Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/87/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného F. T. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. zo 14.5.2012, na verejnom zasadnutí dňa 18.septembra 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného F. T. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný F. T. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 04.04.2009 okolo 12.50 hod. vo N. E. vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou ako sanitár pri prevoze pacientky B. C., nar.XX.XX.XXXX, sedacím vozíkom s podhustenými pneumatikami narazil do kovovej časti šikmej prístupovej plochy vedúcej ku vchodu do nemocnice, na ktorú mal s vozíkom a pacientkou vyjsť, po ktorom náraze B. C. z vozíka vypadla a kolenami narazila na šikmú plochu, čím jej spôsobil zranenie a to zlomeninu časti stehennej kosti kolenného kĺbu a jabĺčka vpravo trieštivého charakteru s posunom, v dôsledku ktorého zranenia by bola práceneschopná, keby bola v pracovnom pomere, najmenej tri mesiace.

O treste rozhodol okresný súd tak, že podľa § 157 ods.2 Tr.zák. s použitím § 36 písm.j), § 38 ods.2,3 Tr.zák. mu uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Tr.zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal, aké hlavné dôkazy vykonal, aký bol ich podstatný obsah a ako ich vyhodnotil.

Z obhajoby obžalovaného F. T. vyplývalo, že tento sa zo žalovanej trestnej činnosti necítil byť vinným. Argumentoval predovšetkým tým, že v rozhodnom čase nemal koho zavolať na pomoc, nemohol použiť žiaden iný vozík a vozík s podhustenými pneumatikami ani nemohol dofúkať, lebo pumpa na dofúkanie bola zatvorená.

Poukazujúc na výpovede relevantných svedkov ( S. C., R. F., N. K., Z. P., Z.. Z. K., G. E. a Z.. Z. C. ), na znalecké zistenia znalkyne v odbore súdneho lekárstva Z.. Q. S., ako aj na ďalšie vo veci zadovážené dôkazy, okresný súd v rozhodujúcej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku doslova uviedol: „Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, ich vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 04.04.2009 okolo 13,00 hod. vo N. E. vo N. n.o. vo N. E. na základe pokynu službukonajúcej sestry ako sanitár prevážal poškodenú nebohú B. C. na nefrologické vyšetrenie do súkromného zariadenia VK DIAL s.r.o. Veľký Krtíš, ktoré sa nachádza vo dvore areálu nemocnice a to na sedacom vozíku. Pri návrate z tohto zariadenia späť do nemocnice na oddelenie, kde poškodená C. bola už v predchádzajúcom čase hospitalizovaná, pri nájazde na plošinu, ktorou sa

vchádza do budovy nemocnice, spodnou časťou vozíka, ktoré slúžia na oporu nôh pacienta, narazil do kovovej časti tejto plošiny, na základe čoho poškodená B. C. z predmetného vozíka vypadla smerom dopredu a kolenami narazila na šikmú plochu plošiny, následkom tohto pádu utrpela zranenie a to zlomeninu časti stehennej kosti kolenného kĺbu a jabĺčka vpravo trieštivého charakteru s posunom. Po vykonaní operácie nastali u poškodenej komplikácie zdravotného stavu ( septický stav pri zápale pľúc, pri stave po operácii zlomeniny epikondylov pravej stehennej kosti, čo v spojitosti s chorobným zväčšením srdca a inými ochoreniami, ktorými táto už v predchádzajúcom čase trpela ) boli bezprostrednou príčinou smrti B. C.. Keďže po tom, čo utrpela spomenutý úraz a bola operovaná došlo k celovému zhoršeniu jej zdravotného stavu s imobilizáciou a vznikom preležanín, či v konečnom dôsledku malo za následok rozvoj zápalu pľúc a priedušiek. Pád poškodenej B. C. bol i dôsledkom toho, že pneumatiky sedacieho vozíka, na ktorom ju obžalovaný prevážal na vyšetrenie boli podhustené, čo mal obžalovaný pred jej prevozom vyhodnotiť a s poukazom aj na váhu poškodenej a jej zdravotný stav. Uvedeným konaním zo strany obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.b) Tr.zák., keďže týmto nedbanlivostným konaním obžalovaného bola spôsobená B. C. ťažká ujma na zdraví, poškodená B. C. bola v zmysle § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. osobou vyššieho veku (narodená 11.10.1930). Súd teda obžalovaného uznal vinným v zhode s podanou obžalobou. Súd poukazuje na výpovede svedkov Z. C., N. K., R. F., Z. P. a zároveň na nariadenie N. n.o. N. E. zo dňa 28.03.2008, s ktorým boli oboznámení okrem iného aj všetci sanitári VšNsP n.o. N. E., podľa ktorého hospitalizovaného pacienta v prípade odvozu a dovozu na vyšetrenie do zariadenia VK DIAL s.r.o. Veľký Krtíš mali pacienta odprevadiť na vrátnicu, kde si ho mal prevziať personál tohto zariadenia a následne po ukončení vyšetrenia spoločne s personálom dialýzy pacienta vyviezť po nájazde pred poliklinikou, kde končí a začína zodpovednosť pracovníka VšNsP. Podľa tohto nariadenia v plnej miere zodpovedajú pracovníci v prípade úrazu a za tento nesú všetky následky spojené s mimoriadnou udalosťou, ktorá by mohla vzniknúť. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že úraz bol vlastne spôsobený tým, že pneumatiky na vozíku boli podhustené a nemal k dispozícii ďalší bezzávadový vozík, mal na tieto skutočnosti bezodkladne upozorniť nadriadené osoby v nemocnici“.

