Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-6-2012.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: TAVIS, a.s., so sídlom Jadrová 3226/5, 821 02 Bratislava, IČO 35 709 901, zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Rabčanovou, so sídlom Seberíniho 2, 821 03 Bratislava, proti odporcovi: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. E.. Š. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 8 160,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 785,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 785,48 eur od 17.12.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 14.6.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 8 160,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 160,50 eur od 17.12.2010 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 4.5.2008 bola medzi veriteľom Santander Consumer Finance a.s. a odporcom ako dlžníkom uzatvorená úverová zmluva, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na nákup dopravnej techniky v celkovej výške 6 968,13 eur a záväzok dlžníka tieto prostriedky za podmienok dohodnutých v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach vrátiť. Odporca ako dlžník počnúc mesiacom máj 2009 prestal splácať dohodnuté mesačné splátky a dostal sa do omeškania s viac ako dvoma platbami a súčasne do omeškania s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace, veriteľ v súlade s čl. 6.3.1 a nasl. úverovej zmluvy písomným podaním zo dňa 2.8.2009 odstúpil od zmluvy okamihom doručenia tohto podania (t. j. dňom 7.8.2009). Súčasne veriteľ odporcovi vystavil protokol o finančnom vysporiadaní pohľadávky, na základe ktorého ku dňu 8.1.2010 predstavoval záväzok odporcu voči veriteľovi sumu 8 160,50 eur (pozostávajúcu z neuhradených splátok po splatnosti, neuhradenej splatnej zmluvnej pokuty a nákladov na vymáhanie) plus príslušenstvo (úrok z omeškania). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2010 veriteľ postúpil pohľadávku voči odporcovi na spoločnosť Credit Clearing Center a.s. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2010 spoločnosť Credit Clearing Center a.s.
postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Odporca do dňa podania žaloby napriek výzve pohľadávku neuhradil.
Súd vydal dňa 30.6.2011 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením. V odpore odporca uviedol, že s navrhovateľom nikdy nemal uzavretú žiadnu zmluvu, pôvodný zmluvný partner mu nedoručil žiadnu listinu, z ktorej by vyplynulo, že navrhovateľ je tou stranou, ktorá ho môže žalovať, preto mu nie je známe, na základe akého dôvodu je navrhovateľ aktívne legitimovaný.
Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že riadne preukázal svoju aktívnu legitimáciu a aj oznámenie o postúpení pohľadávky jednak na spoločnosť Credit Clearing Center a.s. a následne na navrhovateľa. Oznámenie o postúpení pohľadávky z 10.1.2011 sa vrátilo odosielateľovi ako "nevyzdvihnuté v odbernej lehote". Oznámenie zo dňa 3.1.2011 spolu s výzvou na vysporiadanie záväzku zo dňa 16.3.2011 bolo dňa 18.3.2011 prevzaté na adrese trvalého bydliska odporcu, ktoré navrhovateľ zistil z Registra obyvateľov SR.
