Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-108-2012.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/108/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky E. Q., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XX, proti odporcovi C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Q., M., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky E. Q., rod T., nar. XX.X.XXXX a odporcu C. Q., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 30.10.1999 v Brezne a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Brezno, vo zväzku 12, ročník 1999, na strane 25, pod por. č.100, r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloletého M. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletú U. Q., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 50,-Eur mesačne a na výživu maloletej U. výživným vo výške 50,-Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Štát n e m á právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2012 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že v manželstvo s odporcom bolo zo začiatku harmonické a dobré. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v januári 2011, okrem iného z dôvodu, že si s odporcom nerozumie po intímnej stránke. Navrhovateľka uviedla, že odporcu nemiluje, nadviazala inú vážnu známosť a s odporcom intímne nežije. Uvedená skutočnosť je dôvodom neustálych hádok medzi manželmi, na ktoré doplácajú maloleté deti. Vzťah navrhovateľky voči odporcovi úplne ochladol. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom navrhovateľka navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na ich výživu výživným vo výške 50 Eur na každé z maloletých detí zvlášť.
Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a súhlasil aj s navrhovanou úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Kolízny opatrovník otázku rozvodu ponechal na úvahe súdu; pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník na základe sociálneho zisťovania konštatoval, že žiaden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, obaja absolvovanie procesu odporného poradenstva odmietli. Rodičia sa na úprave práv a povinností k maloletým deťom dohodli, styk odporcu s maloletými deťmi nežiadajú upraviť. Pred kolíznym opatrovníkom manželia uviedli, že v ich spolužití vládne citový chlad, ich manželstvo je len formálnym zväzkom, k rozvodu manželstva pristúpili po zrelej úvahe a možnosť obnovenia manželského spolužitia nepripúšťajú. Odporca sa od mája 2012 odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Pokiaľ ide o maloleté deti kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že maloletý M. je žiakom siedmeho ročníka ZŠ v Brezne, do školy chodí pešo a stavuje sa v školskej jedálni. Nemá vyhranené záujmy, venuje sa rekreačne futbalu. Je pravidelne sledovaný v alergologickej ambulancii v Banskej Bystrici. Maloletá U. navštevuje materskú školu v Brezne, kde mesačný príspevok rodičov predstavuje sumu 5 Eur a doplatok na stravu. Maloletá má odklad povinnej školskej dochádzky. Zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej nie sú.
Vo veci súd rozhodol za súhlasu všetkých účastníkov bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 O.s.p. a to na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a nachádzajúcich sa v súdnom spise. Na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.10.1999 v Brezne, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Brezno, vo zväzku 12, roč. 1999, na strane 25, pod por. č.100. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, syn M. Q., nar. XX.X.XXXX a dcéra U., nar XX.X.XXXX. Z návrhu a listinných dôkazov tiež vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Obaja manželia sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ako spoločne posudzované osoby, spolu s maloletými deťmi, poberajú dávky v hmotnej núdzi. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je F., C. XX.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti.
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spoločnú domácnosť nevedú, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú, spoločne nehospodária a spolu nežijú; žijú oddelene a spoločne nezabezpečujú výchovu maloletých detí. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva nemôže byť ani v záujme maloletých detí. Odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, v súčasnosti býva u svojich rodičov, pričom navrhovateľka nadviazala iný partnerský vzťah, ktorý mieni rozvíjať. Z tvrdení účastníkov je zrejmé, že manželstvo obnoviť nemienia, manželské vzťahy považujú za trvale rozvrátené.
Ako dôvod rozvratu manželstva súd konštatuje nezhodu manželov v intímnej oblasti, ktorá vyústila do nadviazania iného partnerského vzťahu navrhovateľkou. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, za uvedenej situácie rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do starostlivosti jedného z rodičov (matky - navrhovateľky) za súhlasu druhého rodiča (otca - odporcu), takúto úpravu práv a povinností k maloletým deťom odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky.
Súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo výške 50 Eur na každé z maloletých detí zvlášť, na takejto výške výživného sa účastníci dohodli. S prihliadnutím na súčasné postavenie rodiny v hmotnej núdzi je takáto výška výživného primeraná, nesporne ale bude potrebné, aby odporca získal stály príjem tak, aby mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas plniť.
Súd styk odporcu s maloletými deťmi na na čas po rozvode neupravoval, súd prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako aj účastníkov konania, podľa ktorého sa rodičia na stretávaní sa otca s
maloletými deťmi vedia dohodnúť. Je na účastníkoch konania, a to najmä na odporcovi, aby medzi sebou ustálili takú frekvenciu stretávania sa odporcu s maloletými deťmi, aby sa doterajšie vzťahy medzi maloletými a odporcom zachovali a prehlbovali tak aby bolo zachované právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili; v konečnom dôsledku náhrada trov konania účastníkmi žiadaná nebola.
Podľa § 2 ods.2 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyslovil, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, navrhovateľka bola od poplatku rozhodnutím súdu oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Povinnosť zaplatiť poplatok prípadne jeho pomernú časť odporca v konaní o rozvod manželstva nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.