S prihliadnutím na relevantné okolnosti prípadu, ako aj na doterajší bezúhonný život obžalovaného ( poľahčujúca okolnosť podľa Tr.zák. ), uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktorá bola aplikovaná, a s podmienečným odložením výkonu tohto trestu na najkratšiu možnú dobu v zmysle ( to znamená jeden rok ).

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. Navrhoval, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby v pochybnostiach bolo rozhodnuté v prospech obžalovaného.

Obhajoba v odvolaní argumentovala predovšetkým nasledovne: obžalovaný sa necíti byť vinným, žiadny trestný čin nespáchal a naopak - snažil sa čo najlepšie plniť svoje povinnosti sanitára; v rozhodnom čase vykonával príkaz od nadriadených, ktorý možno považovať za nezákonný; samotná pacientka pri prevoze nerešpektovala jeho pokyny ( najmä sa neoprela dozadu o vozík a ani rukami sa nechytila pevnejšie vozíka ); vzniklému následku nebolo možné zabrániť, pretože bolo zrejmé, že nebolo v ľudských a fyzických silách obžalovaného, aby bez problémov vytlačil 120 kilovú pacientku s vozíkom po šikmej ploche; obžalovaný nezodpovedá za technický stav predmetného vozíka; okresný súd neodôvodnene nedoplnil dokazovanie ohľadne skutočností týkajúcich sa predmetných vozíkov na prevoz pacientov; obžalovaný si nie je vedomý žiadneho protiprávneho konania.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a preto je potrebné ho zamietnuť podľa

Predovšetkým treba uviesť, že okresný súd vykonal potrebné relevantné dôkazy, ktoré aj náležitým spôsobom vyhodnotil a svoje skutkové a právne závery náležite vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací nemá zásadnejšie námietky k rozhodnutiu okresného súdu, v zásade sa s nimi stotožňuje a k posilneniu argumentácie považuje za vhodné doplniť viaceré ďalšie skutočnosti.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení Petra C. zo 6.4.2009 ( údaje prevzaté od poškodenej B. C. ) sa obžalovaný v rozhodnom čase s vozíkom rýchle rozbehol, načo ho ešte samotná poškodená upozornila, že aby dával pozor ( č.l. 2 spisu ).

Svedkyňa N. K., ktorá obžalovaného s poškodenou sprevádzala po vyšetrení na dialýze uviedla: „Ja som išla s ním z dôvodu, odniesť zdravotnú kartu sestre na interné oddelenie, ale nie z dôvodu, aby som mu pomohla s tou pani, lebo on povedal, že to zvládne - o čom som nepochybovala, pretože sám ju aj doviezol“ ( č.l. 33 spisu ).

Svedkyňa G. E. (manažérka kvality a referentka vnútropodnikovej kontroly) v prípravnom konaní uviedla: „Následne po tejto udalosti som dala vykonať okamžitú kontrolu funkčnosti všetkých sedačiek, na ktorých sa prevážajú pacienti. Pracovník vlastnej údržby vykonal kontrolu okamžite v ten deň, teda 6.4.2009 a prišiel mi oznámiť, že všetky sedačky sú funkčné a v poriadku“ ( č.l. 178 spisu ). Svedkyňa R. F. ( vedúca sestra na internom oddelení nemocnice ) na otázku, či má interné oddelenie vyhradené vozíky na prevážanie pacientov odpovedala, že áno - má viac vozíkov asi 8 vozíkov a 2 veľké na prepravu pacientov ležmo ( č.l. 181 spisu ).

Svedkyňa Z.. Z. C. ( námestníčka pre ošetrovateľstvo v nemocnici ) uviedla, že pokiaľ boli na vozíku slabo nafúkané gumy, k dispozícii v rámci nemocnice na vrátnici bolo stále 5 až 6 vozíkov s plnými gumami, pričom povinnosťou tých, ktorí zabezpečovali prevoz pacientky bolo všimnúť si stav gúm a tieto dofúkať alebo zobrať vozík, ktorý zodpovedá transportu pacientky s nadmernou hmotnosťou ( č.l. 187 spisu ).

Pokiaľ obžalovaný v rozhodnom čase zabezpečoval prevoz pacientky B. C., jeho povinnosťou bolo zabezpečiť bezpečný prevoz ( hoci aj za pomoci ďalších osôb ). Svedkyňa N. K. v prípravnom konaní tiež uvádzala, že po páde pacientky z vozíka na zem „ Pani sme sa pokúšali zdvihnúť, ale sme ju nevládali zdvihnúť, tak som musela zavolať ďalšiu sestru z dialýzy, s ktorou sme ju už zdvihli a dali na vozík. Potom sme všetci traja už vytlačili vozík“ ( č.l. 33 spisu ). Keby bol obžalovaný náležite zvážil situáciu ( ťažká a nespolupracujúca pacientka, vozík v nie uspokojivom technickom stave ), mohol si prizvať na pomoc aj iné osoby, tak ako sa to stalo po rozhodujúcom momente - a k úrazovej udalosti by nebolo došlo.

Z právneho hľadiska potom možno povedať minimálne, že obžalovaný v rozhodnom čase nevedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený , hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol ( nevedomá nedbanlivosť v zmysle Tr.zák. ). Keďže poškodenej B. C. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a žalovaný čin spáchal na chránenej osobe, naplnil tým zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa , Tr.zák.

Krajský súd nemá námietky ani k trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý okresný súd obžalovanému uložil.

Pretože rozsudok okresného súdu odvolací súd považoval za správny ako vo výroku o vine, tak aj vo výroku o treste, odvolanie obžalovaného proti nemu ako nedôvodné zamietol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.