Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-72-2012.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci navrhovateľky Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W. M., H. Q. XX proti odporcovi T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Q. XX, U. W. M., o určenie výživného s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.03.2012 č. k. 8P/83/2012-20 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné mesačne po 100 Eur, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 23.02.2012. Dlžné výživné za čas od 23.02.2012 do 31.03.2012 vo výške 131 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Zistil, že navrhovateľka študuje na strednej škole, nenadobudla schopnosť sama sa živiť a teda vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá, aj keď dosiahla plnoletosť. Výpoveďami účastníkov a svedkyne bolo zistené, že odporca ako povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, na výživu dcéry finančne neprispieva, preto ho bolo potrebné zaviazať súdnym rozhodnutím na plnenie tejto povinnosti. Pri určení výšky výživného zohľadnil odôvodnené potreby navrhovateľky, možnosti a schopnosti odporcu ako povinného rodiča a aj keď je odporca nezamestnaný, súd prvého stupňa prihliadal na skutočnosť, že pracovný pomer ukončil dohodou bez vážneho dôvodu. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa tak vzdal zamestnania a príjmu. Preto pri stanovení výšky výživného vychádzal zo zárobku odporcu v zamestnaní s tým, že podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie od februára do júla 2011 jeho vymeriavací základ činil priemerne 582,77 Eur mesačne. Výživné požadované navrhovateľkou v sume 100 Eur mesačne, preto považoval súd prvého stupňa za primerané zárobku odporcu, ako aj veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky. Výživné priznával od podania návrhu a dlžné výživné do 31.03.2012 ustálil súd prvého stupňa sumou 131 Eur. O trovách konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, bez náležite zisteného stavu veci. Súd prvého stupňa mal vedomosť o tom, že nepoberá
ani v budúcnosti nebude poberať žiadne dávky v nezamestnanosti, ani príspevky v hmotnej núdzi. Dôvodom bola tá skutočnosť, že príjem jeho manželky je taký, že príspevok v hmotnej núdzi nie je možné vypočítať aj napriek tomu, že zabezpečuje výživu dvoch detí. Pokiaľ bol zamestnaný, resp. poberal príspevok v nezamestnanosti, riadne sa podieľal na chode domácnosti. Už v čase rozhodovania súdu sa dostal do sociálnej odkázanosti, nakoľko mu skončil príspevok v nezamestnanosti. Je pravdou, že posledný pracovný pomer ukončil dohodou, ale nie jeho zavinením. Zamestnávateľ v tom čase prepúšťal väčší počet zamestnancov a s každým ukončil pracovný pomer. Súd prvého stupňa aj napriek tomu pri určovaní výživného vychádzal z jeho posledného príjmu, a to 582,77 Eur mesačne. Poukázal na zdravotné problémy svojho maloletého syna v súvislosti s jeho liečbou pre ňho a pre manželku vzrástli nepomerne náklady v súvislosti so zakupovaním liekov, hospitalizácie, zabezpečovanie diétnej stravy a podobne. Navrhovateľka by mala pochopiť prednostný záujem o zabezpečenie zdravia svojho brata. Taktiež odporca vyjadril názor, že nie je predpoklad, že by navrhovateľka v najbližšom školskom roku pokračovala v ďalšej príprave na zamestnania štúdiom na vysokej škole a má vedomosť o tom, že dcéra brigádnicky pracuje a privyrába si ako čašníčka. V zmysle týchto dôvodov navrhol odporca podanému odvolaniu vyhovieť.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodičia voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Uprednostňuje sa vždy záujem oprávneného, preto v prípade, ak dieťa pokračuje v riadnom štúdiu v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že navrhovateľka v školskom roku 2011/2012 pokračovala v štúdiu 4. ročníka s pravidelným denným vyučovaním na Obchodnej akadémii vo Vranove nad Topľou. K výdavkom navrhovateľky patria náklady na zabezpečovanie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, štúdijných potrieb ako aj nákladov súvisiacich s prípravou na vysokú školu. Navrhovateľka obýva domácnosť so svojou matkou, ktorá je zamestnaná, pracuje ako zdravotná sestra a jej priemerný čistý mesačný zárobok
predstavuje 450 Eur. V konaní bolo zistené, že finančné prostriedky potrebné na výživu navrhovateľky zabezpečuje len jej matka a odporca sa na týchto nákladoch nepodieľa. Táto okolnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne M. F., matky navrhovateľky.
Pokiaľ ide o odporcu, tento je od 10.08.2011 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. V období od 10.08.2011 do 29.02.2012 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti vo výške 354,10 Eur mesačne. V súčasnosti odporca nie je poberateľom príspevkov v hmotnej núdzi. Posledným zamestnávateľom odporcu bol Bukocel, a.s., Hencovce s ktorým preukázateľne odporca ukončil pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce bez udania dôvodu. V konaní nebolo zistené to, aby menovaný zamestnávateľ s odporcom ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov, ako je to namietané v podanom odvolaní. Tento záver z predloženej dohody o ukončení pracovného pomeru uzatvorenej medzi odporcom a zamestnávateľom dňa 09.08.2011 nevyplýva a navyše odporca v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil, že pracovný pomer s touto spoločnosťou sa rozhodol ukončiť z dôvodu ponuky inej vhodnej práce. Takéto konanie odporcu, ktorý ukončil posledný pracovný pomer dohodou bez vážneho dôvodu, súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Podľa odporcových vyjadrení jeho priemerný mesačný príjem u tohto zamestnávateľa sa pohyboval v rozsahu 600 - 700 Eur mesačne a jeho vymeriavací základ zisťovaním v Sociálnej poisťovni dosahoval 582,77 Eur mesačne.
Odvolací súd konštatuje, že v závislosti od týchto zistení bolo správne rozhodnuté o určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu k navrhovateľke v sume po 100 Eur mesačne. Ako bolo uvádzané, navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na svoje ďalšie povolanie, nie je schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť jej rodičov naďalej trvá. So zreteľom na zistené zárobkové a príjmové pomery odporcu u posledného zamestnávateľa má aj odvolací súd za to, že výživné určené súdom prvého stupňa v rozsahu 100 Eur je dôvodné. Takto určené výživné tiež z odpovedá dôvodným potrebám navrhovateľky s ohľadom na jej vek a pokračujúce štúdium s tým, že v tomto smere bol vzatý do úvahy aj príjem matky navrhovateľky, ktorá taktiež musí prispievať primeranou sumou zodpovedajúcou jej príjmu a plniť si takto svoju vyživovaciu povinnosť.
Poukazujúc na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka v tomto štádiu konania trovy nežiadala priznať a odporca vzhľadom na výsledok konania nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.