Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-285-2010.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/285/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou, v právnej veci navrhovateľky: W. M., rod. N., bytom: B. X, M. V., zastúpená V.. S. N., F., so sídlom: W..L..Š. X, B., proti odporcovi: Ľ. M., bytom: B. X, M. V., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností pre čas po rozvode k maloletej Y. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny B., so sídlom: W. X, B., takto
rozhodol:
Súd manželstvo W. M., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. - L., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Maloletá Y. M., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť výživné na maloletú Y. v sume 170,-EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s maloletou Y. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. každý párny víkend v mesiaci od piatku od 13,00 hod. do pondelka do 08,00 hod. a každú stredu od 14,00 hod. do 19,00 hod. Otec si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 14.10.2010 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Súčasne sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletej Y. na čas po rozvode, tak aby maloletá Y. bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti pričom súčasne ona bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného na maloletú Y. vo výške 250,- EUR mesačne a styk navrhla upraviť konkrétnym spôsobom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom je len formálne, s odporcom spolu nežijú a manželstvo si neplní svoje funkcie.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril avšak na pojednávaní konanom dňa 18.09.2012 sa vyjadril tak, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva avšak nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v návrhu na rozvod manželstva. V konaní pred súdom odporca uviedol, že ochotný prispievať na maloletú Y. sumou 150,- EUR mesačne, avšak žiada súd o dočasnú striedavú starostlivosť vo vzťahu k maloletej Y..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, výsluchom kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi - sobášnym listom, rodným listom maloletej Y. M., ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom mestskej časti Z. - L.. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko bolo B. X, M. V., pričom na uvedenej adrese bývali účastníci aj v čase podania návrhu na rozvod manželstva, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
U navrhovateľky išlo o druhé manželstvo u odporcu išlo o štvrté manželstvo. Účastníkom sa narodilo jedno dieťa maloletá Y. M.Á., nar. XX.XX.XXXX.
Z návrhu vo veci samej a z výpovedí súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo asi po trojročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti ako aj z dôvodu, že chceli, aby ich dieťa vyrastalo v manželstve. Navrhovateľka má za to, že ich spolužitie tak pred uzavretím manželstva ako aj dva roky po uzavretí manželstva hodnotí ako harmonické, ako partneri si rozumeli a vo vzťahu prekonávali len bežné problémy.
Navrhovateľka má za to, že problémy v manželstve medzi účastníkmi nastali po tom, ako dcéra odporcu z 3 manželstva, vyslovila prianie, že by chcela žiť so svojim otcom u nich a súčasne aj so svojou matkou t.j. treťou manželkou odporcu. Navrhovateľka s uvedeným nesúhlasila, ale aj napriek jej výhradám sa do domu vo M. V., nasťahovali. Problémy v spolužití nastali z dôvodu, že všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností (nájomné a energie) boli uhrádzané z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, pričom bývalá manželka odporcu sa na žiadnych úhradách nepodieľala. Navrhovateľka uviedla, že bývalá manželka odporcu dokonca zakaždým, keď sa mala realizovať nejaká platba, s urážkami voči jej osobe vykrikovala, že od nej žiada peniaze, na ktoré nemá žiaden nárok, a teda odmietla prispievať svojim dielom. Navrhovateľka má za to, že odporca sa nikdy nepostavil na jej stranu, nezastal sa jej, a preto začali medzi účastníkmi vznikať hádky. Navrhovateľka má zato, že odporca uvedené problémy riešil v pohostinstve s bývalou manželkou a susedou, s ktorou mal aj intímny pomer. Medzi účastníkmi sa vzťahy vzájomne vyhrotili v marci 2010, kedy odporca fyzicky napadol navrhovateľku, pričom odporca navrhovateľku spolu s dcérou poslal preč z domu dňa 18.04.2010. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné.
