Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2T-305-2010.pdf
PDF · 76.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/305/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante samosudkyňou JUDr. Evou SCHWEITZEROVOU na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2012 takto
rozhodol:
obžalovaný F. T., D.. XX.XX.XXXX S. Š., H. N. B., Ž. XXXX/XX, P. B., V. D. W. N. L., F. XXX,
uznáva sa za vinného, že
dňa 16.08.2010 o 11.45 hod. v B. D. Ž. ulici riadil nákladné motorové vozidlo zn. Citroën C 15 D, EČ: N.-XXXLB napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu B. sp. ORP-P-124/ DI-GA-2010 zo dňa 11.3.2010, právoplatným dňom 11.03.2010 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 18 mesiacov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
t ý m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Za to sa mu
u k l a d á :
Podľa § 348 ods. 1/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3/, § 56 ods. 2/ Tr. zákona peňažný trest vo výmere 200,-(dvesto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3/ Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, ukladá sa mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) mesiac.
Podľa § 61 ods. 1, 2/ Tr. zákona ukladá sa mu i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 18(osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov O. U., O. B. a prečítaním ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
Obžalovaný F. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2011 podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že v kritický deň okolo 13.00 hod. mal ísť na dorobenie interiérových dverí do Z. M., avšak kolega, A. F. mu vypadol a niekoho potreboval ako pomocníka. V doobedňajších hodinách v meste stretol známeho, ktorého pozná iba podľa prezývky „O., ktorý býva pri Š. v jednej dedine. Zoznámili sa začiatkom roka 2010 pri prácach na stavbe v R.C. N., kde aj táto osoba vykonávala nejaké práce. O. mu povedal, že pôjde mu pomôcť a preto išli spolu na sídl. Z. v B., kde on mal zaparkované auto. Nakoľko on nemal vodičský preukaz, za volant si sadol O. a on si sadol na sedadlo spolujazdca, Išlo o úžitkové vozidlo zn. Citroën a ktorým parkoval na tomto sídlisku pri lekárni. Prešli od lekárne cca 400 m, nakoľko išli k nemu domov pre náradia, keď za H. N. O. nevie z akého dôvodu zabočil doprava na parkovisko k činžiakom, hoci on býval ďalej ešte cca 100 m. Keď zabáčali doprava, zbadal, že za nimi sa rozbehlo vozidlo mestskej polície, ktoré predtým videl stáť práve pri H. N.. Keď ich zbadal, povedal O., že má zašlé STK a emisku, načo O. s vozidlom zastavil, vystúpil z neho a odišiel s tým, aby si to doriešil sám. On vozidlo nešoféroval a keď k vozidlu prišli mestský policajti, on sedel na sedadle spolujazdca. Od tejto udalosti O. nevidel ani sa mu nepodarilo zistiť, kde býva a ako sa volá.
Svedok O. U. uviedol, že mal poznatok, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a počas služby videla vozidlo obžalovaného zaparkované pri lekárni na sídlisku Z., tak čakali na ul. Ž. A. H. N.. Po nejakom čase aj videli, že z vedľajšej ulice vychádza na Ž., pričom sedel na sedadle vodiča, teda šoféroval motorové vozidlo a vo vozidle bol sám. Keď prešiel pred nimi, nastúpili do služobného vozidla a so zapnutým majákom išli za nim asi tak 60 až 100 m, keď ho dobehli. Po vystúpení zo služobného vozidla išli k vozidlu obžalovaného, v ktorom sedel sám, na sedadle vodiča a zároveň ho vyzvali, aby predložil doklad totožnosti. Potom, keďže mal uložený zákaz činnosti, bola privolaná štátna polícia. Ako obžalovaný jazdil pred nimi, nikto z jeho vozidla nevystupoval, ani zo strany vodiča, a ani zo strany spolujazdca.
