Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/18/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti povinnému: R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č.XXX, štátny občan SR, o vymoženie 832,34 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorsky úrad so sídlom Prešov, Sabinovská 87 pod sp. zn. Ex 1713/2007, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -30 zo dňa 13.1.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu, priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 71,18 eur a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov exekúcie vo výške 13,44 eur súdnemu exekútorovi nepriznal a vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.5.2007. Poverený súdny exekútor doručil dňa 22.7.2011 tamojšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného, z čoho je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne žiadal priznať trovy exekúcie spolu v sume 84,62 eur. Súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie priznané exekútorovi vo výške 71,18 eur. Toto odôvodnil ust. § 203 ods. 2, § 200 ods. 1 a § 196 Ex. por..

Výšku priznaných trov exekúcie odôvodnil aplikáciou v dôvodoch rozhodnutia citovaných ust. , , , , vyhl. č. . Oproti vyúčtovaniu trov súdnym exekútorom nepriznal paušálnu odmenu za osobné zisťovanie majetku povinného 4 x ale iba 1 x. Poukázal pritom na účelnosť úkonov smerujúcich k exekúcii majetku povinného. Na paušálnej odmene podľa , a cit. vyhl. tak priznal odmenu za celkom 14 úkonov exekučnej činnosti. Zároveň poukázal na to, že v rámci hodinovej odmeny si účtoval exekútor aj odmenu za správu o stave exekučného konania v trvaní tejto činnosti 15 minút. Tento časový úkon činnosti nesmeroval k účelu exekúcie. Na časovej odmene však priznal exekútorovi ním účtovanú celkovú odmenu vo výške 6,64 eur. Odmenu zvýšil o DPH a pripočítal aj náhradu poštovného vo výške 7,44 eur. Celkom tak priznal exekútorovi 71,18 eur.

Proti uzneseniu, v časti týkajúcej sa trov exekúcie, podal odvolanie súdny exekútor. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že úkon - správa o stave exekučného konania - nebol vynaložený účelne na vykonanie exekúcie a trvá na tom, že tento úkon je účelne vynaložený, smerujúci jednak k vymoženiu pohľadávky a jednak k ukončeniu exekúcie, ktorý nie je odmeňovaný paušálnou sumou, pričom pri vyhotovení správy bolo potrebné vynaložiť určitú tvorivú činnosť, a preto ho nemožno považovať ani za bežnú administratívnu činnosť. Pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za osobné zisťovanie majetku povinného v rozsahu 4x ale iba v rozsahu 1x z dôvodu účelnosti úkonov, odvolateľ tvrdí, že ide o zisťovania, ktoré smerovali k reálnemu zisteniu majetkových pomerov povinného a teda boli vykonané účelne. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby napadnuté uznesenie bolo v časti trov exekúcie zrušené a aby bol k úhrade trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení s podaným odvolaním uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie o podanom odvolaní nadriadenému súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s ust. .

Oprávnený ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle bez nariadenia pojednávania ( ). Odvolaním boli napadnuté len výroky o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ostatné výroky napadnutého uznesenia nadobudli právoplatnosť a preto odvolací súd nebol oprávnený ich preskúmavať. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého výroku uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu súdneho exekútora nie je možné vyhovieť.

Úvodom treba uviesť, že formálne súd prvého stupňa rozdelil rozhodnutie o trovách súdneho exekútora do 2 výrokov označených bodmi II. a III.. Obsahovo však ide o jedno rozhodnutie o návrhu súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie, preto rozsah podaného odvolania sa vzťahuje k obom týmto výrokom a k ním sa tak vzťahuje podané odvolanie a ako súvisiaci výrok je predmetom preskúmania aj posledný výrok o trovách ďalších účastníkov.

Pri výške vyčíslených a súdom prvého stupňa priznaných trov exekúcie je potrebné prihliadať na to, kedy došlo k začatiu predmetnej exekúcie. Toto je relevantné tak z pohľadu aplikácie príslušných ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej už len „Exekučný poriadok“) i vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“). Pri aplikácii uvedenej je treba zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia citovanej sa má aplikovať to znenie , ktoré platilo v čase začatia exekúcie. Teda, ak exekučné konanie začalo 20.4.2007, potom to je znenie , ktoré platilo do 30.4.2008. Vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. , , posledná veta a , Ex. por., v prípade zastavenia exekúcie môže byť súdnemu exekútorovi priznané voči oprávnenému len právo na náhradu tých trov exekúcie, ktoré potreboval na účelné vymáhanie nároku. Účelnosť sa posudzuje podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok konkrétne vzniklých pri vykonávaní exekúcie. Účelnosť vykonania toho-ktorého úkonu exekučnej činnosti posudzuje v konečnom dôsledku exekučný súd.

Exekútorovi nemožno priznať odmenu za také úkony, ktoré nespĺňajú podmienku vyplývajúcu z ust. § 200 ods. 1 veta druhá Ex. por., t. j. za úkony, s realizáciou ktorých mu vznikli výdavky, ale ktoré neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Práve z takýchto dôvodov nemožno exekútorovi priznať náhradu za úkon - správa o stave exekučného konania, pretože tento úkon nie je úkonom exekučnej činnosti (nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného). Napokon táto námietka nemá vplyv na výšku časovej odmeny, pretože uplatňovaných 6,64 eur v rámci časovej odmeny bolo exekútorovi aj priznaných. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj pokiaľ, pri posudzovaní účelnosti úkonov smerujúcich k exekúcii majetku povinného, nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za osobné zisťovanie majetku povinného a ďalšie preverovania 4-krát, ale iba v rozsahu 1-krát. Exekútor vo svojom vyúčtovaní, ani následne v odvolaní tieto preverovania bližšie nešpecifikoval. Preto odvolací súd pri skúmaní účelnosti týchto úkonov vychádzal z exekučného spisu. V tomto spisovom

materiáli sa nachádza úradný záznam súdneho exekútora (č.l. 41), že osobným šetrením nezistil žiadny postihnuteľný majetok označeného povinného, avšak nie je bližšie uvedené miesto, čas ani spôsob šetrenia a keďže zo spisu nevyplýva žiadna iná skutočnosť, potvrdzujúca jeho vykonanie, nie je možné tieto úkony (v počte 4) posúdiť ako účelne vynaložené. Ďalej sa v exekučnom spise nachádza úradný záznam o zisťovaní informácii na webových stránkach v registri katastra nehnuteľnosti, v živnostenskom registri a obchodnom registri (č.l. 43) a v notárskom centrálnom registri záložných práv (č.l. 42), avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu patrí súdnemu exekútorovi za uvedené preverovania na webových portáloch odmena len za 1 úkon exekučnej činnosti tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, podľa ho odvolací súd potvrdil.

V odvolacom konaní súdny exekútor nemal úspech. Ostatní účastníci si náhradu trov konania neuplatnili. Pri aplikácii ust. , a odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.