Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-18-2012.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Subarea
14CoE/18/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti povinnému: R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č.XXX, štátny občan SR, o vymoženie 832,34 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorsky úrad so sídlom Prešov, Sabinovská 87 pod sp. zn. Ex 1713/2007, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/294/2007-30 zo dňa 13.1.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu, priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 71,18 eur a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov exekúcie vo výške 13,44 eur súdnemu exekútorovi nepriznal a vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.5.2007. Poverený súdny exekútor doručil dňa 22.7.2011 tamojšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného, z čoho je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne žiadal priznať trovy exekúcie spolu v sume 84,62 eur. Súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie priznané exekútorovi vo výške 71,18 eur. Toto odôvodnil ust. § 203 ods. 2, § 200 ods. 1 a § 196 Ex. por..
Výšku priznaných trov exekúcie odôvodnil aplikáciou v dôvodoch rozhodnutia citovaných ust. § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.. Oproti vyúčtovaniu trov súdnym exekútorom nepriznal paušálnu odmenu za osobné zisťovanie majetku povinného 4 x ale iba 1 x. Poukázal pritom na účelnosť úkonov smerujúcich k exekúcii majetku povinného. Na paušálnej odmene podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. tak priznal odmenu za celkom 14 úkonov exekučnej činnosti. Zároveň poukázal na to, že v rámci hodinovej odmeny si účtoval exekútor aj odmenu za správu o stave exekučného konania v trvaní tejto činnosti 15 minút. Tento časový úkon činnosti nesmeroval k účelu exekúcie. Na časovej odmene však priznal exekútorovi ním účtovanú celkovú odmenu vo výške 6,64 eur. Odmenu zvýšil o DPH a pripočítal aj náhradu poštovného vo výške 7,44 eur. Celkom tak priznal exekútorovi 71,18 eur.
Proti uzneseniu, v časti týkajúcej sa trov exekúcie, podal odvolanie súdny exekútor. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že úkon - správa o stave exekučného konania - nebol vynaložený účelne na vykonanie exekúcie a trvá na tom, že tento úkon je účelne vynaložený, smerujúci jednak k vymoženiu pohľadávky a jednak k ukončeniu exekúcie, ktorý nie je odmeňovaný paušálnou sumou, pričom pri vyhotovení správy bolo potrebné vynaložiť určitú tvorivú činnosť, a preto ho nemožno považovať ani za bežnú administratívnu činnosť. Pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za osobné zisťovanie majetku povinného v rozsahu 4x ale iba v rozsahu 1x z dôvodu účelnosti úkonov, odvolateľ tvrdí, že ide o zisťovania, ktoré smerovali k reálnemu zisteniu majetkových pomerov povinného a teda boli vykonané účelne. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby napadnuté uznesenie bolo v časti trov exekúcie zrušené a aby bol k úhrade trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení s podaným odvolaním uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie o podanom odvolaní nadriadenému súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s ust. § 374 ods. 3 O.s.p..
Oprávnený ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním boli napadnuté len výroky o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ostatné výroky napadnutého uznesenia nadobudli právoplatnosť a preto odvolací súd nebol oprávnený ich preskúmavať. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého výroku uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu súdneho exekútora nie je možné vyhovieť.
Úvodom treba uviesť, že formálne súd prvého stupňa rozdelil rozhodnutie o trovách súdneho exekútora do 2 výrokov označených bodmi II. a III.. Obsahovo však ide o jedno rozhodnutie o návrhu súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie, preto rozsah podaného odvolania sa vzťahuje k obom týmto výrokom a k ním sa tak vzťahuje podané odvolanie a ako súvisiaci výrok je predmetom preskúmania aj posledný výrok o trovách ďalších účastníkov.
Pri výške vyčíslených a súdom prvého stupňa priznaných trov exekúcie je potrebné prihliadať na to, kedy došlo k začatiu predmetnej exekúcie. Toto je relevantné tak z pohľadu aplikácie príslušných ustanovení zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej už len „Exekučný poriadok“) i vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhlášky“). Pri aplikácii uvedenej Vyhlášky je treba zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 27a citovanej Vyhlášky sa má aplikovať to znenie Vyhlášky, ktoré platilo v čase začatia exekúcie. Teda, ak exekučné konanie začalo 20.4.2007, potom to je znenie vyhlášky, ktoré platilo do 30.4.2008. Vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 196, § 197, § 200 ods. 1 posledná veta a § 203 ods. 1, 2 Ex. por., v prípade zastavenia exekúcie môže byť súdnemu exekútorovi priznané voči oprávnenému len právo na náhradu tých trov exekúcie, ktoré potreboval na účelné vymáhanie nároku. Účelnosť sa posudzuje podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok konkrétne vzniklých pri vykonávaní exekúcie. Účelnosť vykonania toho-ktorého úkonu exekučnej činnosti posudzuje v konečnom dôsledku exekučný súd.
Exekútorovi nemožno priznať odmenu za také úkony, ktoré nespĺňajú podmienku vyplývajúcu z ust. § 200 ods. 1 veta druhá Ex. por., t. j. za úkony, s realizáciou ktorých mu vznikli výdavky, ale ktoré neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Práve z takýchto dôvodov nemožno exekútorovi priznať náhradu za úkon - správa o stave exekučného konania, pretože tento úkon nie je úkonom exekučnej činnosti (nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného). Napokon táto námietka nemá vplyv na výšku časovej odmeny, pretože uplatňovaných 6,64 eur v rámci časovej odmeny bolo exekútorovi aj priznaných. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj pokiaľ, pri posudzovaní účelnosti úkonov smerujúcich k exekúcii majetku povinného, nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za osobné zisťovanie majetku povinného a ďalšie preverovania 4-krát, ale iba v rozsahu 1-krát. Exekútor vo svojom vyúčtovaní, ani následne v odvolaní tieto preverovania bližšie nešpecifikoval. Preto odvolací súd pri skúmaní účelnosti týchto úkonov vychádzal z exekučného spisu. V tomto spisovom
materiáli sa nachádza úradný záznam súdneho exekútora (č.l. 41), že osobným šetrením nezistil žiadny postihnuteľný majetok označeného povinného, avšak nie je bližšie uvedené miesto, čas ani spôsob šetrenia a keďže zo spisu nevyplýva žiadna iná skutočnosť, potvrdzujúca jeho vykonanie, nie je možné tieto úkony (v počte 4) posúdiť ako účelne vynaložené. Ďalej sa v exekučnom spise nachádza úradný záznam o zisťovaní informácii na webových stránkach v registri katastra nehnuteľnosti, v živnostenskom registri a obchodnom registri (č.l. 43) a v notárskom centrálnom registri záložných práv (č.l. 42), avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu patrí súdnemu exekútorovi za uvedené preverovania na webových portáloch odmena len za 1 úkon exekučnej činnosti tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.
Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho odvolací súd potvrdil.
V odvolacom konaní súdny exekútor nemal úspech. Ostatní účastníci si náhradu trov konania neuplatnili. Pri aplikácii ust. § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.