Svedok O. B. uviedol, že nakoľko počas výkonu služby zbadali odstavené vozidlo obžalovaného na sídlisku Z. S. B. a kolega mal vedomosť o tom, že má uložený zákaz činnosti, so služobným vozidlom mestskej polície zostali stáť na ul. Ž. A. H. N.. Za nejakú dobu aj zbadali vozidlo vchádzať na ul. Ž., pričom vozidlo šoféroval obžalovaný a v ňom sedel sám. Keď ich pred barom míňal, nastúpili do služobného vozidla, po nejakú dobu so zapnutým majákom ho prenasledovali, keď zabočil doprava na parkovisko k činžiaku. Keď pristúpili k nemu, obžalovaný sedel na sedadle vodiča a okrem neho vo vozidle nikto nebol. Po celú dobu ako vchádzal na ul. Ž. a išiel po nej až po zastavenie mal dobrý výhľad na vozidlo. Nevidel však nikoho z vozidla vystupovať a za volantom sedel obžalovaný.
Podľa Správy o výsledku objasňovania OO PZ B. zo dňa 16.08.2010 č. ORP-P-438/OO-GA-2010 F. T. dňa 06.08.2010 o 11.45 hod. viedol v B. D. X.. Ž. motorové vozidlo zn. Citroën C 15 D, EČ: N.- XXXLB i napriek tomu, že mal zadržaný vodičský preukaz. Rozhodnutím o priestupku OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu B., zo dňa 11.03.2010, právoplatného dňom 11.03.2010 pod č. ORP-P-124/DI- GA-2010 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bol mu o. i. uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Súd na základe takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania mal za preukázané, že bol spáchaný skutok a ho spáchal obžalovaný. Je pravdou, že obžalovaný popiera spáchanie skutku s obranou, že motorové vozidlo on neriadil, ale ho šoféroval známi s prezývkou O., ktorý však ešte pred príchodom mestských policajtov z vozidla vystúpil a z miesta odišiel. Túto obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe sa zbaviť trestnej zodpovednosti. Podľa názoru súdu je nelogické, že v čase, keď vozidlo je prenasledované služobným vozidlom mestskej polície, vodič z vozidla vystúpi a odíde bez toho, že by si ho mestský policajti, idúci za vozidlom cca 60 až 100 metrov, by takúto osobu nezaregistrovali. Okrem toho obaja svedkovia, ktorí prenasledovali vozidlo obžalovaného potvrdili, že vozidlo šoféroval sám obžalovaný, vo vozidle sa nachádzal sám, nikto okrem neho vo vozidle nesedel a z neho nevystupoval. Keď pristúpili k prenasledovanému vozidlu, za volantom, teda na sedadle vodiča sedel obžalovaný, ktorý následne aj motor vypol. Súd nemal dôvod tieto svedecké výpovede hodnotiť ako nevierohodné, nakoľko ich obsah korešponduje aj ostatnými listinnými dôkazmi, ako sú Správa o výsledku objasňovania, úradné záznamy. S poukazom na vyššie uvedené, konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Treba uviesť, že proti vyhlásenému rozsudku zo dňa 26.04.2011 podal v zákonnej lehote obžalovaný. Na základe jeho odvolania bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom uznesení sp. zn. 5To/84/2011 zo dňa 19.07.2011 konštatuje, že vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku v zmysle podanej obžaloby. Nepreskúmateľnosť rozsudku však spočíva v tom, že v zmysle zápisnice z hlavného pojednávania obžalovanému bol podľa § 348 ods. 1/ Tr. zákona uložený trest, avšak v písomnom rozsudku trest bol uložený v zmysle § 364 ods. 1/Tr. zákona a takisto je rozporné hodnotenie poľahčujúcich okolností.
Na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2012, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného pri splnení podmienok v zmysle § 252 ods. 2/ Tr. poriadku, súd pochybenia, vytknuté odvolacím súdom napravil. Obžalovaného opäť uznal vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Pri ukladaní trestu súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovení §§ 36, 37 Tr. zákona. Za poľahčujúcu okolnosť hodnotil doterajší spôsob života obžalovaného, priťažujúcu okolnosť súd nekonštatoval v danom prípade.
Uložil tak obžalovanému peňažný trest vo výmere 200,- Eur a pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, uložil ako náhradný trest, trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Zároveň mu je uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 18 mesiacov, nakoľko trestnej činnosti sa dopustil práve v súvislosti s takouto činnosťou. Takto uložené tresty súd považuje za primerané a postačujúce na dosiahnutie nápravy obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.