Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13P-140-2011.pdf
PDF · 115.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/140/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky G. U., nar. X.XX.XXXX, bytom X.- Q. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Farská 28 a otca I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, takto
rozhodol:
Súd z a k a z u j e styk otca s maloletou G. I., nar. XX.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletej sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 19.8.2011 domáhal, aby súd upravil styk otca s maloletou G. I. tak, že je oprávnený sa stýkať s maloletou každý druhý víkend. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase, keď sa upravovali práva a povinnosti k maloletej sa nachádzal vo výkone trestu. Po prepustení z výkonu trestu mu nebolo dovolené stretnúť sa s maloletou, pričom maloletú nevidel od jej nástupu do materskej školy.
Na určené pojednávania sa nedostavila matka maloletej, ktorej neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa s tým, že matka maloletej súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, preto súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v jej neprítomnosti.
Otec ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že návrh si podal z dôvodu, že má svoju dcéru rád, chce sa o ňu postarať. S matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od decembra 2002 a po narodení maloletej G. ešte 4 mesiace. Následne sa matka odsťahovala. Do 14 mesiacov veku dieťaťa sa s dcérou pravidelne vídaval, cez týždeň sa vzájomne s matkou navštevovali, každý víkend od piatku do nedele mal dieťa u seba bez prítomnosti matky, vedel sa o ňu postarať. Následne bol vzatý do väzby, v ktorej bol dva roky, počas tohto obdobia ho matka so G. pravidelne raz do mesiaca navštevovali, nevynechali jednu návštevu, potom ako bol odsúdený, sa dohodli s matkou, že sa rozídu, že ho prestane s dieťaťom navštevovať, aby to nemalo na dieťa zlý vplyv. Dodnes túto dohodu ľutuje, pretože sa mu dcéra odcudzila. Asi tri roky po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody bol s matkou v pravidelnom písomnom kontakte, okrem toho mu posielala fotky maloletej, aby videl, ako vyrastá. Všetko to skončilo, keď si našla priateľa, s ktorým žije dodnes. Do podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pravidelne každý víkend matka s maloletou navštevovala jeho matku, uviedol, že konanie matky, jej tvrdenia sú účelové, chce mu zabrániť stretnutiam a styku s maloletou. Dňa 24.6.2011 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Pokúšal sa osobnými návštevami, zanechal
telefonický kontakt na seba, nadviazať kontakt s matkou, matka ho však nijako nekontaktovala. Raz navštívil matku, keď bolo dieťa vonku, matka následne dieťa zobrala do domu, povedala mu, že nesúhlasí s tým, aby sa s dcérou stretával. Tento problém konzultoval jednak na ÚPSVaR, ako aj s C.. S., ktorá mu odporučila, aby v tomto čase dcéru nekontaktoval, že je potrebné postupné zbližovanie a nadviazanie kontaktu s dieťaťom, s čím nesúhlasil. Žiadal aj C.. S., či by im v tomto smere neposkytla poradenstvo, ako aj umožnila stretávať sa spolu s matkou a dieťaťom v jej ambulancii. C.. S. takéto služby neposkytuje, avšak našiel iných psychológov, u ktorých je možné realizovať kontakt s matkou, s dieťaťom a chcel, aby sa postupne pod odborným dohľadom začal budovať vzťah medzi ním a dcérou. Následne by požiadal súd o rozšírenie stretnutí tak, ako uvádzal v návrhu. Možno by sa mohli tieto spoločné stretnutia realizovať aj u jeho matky, s ktorou teraz žije v spoločnej domácnosti, pretože toto prostredie dieťa dôverne pozná a dobre sa tam cíti. K doručenému znaleckému posudku, písomne zaslal výhrady jednak týkajúce sa posudku v časti jeho osoby a osobnosti ako aj ku skutočnosti, že ešte pred samotnými vyšetrovacími úkonmi, mu pani doktorka vzhľadom k preštudovanému materiálu odporučila, aby sa s dieťaťom nestretával, čo sa mu nepáčilo. Viac ako rok žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou W. C. a jej tromi deťmi. Z toho dve sú maloleté. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. V súčasnosti jeho príjmom sú finančné prostriedky získané z predaja rodinného domu vo výške 110,- tisíc eur. Z tejto sumy financuje aj výstavbu rodinného domu, resp. tento rodinný dom predala jeho matka. Tak isto ako predala v súčasnosti aj pozemky, ktoré vlastní a tieto peniaze mu prenechala. K invektívam na jeho osobu, ktoré sú popísané vo vyjadrení matky k návrhu a ktoré boli zoštylizované právnou zástupkyňou matky, pretože matka dieťaťa nemá takúto slovnú zásobu, sa vyjadrovať nechcel, uviedol, že tvrdenia matky o ich spoločnom živote sa nezakladajú na pravde. Keď spolu žili, tak sa spolu hádali, nikdy matku fyzicky nenapadol.