Na pojednávaní dňa 30.7.2012 sa navrhovateľ nezúčastnil, písomne sa ospravedlnil. Odporca na pojednávaní uviedol, že auto kupoval asi za 160 000 Sk, splácal ho asi ? až ? roka. Po tom, čo sa mu prestalo dariť, prestal splácať. Spoločnosť Santander ho vyzvala, aby vrátil auto. Auto sa spoločnosti Santander vrátilo nepoškodené a predali ho, preto považuje vymáhaný dlh vo výške viac ako 8 000 eur za príliš vysoký. Na pojednávaní dňa 18.9.2012 sa nezúčastnili navrhovateľ ani odporca, navrhovateľ sa písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní oboch účastníkov konania (návrh, odpor, vyjadrenie k odporu) a listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to najmä úverovej zmluvy zo 4.5.2008, všeobecných zmluvných podmienok, splátkového kalendára úverovej zmluvy, preberacieho protokolu zo 4.5.2008, záložnej zmluvy k úverovej zmluve zo 4.5.2008, odstúpenia od zmluvy z 2.8.2009 s doručenkou, protokolu o odobraní vozidla z 29.7.2009, kúpnej zmluvy z 8.12.2009, faktúry na kúpnu cenu 2 000 eur, faktúry na sumu 136,85 eur za odhlásenie vozidla s výpisom z účtu o zaplatení, faktúry na sumu 136,85 eur na preplatenie nákladov odhlásenia vozidla, faktúry na sumu 293,20 eur za znalecký posudok a províziu za predaj financovaného predmetu s výpisom z účtu o zaplatení, faktúry na sumu 293,20 eur na preplatenie nákladov znaleckého posudku a provízie za predaj financovaného predmetu, faktúry na sumu 157,98 eur za zabezpečenie splnomocnenia od pôvodného vlastníka s výpisom z účtu o zaplatení, faktúry na sumu 157,98 eur na preplatenie nákladov zabezpečenia splnomocnenia od pôvodného vlastníka, faktúry na sumu 367,59 eur za odobratie predmetu lízingu s výpisom z účtu o zaplatení, faktúry na sumu 367,59 eur na preplatenie nákladov za odobratie predmetu lízingu, faktúry na sumu 28,44 eur na preplatenie nákladov výmazu záložného práva s vyúčtovaním Notárskeho úradu Mgr. Tomáša Leškovského a výpisom z účtu o zaplatení, finančného vysporiadania úverovej zmluvy, protokolu o finančnom vysporiadaní, karty partnera pre vymáhanie, zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.12.2010 s čiastkovým zoznamom pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky z 10.1.2011 s doručenkou, zmluvy o postúpení pohľadávok zo 17.12.2010 s čiastkovým zoznamom pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky z 3.1.2011, výzvy na vysporiadanie záväzku zo 16.3.2011 so splátkovým kalendárom s doručenkou.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. (ďalej len "SCF"), a odporca uzavreli dňa 4.5.2008 úverovú zmluvu č.582001602, ktorou sa SCF zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 209 922 Sk (6 968,13 eur) na kúpu vozidla Peugeot 206 1,4 XR Presence od dodávateľa Autocentrum AAA auto a.s., ktorý sa odporca zaviazal uhradiť v 72 splátkach po 5 964 Sk (197,97 eur). Súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky a splátkový kalendár. Úver bol zabezpečený záložnou zmluvou na uvedené vozidlo. Odporca uhradil 4 182,65 eur, pričom už od prvej splátky bol v omeškaní a potom prestal uhrádzať splátky. SCF listom z 2.8.2009 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že neboli riadne a v dohodnutom termíne zaplatené peňažné záväzky, a v tomto liste tiež uviedol, že bude voči odporcovi uplatňovať zaplatenie celej pohľadávky. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 7.8.2009. SCF dňa 29.7.2009 odobral odporcovi vozidlo a prostredníctvom tretej firmy ho predal ďalšej osobe za kúpnu cenu 2 000 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16.12.2010 SCF
postúpil pohľadávku voči odporcovi na spoločnosť Credit Clearing Center a.s. a táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok zo 17.12.2010 postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k prvému dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára: Medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou SCF) a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 258/2011 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Túto zmluvu súd súčasne považuje za spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže odporca stanovené splátky nesplácal riadne a včas a bol v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, navrhovateľ na základe bodu 6.3.1 všeobecných zmluvných podmienok listom z 2.8.2009 odstúpil od zmluvy. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. K jej zrušeniu nedôjde v prípade, ak je právnym predpisom ustanovené inak alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak. Právny predpis inú úpravu aplikovateľnú na daný skutkový stav neustanovuje. Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi zmluvy, v tomto prípade bod 6.3.4 všeobecných zmluvných podmienok ustanovuje, že v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy môže veriteľ požadovať, aby klient okamžite splatil celú dlžnú čiastku istiny a úroky za dobu do odstúpenia, všetky ďalšie neuhradené peňažné záväzky klienta vrátane ich príslušenstva (napr. poplatok za spracovanie úveru, pokiaľ bol splatný v mesačných splátkach, náklady v súvislosti s registráciou záložného práva a jeho výmazom), zmluvné aj mimozmluvné majetkové sankcie, v prípade poistenia dojednaného prostredníctvom poisťovacieho agenta či veriteľa čiastku poistného za dobu trvania poistenia, poplatok vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky úveru; odstúpením nie sú dotknuté práva na náhradu škody, zmluvné pokuty a na príslušenstvo pohľadávok.
