak súd manželstvo rozvedie, navrhuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa a ktorá zároveň bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ sa týka výšky výživného, vzhľadom k príjmu otca, ktorý je predložený vrámci daňového priznania, je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby hradil bežné výživné vo výške 250,- eur mesačne a zároveň aby otec bol zaviazaný aj úhradou na sporivý účet maloletého dieťaťa a to 100,- eur mesačne. Na strane otca iné vyživovacie povinnosti nie sú a taktiež jeho príjem predstavuje aj určitú finančnú náhradu z diét, ktoré otec dostáva. Pokiaľ sa týka styku, tento nie je potrebné upravovať. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že pokiaľ otec hradil

matke celkovo na potreby domácnosti a výživu maloletého dieťaťa 650,- eur do mája 2012, maloleté dieťa požívalo určitý štandard a nie je možné, aby po rozvode manželstva dieťa tento štandard stratilo a klesla jeho životná úroveň. Matka je zamestnaná len s príjmom okolo 300,-eur mesačne a nie je možnosť získania inej práce s väčším príjmom tak, aby mohla zvýšiť životnú úroveň maloletého dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X. XX. XXXX pred Mestským úradom B. I.. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskí štátni občania. Posledným spoločným bydliskom oboch manželov je K. J. Č.. XXX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa narodené dňa XX. X. XXXX.

Spočiatku sa jednalo o harmonické manželstvo a v manželstve nevznikali väčšie problémy. Po odchode navrhovateľa do zahraničia, kde vykonával prácu, postupne medzi manželmi dochádzalo k vzájomnému odcudzeniu a manželstvo prestalo plniť akúkoľvek funkciu. V súčasnosti už obaja manželia nevidia možnosť obnovy manželského spolužitia, toto manželstvo považujú za trvalo a hlboko rozvrátené a obaja súhlasia s rozvodom manželstva.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal vážny a trvalý rozvrat, manželstvo prestalo plniť funkcie a spoločenský účel. Ani jeden z manželov nemá ďalej záujem zotrvať v nefunkčnom manželstve, obaja toto manželstvo pokladajú už len za formálny zväzok, preto súd manželstvo účastníkov so súhlasom oboch manželov rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa o dieťa riadne

stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, ako to vyplýva aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade.

Maloletá J. navštevuje materskú školu, za stravu v materskej škole matka mesačne hradí 23,- eur, poplatky činia 6,- eur mesačne. Ďalej sú to výdavky spojené s aktivitami v škôlke. V uplynulom školskom roku sa dieťa zúčastnilo lyžiarskeho výcviku, za čo bolo nutné uhradiť 140,- eur. Matka pracuje ako čašníčka s priemerným mesačným zárobkom 350,- eur. Iný príjem na strane matky nie je. Spolu s maloletou obývajú rodinný dom, ktorý doposiaľ nie je celkovo zrekonštruovaný, za účelom rekonštrukcie si manželia zobrali hypotekárny úver. Splátka hypotéky mesačne predstavuje 270,- eur. Ďalej matka hradí za stavebný úver mesačne 70,- eur, pôžička činí mesačne 84,- eur. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v zahraničí s priemerným mesačným zárobkom 1.200 - 1.400,- eur mesačne. Okrem toho raz štvrťročne sú mu vyplácané diéty a to za obdobie, kedy vykonáva prácu mimo miesta výkonu práce. Aj keď diéty sú samostatnou položkou, slúžia na úhradu potrieb súvisiacich so stravným, hygienickými potrebami, ubytovaním a podobne pri výkone práce otca maloletého dieťaťa, je nesporné, že časť z týchto diét v zahraničí otec nespotrebuje a v podstate zvyšujú životnú úroveň otca maloletého dieťaťa. Dieťa má zdieľať životnú úroveň svojich rodičov a preto súd v tomto prípade zobral do úvahy čiastočne aj tento príjem na strane otca. Výdavky v súvislosti s bývaním predstavujú inkasné poplatky 61,30 eur, nájomné 610,- eur mesačne, ďalej má otec výdavky na poistenie voči škodám a hradí kredit na elektroniku celkovo vo výške 90,95 eur. Okrem toho platí životnú poistku, ktorá predstavuje aj poistenie maloletého dieťaťa a to vo výške 29,48 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti na strane otca nie sú.

S poukazom na takto zistený skutkový stav súd zaviazal otca na čas po rozvode prispievať výživným vo výške 230,- eur mesačne, nakoľko v súčasnosti je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť takto stanovené výživné. Toto výživné zodpovedá aj potrebám maloletého dieťaťa, pretože je potrebné zobrať do úvahy aj bývanie dieťaťa. Splátka hypotekárneho úveru predstavuje 270,- eur. V uvedenom rodinnom dome v súčasnosti býva matka spolu s dcérou a teda náklady na hypotekárny úver pre jedného člena domácnosti predstavujú 135,- eur mesačne. Tieto náklady súd zohľadnil aj pre účely výšky výživného u maloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné uviesť, že dieťa má v súčasnosti určitý životný štandard a nie je v jeho záujme, aby po rozvode manželstva klesla životná úroveň maloletého dieťaťa a to aj vo vzťahu k bývaniu. Taktiež s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, nakoľko v súčasnosti jeho pomery dovoľujú prispievať takýmto výživným v súvislosti s tvorbou úspor maloletého dieťaťa. Na margo veci je potrebné uviesť, že v prípade zmeny pomerov u rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa zákon umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Pokiaľ sa týka úpravy styku, v tomto smere súd tento styk upravil neobmedzene, majúc na zreteli výkon práce otca maloletého dieťaťa v zahraničí s tým, že prichádza domov dva až trikrát do roka. Nie je preto možné presne stanoviť termíny styku otca s maloletým dieťaťom. Navyše matka nebráni otcovi v styku s maloletou a preto tento styk môže prebiehať v čase, kedy otec dieťaťa bude prítomný na Slovensku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie. Súd nezistil dôvody odôvodňujúce priznanie nároku na trovy konania niektorému z účastníkov a preto žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.