V záverečnom návrhu sa otec maloletej vyjadril, že na podanom návrhu trvá. Bude akceptovať rozhodnutie súdu. Má záujem sa s dcérou stretávať a podieľať sa na jej výchove.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že matka s návrhom otca nesúhlasí. Po podaní návrhu otca na súd, kedy sa otec pokúsil o stretnutie s maloletou, toto stretnutie na dieťa resp. tento pokus mal zlý vplyv, pričom poukazovala na závery správy C.. S., ktorú predložila. Dieťa sa doposiaľ nedokázalo vysporiadať so skutočnosťou, že otec bol odsúdený za trestnú činnosť, myslí, si, že bude potrebný citlivejší prístup a postupné vytváranie si citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, avšak v tomto momente, v tejto situácii úprava styku otca s dieťaťom nebude v prospech dieťaťa tak, ako to má na mysli príslušné ustanovenia zákona o rodine.
V záverečnom návrhu sa právna zástupkyňa vyjadrila, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu s prihliadnutím na závery znaleckého posudku, navrhuje súdu, aby návrh otca na úpravu styku s maloletou zamietol. Poukazovala na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má v tomto prípade prednosť pred záujmom, resp. pred právom otca na výkon rodičovského práva vo vzťahu k stretávaniu sa s maloletou.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2011 uviedla, že celý vzťah s odporcom od samého začiatku bol postavený na základe zavádzania matky otcom a množstve klamstiev. Spočiatku sa správal otec sebavedome a vykresľoval svoju povahu citlivého, až jemného človeka. Keď otehotnela dozvedela sa od otca, že je ženatý. Keď začali spolu bývať, začal sa prejavovať a správať úplne inak. Správal sa ako agresívny manipulátor. Neodôvodnene sa zdržiaval na neznámych miestach neskoro do nočných hodín a prichádzal domov často pod vplyvom alkoholu. Začali medzi nimi vznikať nezhody a u nej nedôvera v jeho osobu. Zistila, že je to nevyspytateľný človek s neustálou zmenou nálad. Veľakrát ju doma a neskôr aj na verejnosti fyzicky napadol, psychicky ju trýznil, aj keď vedel, že je tehotná a ubližoval aj dieťatku. Po celú dobu žila v neustálom strachu a napätí. Bola v takom psychickom rozpoložení, že vyhľadala psychológa. Po viacerých konfliktoch, zistila, ako sa v minulosti otec živil, nevlastnil nič, bol pre podvody a násilnosti viackrát trestne stíhaný. Po narodení dcérky, odišla bývať s maloletou k svojim rodičom, no neustále mala strach a musela sa mu podriaďovať pod jeho rôznymi hrozbami a zastrašovaním. Otec zakaždým sľuboval, že si nájde prácu a, že sa polepší. Počas jeho pobytu vo vyšetrovacej väzbe na základe nepravdivých informácii sa mu snažila pomáhať. Úplnú pravdu o ňom a o celej jeho minulosti sa dozvedela na pojednávaní a od ľudí aj z jeho blízkeho okolia, ktorí ju dokonca vyhľadávali, aby jej povedali pravdu o otcovi. Po tomto stratila záujem o akýkoľvek kontakt s ním. V tom