Akákoľvek dohoda účastníkov spotrebiteľskej zmluvy však musí byť v súlade s právnymi predpismi. Vyššie uvedenú zmluvnú podmienku podľa bodu 6.3.4 všeobecných zmluvných podmienok súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a súčasne ako odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy alebo všeobecných zmluvných podmienok, ktoré aj po odstúpení od zmluvy zachovávajú právo dodávateľa (veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Nehovoriac už o vágnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keď táto iba príkladmi uvádza, ktoré neuhradené peňažné záväzky klienta zostávajú zachované napriek odstúpeniu od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov za odstúpenie od zmluvy, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Uvedená neprijateľná zmluvná podmienka je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými tvorí jeden súvislý text, preto mal súd za preukázané, že uvedená neprijateľná podmienka bola koncipovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a nebola individuálne dojednaná. Treba dodať, že právny predchodca navrhovateľa, ktorý zmluvu vrátane všeobecných zmluvných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie obchodných podmienok o odstúpení od zmluvy, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia, napríklad výpoveď. Pritom nie je prijateľné, aby dodávateľ resp. veriteľ všeobecnými zmluvnými podmienkami vymedzil právne účinky skončenia zmluvného vzťahu vždy rovnako, bez ohľadu na to, akým spôsobom k skončeniu zmluvného vzťahu dôjde.
Súd posúdil vec tak, že odstúpením od zmluvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je
odporca podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vydať to, čo na základe zmluvy dostal, teda istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru 209 922 Sk (6 968,13 eur) mínus sumu 4 182,65 eur, ktorú odporca už uhradil pred podaním žaloby, a mínus 2 000 eur výnos z predaja vozidla na základe výkonu záložného práva, teda sumu 785,48 eur.
Odporca v odpore namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa a tvrdil, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd z listinných dôkazov zistil, ako bolo uvedené vyššie, že pôvodný veriteľ, SCF, postúpil pohľadávku voči odporcovi na spoločnosť Credit Clearing Center a táto spoločnosť ďalej postúpila túto pohľadávku na navrhovateľa. Obidve postúpenia navrhovateľ dostatočne preukázal zmluvami o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, z ktorých vyplýva, že predmetom oboch postúpení bola okrem iných aj pohľadávka voči odporcovi. Pokiaľ ide o oznámenie postúpenia pohľadávky odporcovi, navrhovateľ preukázal, že prvé postúpenie oznamoval SCF odporcovi listom z 10.1.2011, ktorý však pošta vrátila ako neprevzatý v odbernej lehote. V súlade s bodom 8.5 všeobecných zmluvných podmienok sa zásielky určené klientovi zasielajú doporučenou poštou na adresu uvedenú v zmluve alebo na adresu oznámenú klientom a považujú sa za doručené dňom vrátenia zásielky veriteľovi z dôvodu nedoručenia klientovi. V súlade s týmto ustanovením súd považoval oznámenie o prvom postúpení pohľadávky za doručené. Pokiaľ ide o oznámenie o druhom postúpení pohľadávky, navrhovateľ preukázal doručenkou, že toto oznámenie prevzal odporca spolu s výzvou na úhradu dňa 18.3.2011. Preto súd námietku odporcu o nedostatočne preukázanej aktívnej legitimácii navrhovateľa neuznal.
Odporca stratil výhodu splátok dňom doručenia odstúpenia od zmluvy, teda 7.8.2009. Po 15 dňoch od tohto dňa (22.8.2009) mal odporca povinnosť uhradiť celý dlh, teda do omeškania sa dostal od 23.8.2009. Keďže navrhovateľ uplatňovať v návrhu úrok z omeškania až od 17.12.2009, súd priznal úrok z omeškania od tohto neskoršieho dátumu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k 23.8.2009 vo výške 1 %, preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úroku z omeškania 9 % ročne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže navrhovateľ aj odporca boli v konaní len čiastočne úspešní, pričom úspech odporcu je vyšší než úspech navrhovateľa, ale odporca neuplatnil náhradu trov konania, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.