Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-208-2009.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/208/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu E. Q., štátneho občana SR, bytom H. nad U., I. XXX/XX pri žalovanej 1/ M. Q., štátnej občianke SR, bytom ČR, T. XX, U. XXXX/X a 2/ maloletému T. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že žalobca n i e j e otcom mal. žalovaného 2/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX žalovanej 1/, nar. XX.XX.XXXX.
Žalobcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žiadal o zapretie otcovstva k maloletému žalovanému 2/ s tým, že v čase rozhodnom pre splodenie tohto dieťaťa nemal so žalovanou 1/ intímne styky a nemôže teda byť jeho otcom. Poukázal na to, že s matkou žalovaného 1/ nežije v spoločnej domácnosti od mája 2005, kedy sa táto odsťahovala do Českej republiky.
Žalovaná1/ súhlasila so zapretím otcovstva. Uviedla, že žalobca nemôže byť otcom jej dieťaťa, lebo naozaj v čase rozhodnom pre jeho splodenie spolu intímne nežili.
Odsťahovala sa do zahraničia a mala intímny vzťah s iným mužom, ktorého považuje za otca maloletého žalovaného 2/.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:
Z dokazovania vykonaného v predmetnej veci, a to najmä z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná 1/ sú manželia, ktorí však nevedú spoločnú domácnosť od roku 2005, kedy žalovaná 1/ odišla do Čiech. Počas trvania manželstva sa však žalovanej 1/ narodilo dieťa, a to syn T., dňa XX.XX.XXXX. K splodeniu tohto dieťaťa došlo v čase, keď mala intímne styky s mužom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti, a to T. U.. V zmysle § 120 ods. 3 O.s.p si súd tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov osvojil.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Z rodného listu maloletého 2/ vyplýva, že sa narodil v čase trvania manželstva žalobcu a žalovanej 1/. V zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia teda svedčí domnienka otcovstva manžela matky dieťaťa žalobcovi.
Zákon o rodine koncipuje právne domnienky, na základe ktorých sa určuje otcovstvo, ako vyvrátiteľné. To znamená, že pripúšťa, aby sa za podmienok ustanovených v zákone použil dôkaz opaku. Zmyslom takejto úpravy je, aby sa odstránil nesúlad medzi právnym a biologickým otcovstvom. Právo na zapretie otcovstva však tento zákon priznáva len niekoľkým subjektom a ustanovuje lehoty na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca ako manžel matky dieťaťa bol oprávneným subjektom, a tým aktívne legitimovaný k podaniu predmetnej žaloby, ktorou sa domáhal zapretia otcovstva. Na to, aby bol v konaní úspešný musel dokázať, že medzi ním a žalovanou 1/ v čase rozhodujúcom pre splodenie dieťaťa nedošlo k intímnym stykom.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalobca nemohol mať intímne styky so žalovanou 1/ v čase, v ktorom by mohlo dôjsť k splodeniu dieťaťa, teda žalovaného 2/, nakoľko so žalovanou 1/ neviedol spoločnú domácnosť, nebývali spolu, pretože žalovaná 1/ žila v tom čase v zahraničí. Vyplynulo to z výpovede oboch účastníkov. Z týchto dôkazov je zrejmé, že spolužitie manželov (žalobcu a žalovaného 12) bolo po všetkých stránkach prerušené odchodom žalovaného 1/ zo spoločnej domácnosti .
Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že je vylúčené, aby žalobca bol otcom maloletého žalovaného 2/, nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie tohto dieťaťa sa s jeho matkou, intímne nestýkal. Maloletý T. sa narodil z intímnych vzťahov žalovanej 1/ a T. U.. Preto súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a určil, že žalobca nie je otcom žalovaného 2/, aj keď mu svedčila zákonná domnienka otcovstva.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnom konaní mal úspech žalobca, ktorý si však žiadne trovy neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne nevznikli. Preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.