čase ešte nepoznala jej terajšieho partnera. Je pevne presvedčená, že človek, ktorý ohrozuje na živote svoju matku, družku a je nebezpečný pre celé okolie, mení nálady a správanie, môže kedykoľvek ublížiť bezbrannému dieťaťu. V dome, kde navrhovateľ býva nie sú pre dieťa vytvorené základné podmienky. Svoju dcérku vychovávala v pokoji, nepoznala nezhody a násilie, je citlivá a veľmi vnímavá voči celému okoliu. Otec svojimi činmi dokázal, že je svojmu okoliu nebezpečný, nevie ovládať svoje správanie, neštíti sa žiadnej zákernosti, nie je teda vhodný na výchovu svojej maloletej dcéry. Maloletá sa odmieta s otcom stretávať, taktiež nemá záujem stýkať sa s matkou otca a odmieta akékoľvek návštevy. Žiadala, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Súdom ustanovená znalkyňa C.. F. H. na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov v znaleckom posudku zo dňa 20.3.2012, ktorý súdu predložila, kde podrobne popísala a zodpovedala otázky súdu týkajúce sa vzťahu maloletej k svojmu biologickému otcovi. Popísala osobnosť, teda osobnostné a povahové vlastnosti otca ako aj svoje odporúčania kontaktu a styku otca s maloletou. S poukazom na tieto závery v súčasnosti neodporúča styk otca s maloletou G. ani za prítomnosti tretej osoby práve s prihliadnutím na osobnostné a povahové vlastnosti otca. Jeho správanie je nevypočítateľné. Jeho reakcie, ktoré by mohli vyvolať nezáujem dieťaťa a jeho negativistické správanie voči otcovi. Kontakt k maloletej by mohol vnucovať úzkosť a strach a vynútené stretnutia by mohli viesť až k duševnej traumatizácii maloletej. Podľa jej skúseností, by mal byť otec viac trpezlivý, nemal by si stretnutia s dieťaťom vynucovať. O nejaké dva - tri roky, v čase, keď sa začína dievča, teda maloletá vyvíjať vzťah k druhému pohlaviu, by mohla sama otca vyhľadať, kontaktovať ho. Pri vyšetrení neboli zistené ani negatívne, ani pozitívne city maloletej k otcovi. Objektívne nebol ani zistený strach, ktoré by dieťa z otca prezentovalo. Strach, ktorý dieťa popisuje, preberá od matky. Identifikuje sa s jej správaním, čo je prirodzené vzhľadom k tomu, že žije s matkou, má k nej blízky vzťah. Zo strany matky však nezistila žiadne vedomé ovplyvňovanie vo vzťahu k otcovi. Zo skúsenosti vie, že vynútené stretnutia rodičov s deťmi vo veku, v ktorom je práve maloletá majú negatívny a opačný účinok, dokonca môžu vyvolať určitú averziu v rodičovi, ktorý si tieto stretnutia vynucuje. Maloletá je práve v tomto veku, keď nedokáže racionálne spracovať vzťahové komponenty z minulosti, ani z prítomnosti. Avšak už nie je v takom veku, napr. predškolskom, kedy sa dajú deti "kúpiť" a zvyknúť si na prítomnosť druhého rodiča. Nie je pravdou, že by predtým ako pristúpila k vyšetrovaniu účastníkov konania pri prvom kontakte s otcom, mu hneď odporučila, aby sa s dieťaťom nestretával. Oboznámila ho na úvod s tým, že má naštudovaný spis a predostrela mu možné alternatívy, ktoré sú možné po vypracovaní znalecké posudku a vyšetrení všetkých účastníkov konania. Znalecký posudok vypracovala následne po vyšetrení podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Čo sa týka konkrétnej otázky, že by maloletá nehovorila pravdu ohľadom stretávania sa maloletej so starou matkou zo strany otca, že by nehovorila matka pravdu, popísala stav tak ako ho uviedli matka aj otec. U maloletej nespozorovala, že by mala tendenciu klamať a vymýšľať si.
Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh otca na úpravu styku zamietnuť. Stotožňuje sa so závermi znalkyne vo vypracovanom znaleckom posudku ako aj na dnešnom pojednávaní. V súčasnosti styk otca s dieťaťom nie je vhodný, navrhuje určitý čas vyčkať, tak ako odporučil znalec, čo bude v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletej, súdnej znalkyne, oboznámil sa s obsahom návrhu zo dňa 19.8.2011 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov :
-rodný list maloletej
-správa zo šetrenia pomerov otca a pohovoru s maloletou 26.9.2011
-písomné vyjadrenie matky zo dňa 20.10.2011
-správa zo psychologickej konzultácie zo dňa 18.10.2011
-znalecký posudok zo dňa 21.3.2012
-pripojené spisy Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/1/2010 a sp. zn. 6T/280/2005
a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletá G. I., nar. XX.X.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu I. I. a G. U.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/1/2010-41 zo dňa 15.11.2010 boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletej tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a súd otca zaviazal platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Rodičia žili v spoločnej domácnosti prvých päť mesiacov po narodení maloletej. Následne sa matka s maloletou odsťahovala k svojim rodičom kvôli otcovej agresívnej povahe a neustálym fyzickým a psychickým útokom, aj v čase tehotenstva matky. Otec maloletej vzatý do výkonu väzby a rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 6T 280/05-423 zo dňa 23.5.2006 bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody za trestný čin znásilnenia, sexuálneho násilia a lúpežné prepadnutie na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a šesť mesiacov. Dňa 24.6.2011 bol otec podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Počas výkonu väzby ho matka s maloletou navštevoval. Po tom, ako sa matka maloletej dozvedela o dôvode jeho odsúdenia, prerušila s otcom akýkoľvek kontakt a maloletú od jej nástupu do materskej školy nevidel. Po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu, otec maloletej kontaktoval matku, avšak bez odozvy. Keď sa ju pokúšal raz navštíviť, maloletá mala strach, že bude musieť s otcom odísť. Matka s maloletou navštevovali aj matku otca, no vždy išlo len o krátke návštevy bez strávenia noci. Matka kontakt prerušila po tom, ako podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, kedy sa vzťahy medzi nimi narušili a viac matku otca nenavštívili.
V súčasnosti je otec maloletej nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou W. C. a jej tromi deťmi, pričom dve sú ešte maloleté. Z predaja rodinného domu a pozemkov jeho matky dostal 110.000 eur, ktoré mu jeho matka prenechala.
Matka maloletej je zamestnaná ako samostatne zárobkovo činná osoba na pozícii finančný maklér H.. Žije v spoločnej domácnosti s I.. C. D., ktorý je zamestnaný ako riaditeľ maklérskej spoločnosti.
Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 26.9.2011 vyplýva, že maloletá G. bola počas pohovoru v časti týkajúcej sa styku s otcom, ktorého nazýva „ujo I.“, veľmi úzkostná, ťažko sa vyjadrovala, odpovedala jednoslovne, čo vyjadrovala svojou mimikou a gestikuláciou, pohľad mala často upretý do zeme a v istom momente sa rozplakala. Pri návšteve otca po prepustení z výkonu trestu maloletá uviedla, že, keď sa stretla s otcom, nepoznala ho, no keď jej matka povedala, že je to jej biologický otec, zľakla sa, že bude musieť ísť s ním, schovala sa na toalete a zamkla sa. Uviedla, že si nepamätá, že navštevovala otca vo väzení. Pamätá si však, že chodila k starej matke zo strany otca. Svojho biologického otca sa bojí, pretože bol vo väzení a asi je zlý. Neodpovedala však na otázku prečo sa otca bojí, jednoducho s ním nechce byť ani za prítomnosti matky. Maloletá priateľa matky považuje za svojho otca a oslovuje ho tatino. Má ho rada, pretože sa jej venuje a učí s s ňou.
Zo správy ďalej vyplýva, že matka opísala otca ako agresívneho a násilného a vyjadrila obavu o dcéru v prípade, že by sa s ním mala stýkať. Maloletá má podľa vyjadrenia matky introvertnú povahu, nemá rada zmeny a cudzích ľudí, s ktorými odmieta komunikovať. Podľa názoru ÚPSVaR maloletá nemá vytvorený žiadny citový vzťah k otcovi vzhľadom k jeho predchádzajúcemu pobytu vo výkone trestu. Maloletá vyjadrila jednoznačne strach z otca a negatívny postoj k styku s biologickým otcom. Návšteva otca narušila maloletej G. rozbehnutý život s matkiným priateľom, ktorého nazýva otcom a to natoľko, že s matkou navštevuje pedopsychologickú ambulanciu. Vzhľadom k trestnej minulosti otca a k celkovému rodinnému kontextu maloletej nie je vhodné, aby sa styk s otcom realizoval formou prespávania v domácnosti otca, aj napriek tomu, že otec má vytvorené bytové podmienky na realizáciu styku.
