Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_10C-83-2012.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/83/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. T., C. XXX/XX, o zaplatenie 3.054,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1006,31 eura, úrok z omeškania vo výške 134,48 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1006,31 eura od 19. 2. 2011 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 2. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3054,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 194,30 eura a úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1006,31 eura, od 19. 2. 2011 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 19. 1. 2005 s U. U., a. s. zmluvu číslo 332970820, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom dňa 15. 10. 2009 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala žalovaná suma z istiny vo výške 1156,31 eura, úroku vo výške 984,98 eura, úroku z omeškania vo výške 1063,08 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 1. 2. 2010 sumu 10 eur, dňa 3. 3. 2010 10 eur, dňa 27. 7. 2010 10 eur, dňa 20. 10. 2010 100 eur, dňa 8. 12. 2010 10 eur a dňa 18. 2. 2011 10 eur. Aktuálne predstavuje výška žalovanej sumy 3054, 37 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1006,31 eura, úroku vo výške 984,98 eura a úroku z omeškania vo výške 1063,08 eura.
Dňa 20. 4. 2012 doručil žalobca súdu doplnenie žaloby, v ktorom uviedol, že navrhuje, aby súd priznal žalobcovi 3054,37 eura, úrok z omeškania vo výške 134,73 eura a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1006,31 eura od 19. 2. 2011 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku sa uvedeným oznámením súhlasu zo strany žalobcu stala predmetom
konania len časť konania, uvedená v doplnení žaloby, pričom o zvyšnej časti predmetu konania (pokiaľ sa žalobca domáhal menej) súd nerozhodoval.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 31. 8. 2012, žalobca uviedol, že istina pozostáva zo súčtu položiek „Zvýšenie pohľadávky za istinu“ mínus súčet položiek „Zníženie pohľadávky za istinu“, riadny úrok pozostáva zo súčtu položiek „Zvýšenie pohľadávky za riadny úrok“ mínus súčet položiek „Zníženie pohľadávky za riadny úrok“ plus „Pripísanie debetného úroku“, úrok z omeškania pozostáva zo súčtu položiek „Zvýšenie pohľadávky za zmluvný úrok z omeškania“ mínus „Zníženie pohľadávky za zmluvný úrok z omeškania“ plus „Pripísanie zmluvného úroku z omeškania“.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 16. 8. 2012, uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi uznáva, avšak nie je dlh schopný zaplatiť, nakoľko má viacej exekúcií. Nevlastní žiadne hnuteľné veci ani nehnuteľnosti presahujúce hodnotu 100 eur. Je zamestnancom obchodnej spoločnosti Maxidot, s. r. o. na polovičný úväzok.
Na súdnom pojednávaní žalovaný uviedol, že výšku žalovanej sumy nespochybňuje. Požiadal o jej zaplatenie v splátkach po 50 eur mesačne.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o vykonanie súdneho pojednávania v ich neprítomnosti. Súd preto vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mu bola poskytnutá karta spotrebného úveru, na ktorej boli peňažné prostriedky. Peniaze vyčerpal približne vo výške 30.000 Sk. Dlh sem-tam splácal. Dohodu o splátkach, ktorú uzatvoril so žalobcom, neplnil, nakoľko nemal z čoho. Sú voči nemu vedené ďalšie exekúcie, a to na vymoženie sumy približne 9000 eur a sumy približne 1500 eur. Je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Maxidot, s. r. o., kde je jediným konateľom. Z príjmov spoločnosti sa platia aj exekútori a náklady na bývanie. Žiaden majetok nevlastní. Nemá vyživovacie povinnosti.
Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 19. 1. 2005, dodatkom č. 1 ku zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 19. 1. 2005, obchodnými podmienkami pre kreditné karty účinnými od 5. 6. 2006, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 10. 2009, vrátane poštovej doručenky, zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 1023/2009/CE, vrátane dodatku č. 1 k uvedenej zmluve a prílohy č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier zo dňa 11. 1. 2002, výpisom z účtu žalovaného v U. U., a. s., dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaním záväzku zo dňa 27. 7. 2010, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 19. 1. 2005 so U. U., a. s. zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty s hotovostným limitom 30.000 Sk a bezhotovostným limitom 30.000 Sk. Dňa 19. 1. 2005 uzatvoril žalovaný so U. U., a. s. dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, v ktorej si zmluvné strany dojednali výšku kartového rámca 30.000 Sk, premenlivú úrokovú sadzbu vo výške 17,50 % ročne, splatnosť úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci a konečnú splatnosť kartového rámca 18. 1. 2006. Podľa čl. III. ods. 1 dodatku č. 1 k zmluve banka na základe tejto zmluvy vydá držiteľovi karty platobnú kartu ku kartovému účtu a poskytne mu peňažné prostriedky vo výške kartového rámca za podmienok stanovených touto zmluvou. Podľa čl. III. ods. 4 dodatku č. 1 k zmluve prvá veta, držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5 % z kartového rámca, t. j. 1500 Sk, a to až do splatenia pohľadávky.
Žalobca ako postupník a U. U., a. s. ako postupca uzatvorili dňa 15. 10. 2009 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 1023/2009/CE, na základe ktorej došlo, podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve, k postúpeniu pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 3204,37 eura, z toho istina 1156,31 eura, zmluvný úrok 984,98 eura a úrok z omeškania 1063,08 eura.
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené postupcom listom zo dňa 28. 10. 2009, ktorý žalovaný prevzal dňa 10. 12. 2009.
Žalobca dňa 11. 1. 2012 vyzval žalovaného pokusom o zmier na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 3365,51 eura v lehote do 18. 1. 2012.
Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 27. 7. 2010 dohodu, v ktorej uznal záväzok vo výške istiny 1136,31 eura a príslušenstva vo výške 150 eur.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 3 ods. 6 zákona o SÚ, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej B. X. U. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku tohto rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 19. 1. 2005 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ako aj dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému kartový rámec (maximálna výška peňažných prostriedkov poskytnutých bankou držiteľovi karty, do výšky ktorej je držiteľ karty oprávnený vykonávať operácie prostredníctvom platobnej karty počas dohodnutého obdobia), v celkovej výške 30.000 Sk. Podľa čl. III. ods. 4 dodatku č. 1 k zmluve, bol žalovaný povinný poukazovať na kartový účet peňažné prostriedky vo výške minimálne 5 % z kartového rámca, t. j. 1500 Sk, až do splatenia pohľadávky. Výška úrokovej sadzby predstavovala 17,50 % ročne ku dňu podpisu zmluvy a bola premenlivá. Žalovaný nespochybnil uzavretie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, výšku poskytnutého kartového rámca, ani výšku žalovanej istiny. Vzhľadom na charakter zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na predmet a obsah zmluvy, o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Výška poskytnutého úveru pritom predstavovala 30.000 Sk, výška dojednanej splátky 1500 Sk mesačne. V súlade s ustanovením § 1 ods. 3 zákona o SÚ, sa na uzavretú zmluvu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou preddavku na účet žalovaného, a to na kreditnú kartu. Zmluva preto musela obsahovať, v súlade s § 4 ods. 2 písm. g), v spojení s § 3 ods. 6 zákona o SÚ (keďže sa jednalo o úver na kreditnú kartu) údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Vzhľadom na to, že uzavretá zmluva uvedený údaj neobsahovala, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcovi len právo na zaplatenie vyčíslenej istiny vo výške 1006,31 eura, ktorej výška nebola medzi účastníkmi sporná.
Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatenej istiny, a to od dátumu uvedeného v žalobe, t. j. od 16. 10. 2009, nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd prihliadol ku skutočnosti, že žalobca napriek výzve súdu netvrdil žiadny počiatok omeškania, ani splatnosť dlhu žalovaného. Preto súd vychádzal z ustanovenia čl. V. ods. 1, 2 dodatku č. 1 k zmluve, podľa ktorých v prípade predĺženia doby trvania zmluvy sa splatnosť kartového rámca predlžuje o jeden rok. Z výpisu z účtu žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a. s. mal súd preukázanú každoročnú prolongáciu a zrušenie účtu k 7. 10. 2009. Žalovaný bol teda minimálne od 7. 10. 2009 (vzhľadom na zmluvné dojednania a všeobecné obchodné podmienky) v omeškaní so splatením dlhu. K uvedenému dátumu predstavovala výška úroku z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov 9 % ročne a výška nezaplatenej istiny 1156,31 eura. Súd preto priznal žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1156,31 eura za obdobie od 16. 10. 2009 do 1. 2. 2010, ktorý činí 31,07 eura, zo sumy 1146,31 eura (po uskutočnenej čiastočnej úhrade dňa 1. 2. 2010 vo výške 10 eur) za obdobie od 2. 2. 2010 o 3. 3. 2010, ktorý činí 8,47 eura, zo sumy 1136,31 eura (po uskutočnenej čiastočnej úhrade dňa 3. 3. 2010 vo výške 10 eur) za obdobie od 4. 3. 2010 do 27. 7. 2010, ktorý činí 40,90 eura, zo sumy 1126,31 eura (po uskutočnenej
čiastočnej úhrade dňa 27. 7. 2010 vo výške 10 eur) za obdobie od 28. 7. 2010 do 20. 10. 2010, ktorý činí 23,60 eura, zo sumy 1026,31 eura (po uskutočnenej čiastočnej úhrade dňa 20. 10. 2010 vo výške 100 eur) za obdobie od 21. 10. 2010 do 8. 12. 2010, ktorý činí 12,40 eura, zo sumy 1016,31 eura (po uskutočnenej čiastočnej úhrade dňa 8. 12. 2010 vo výške 10 eur) za obdobie od 9. 12. 2010 do 18. 2. 2011, ktorý činí 18,04 eura, spolu 134,48 eura a zo sumy 1006,31 eura (po uskutočnenej čiastočnej úhrade dňa 18. 2. 2011 vo výške 10 eur) za obdobie od 19. 2. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie od 16. 10. 2009 do 18. 2. 2011 v sume 0,25 eura (134,73 eura - 134,48 eura) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 50 eur mesačne, prihliadajúc k jeho súčasnej príjmovej situácii. Pomery žalovaného neumožňujú úhradu žalovanej sumy v zákonnej 3-dňovej lehote. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú, vzhľadom na osobu žalobcu a výšku uplatnenej pohľadávky, ohrozené jeho práva.
Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov v sume 984,98 eura, keďže úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd taktiež žalobu zamietol v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1063,08 eura, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania z istiny vo výške 1006,31 eura v sadzbe 13 % ročne, ktorý v doplnení žaloby zo dňa 17. 4. 2012 vo vzťahu k vyčíslenému úroku za obdobie od 16. 10. 2009 do 18. 2. 2011 a za obdobie od 19. 2. 2011 do zaplatenia uplatnil v sadzbe 9 % ročne. Napriek výzve súdu žalobca neuviedol, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie bol vyčíslený úrok z omeškania v celkovej výške 1063,08 eura. Preto súd nemohol priznať žalobcovi z uvedenej sumy ani úrok z omeškania v časti, v ktorej bol súladný s občianskoprávnymi predpismi, keďže nebolo možné rozlíšiť a vypočítať dôvodne prislúchajúci úrok z omeškania.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 10. 2009, číslo 1023/2009/CE, uzatvorenou medzi U. U., a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania je možné priznať len na návrh účastníka konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.