Zo správy psychologičky C.. I. S., C.. zo dňa 18.10.2011 vyplýva, že zmena udalostí vyvolaných návštevou otca vytvorili neurotické príznaky v správaní maloletej. Vnútorný konflikt sa prejavuje úzkostnými stavmi, cez bolesti brucha, potením, trasením rúk a mlčanlivosťou. Sprievodným znakom je ťažké zaspávanie, zlé sny a skoré zobúdzanie. V kolektíve, kde zatiaľ bola veľmi úspešným dieťaťom, začína trpieť pocitmi vlastne nedostatočnosti, neverí si a neustále potrebuje podporu. Pre budúci
duševný vývin dieťaťa je dôležité, aby rodičia vedeli ako citlivo nové informácie a rozhodnutia súdu majú zdeliť maloletej G., aby jej nespôsobili psychosomatické poruchy.
Zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou C.. F. H. zo dňa 21.3.2012 vyplýva, že maloletej súčasná situácia spôsobuje stavy neistoty a narušenie stability, vníma ju ako ťažko znesiteľnú, spôsobujúcu vnútorné napätie. Vo vzťahu k biologickému otcovi sa nenašli u maloletej žiadne pozitívne, ani negatívne city, no verbálne popisuje strach z neho. Odmieta ho z dôvodu, že ho nepozná a prakticky neexistujú u nej žiadne väzby smerom k otcovi. Celkové reakcie maloletej boli vyhýbavé s prejavmi úzkosti a odmietavým postojom voči nemu. V správaní maloletej sa však nezistilo, že by bola vedome ovplyvňovaná matkou, či niekým iným pri vytváraní postojov voči otcovi. Z posudku ohľadom osobnosti otca ďalej vyplýva, že je osobnosť emočne a sociálne nezrelá, pričom dominuje dráždivosť, váhavosť, napätosť. Navonok sa dokáže tváriť uhladene, formálne je dobre prispôsobivý, no je vypočítavý s nepredvídateľným správaním. V správaní dominujú pudy a inštinkty s voľným neregulovaným prístupom do vedomia, čo spôsobuje impulzivitu, presadzovanie sa za každú cenu, až bezohľadnosť s malou ochotou obmedzovať sa. Vo vzťahu k ostatným ľuďom sa predpokladá schopnosť veľmi dobrej formálnej prispôsobivosti a vonkajšej uhladenosti, pod ktorou sa skrýva bezohľadné presadzovanie a agresivita. Dráždivosť a agresivita patria k základne osobnostnej výbave otca. Tieto osobnostné vlastnosti hovoria o značne narušenom rebríčku morálnych hodnôt, čo má zásadne negatívne vplyvy na výchovu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletej, na jej postoj a osobnosť otca, znalkyňa nepovažuje styk otca s maloletou za vhodný ani za prítomnosti tretej osoby. Vynútené stretávania sa by mohli prehlbovať úzkostnosť a strach z otca, ktoré by mohli viesť až k traumatizácii maloletej. Osobnostné a povahové vlastnosti otca sú veľmi nevhodné pri akejkoľvek výchove (nielen maloletého dieťaťa), pretože je v nich veľa agresivity, výbušnosti, málo racionálnej kontroly hlavne nevyspytateľnosť. Výsledkom tejto osobnostnej štruktúry je aj spáchanie trestných činov, ktorých sa dopustil.
Zo znaleckého posudku I.. J. D. a I.. Q. Y. vypracovaného v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 6T 280/05 na tunajšom súde súd zistil, že otec je osobnosťou impulzívnych rysov, čo môže byť výraznejšie po požití alkoholu s menej rozvitou sférou vyšších citov a morálnych zábran. Otec je emočne plochší, bez afektívnych výkyvov, bez zistených prejavov závislostí na alkohole, v ebrietách možné zvýšené riziko impulzívneho reagovania, vyššie city a úroveň morálnych hodnôt menej rozvinuté, úsudková schopnosť v dodatočnej miere je zachovaná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, zákona č. 36/2005 Z. z. / ďalej len Zákon o rodine /, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu otca na úpravu styku s maloletou G. nevyhovel, styk otca s maloletou zakázal. V súčasnosti, po zhodnotení všetkých skutočností a vykonaných dôkazov, nie je v záujme maloletej G., aby bol otcovi upravený styk.
Otec sa svojim návrhom domáhal súdnej úpravy styku s dcérou, keď po vykonaní trestu odňatia slobody kontaktoval matku dieťaťa aj dieťa, avšak neúspešne, pretože dieťa ho odmietlo, matka odmietla dohodu ohľadom jeho stretávania s dieťaťom. Pokus otca o kontakt s dieťaťom vyvolal neurotické príznaky v správaní maloletej, stavy úzkosti, prejavujúce sa bolesťami brucha, potením, trasením rúk a mlčanlivosťou ( správa C.. S. zo dňa 18.10.2011). Maloletá bola vypočutá prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pri otázkach týkajúcich sa jej otca bola veľmi úzkostná, prezentovala svoj strach s otca. Otec má právo sa stretávať so svojim dieťaťom a tak sa podieľať na výchove dieťaťa, súd však nemohol bez ďalšieho upraviť styk otca s dieťaťom vzhľadom na odmietavý postoj dieťaťa, ako aj na trestnú minulosť otca a matkou prezentované agresívne správanie sa otca. Súd preto vykonal znalecké dokazovania, kde znalkyňa s odvetia klinickej psychológie detí aj dospelých potvrdila, že maloletej súčasná situácia spôsobuje stavy neistoty a narušenie stability, vníma ju ako ťažko znesiteľnú, spôsobujúcu vnútorné napätie. Vo vzťahu k otcovi neprejavuje žiadne city, neexistujú u nej žiadne väzby smerom k otcovi. Celkové reakcie maloletej boli vyhýbavé s prejavmi úzkosti a odmietavým postojom voči otcovi. V správaní maloletej neboli zistené žiadne prvky vedomého ovplyvňovania dieťaťa matkou alebo inými osobami. Znalkyňa zhodnotila osobnosť otca ako emočne a sociálne nezrelú s nepredvídateľným správaním, osobnosť impulzívnu, so sklonom k agresívnemu správaniu. Konštatovala, že osobnostné vlastnosti otca svedčia o značne narušenom rebríčku morálnych hodnôt, čo má zásadne negatívne vplyvy na výchovu maloletého dieťaťa. Osobnostné a povahové vlastnosti otca sú veľmi nevhodné pri akejkoľvek výchove (nielen maloletého dieťaťa), pretože je v nich veľa agresivity, výbušnosti, málo racionálnej kontroly a hlavne nevyspytateľnosť. Otec nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, týkajúce sa hodnotenia jeho osoby. K obdobným záverom týkajúcim sa osobnosti otca však dospeli aj znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok na otca v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe.
Súd vzhľadom k veku maloletej, na jej postoj a osobnosť otca nepovažuje styk otca s maloletou v súčasnosti za vhodný. Podľa tvrdenia znalkyne, vynútené stretávania sa by mohli u maloletej prehlbovať úzkostnosť a strach z otca, ktoré by mohli viesť až k duševnej traumatizácii maloletej. Súd sa stotožňuje s konštatovaním právnej zástupkyne matky, že záujem maloletého dieťaťa má v tomto prípade prednosť pred záujmom, resp. pred právom otca na výkon rodičovského práva vo vzťahu k stretávaniu sa s maloletým dieťaťom. Súd preto v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, v záujme maloletej G. zakázal otcovi styk s maloletou.
Záverom súd poukazuje na odporúčanie znalkyne, že otec by mal byť vo vzťahu k dieťaťu viac trpezlivý, nemal by si stretnutia s dieťaťom vynucovať. Pri zmene pomerov, môže otec, ak nedôjde k dohode medzi ním a matkou dieťaťa, požiadať súd o zmenu rozhodnutia a opätovne žiadať o úpravu jeho styku s maloletou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len O. s. p./ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.