Odporca v konaní pred súdom spočiatku uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Má za to, že príčiny rozvratu manželstva boli skôr dané prístupom jeho manželky a to z dôvodu žiarlivosti ako aj z dôvodu, že už nemal také finančné prostriedky ako predtým, a preto nemohol navrhovateľke zabezpečiť nadštandardný život. Odporca v konaní pred súdom uviedol, že navrhovateľke nikdy nebol neverný, pričom so susedou sú iba priatelia. V konaní pred súdom odporca uviedol, že jeho manželka jazdila na Mercedese, pričom on zarábal 1.5 mil korún ročne, takže jej dokázal poskytnúť dostatok financií. Pričom v zime už toľko financií nemal. Je pravdou, aj to, že si išiel sem-tam sadnúť s kamarátmi do krčmy a chodila tam aj suseda na malé pivo. Odporca v konaní pred súdom uviedol, že obchod v ktorom navrhovateľka podnikala financoval on, všetko jej tam prerobil. Na pojednávaní konanom dňa 18.09.2012 odporca v konaní pred súdom uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia, nevedú spoločnú domácnosť od apríla 2010 (t.j. viac ako 2 roky), spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou, nevychovávajú spoločne svoju maloletú dcéru.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, ich neochotu žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie obnovili.
Na základe uvedeného súd manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd dospel k záveru, že príčinou rozvratu manželského vzťahu medzi účastníkmi vzájomná neschopnosť komunikácie medzi manželmi, ako aj vzájomná neschopnosť riešenia problémov v manželstve. Vzhľadom k potrebe riešenia vzťahu medzi manželmi, a aj s ohľadom na maloletú dcéru má súd za to, že účastníci svojím negatívnym prístupom k riešeniu manželských problémov (t.j. nedostatočnou komunikáciou respektíve neschopnosťou riešiť problémy v manželstve vzájomnou komunikáciou) si zapríčinili rozvrat manželstva.
Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 cit. Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 cit. Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 cit. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 cit. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletej Y. otec navrhol, aby súd maloletú Y. zveri do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia budú maloletú Y. zastupovať a spravovať jej majetok, bez úpravy styku.
Matka so zverením maloletej Y. do striedavej starostlivosti nesúhlasila, pričom navrhla, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, aby súd otca zaviazal platiť výživné na maloletú Y. sumou vo výške 250,- EUR mesačne.
Vzhľadom pre posúdenie vplyvu striedavej starostlivosti na maloletú Y. a taktiež pre posúdenie, či uvedená striedavá starostlivosť je v záujme maloletej súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru detská psychológia.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom B.. R. T., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých súd zistil, že znalec má za to, že na základe všetkých získaných údajov by striedavá starostlivosť rodičov za daných okolností nebola pre maloletú prínosom.
Toto odôvodnil nasledovne: maloletá má v zásade dobrý vzťah k obom rodičom a za daných okolností nie je podstatné snažiť sa zistiť, ku ktorému z nich je jej vzťah o niečo lepší alebo horší. Jej verbálna preferencia otca je skôr dôsledkom danej situácie a v testoch sa nepotvrdila. Maloletá sa možno obáva, že by stratila jedného z nich práve preto, že si uvedomuje, že ich vzájomný vzťah je značne konfliktný, a sú voči sebe netolerantní. Každý z rodičov sa k nej správa inak a problémom je to, že nie sú schopní tieto svoje odlišné prístupy navzájom tolerovať, práve naopak, ich vzťah je konfliktný a každý z nich má tendenciu prístup toho druhého devalvovať.
Preto by bolo z hľadiska maloletej nevhodné aby musela napríklad tráviť jeden týždeň v prostredí u jedného a druhý v prostredí u druhého rodiča. Každý z rodičov sa totiž domnieva, že jeho prístup je „lepší“ a je vysoko pravdepodobné, že by sa každý z nich snažil dať dieťa po príchode k nemu od druhého rodiča „do poriadku“ a táto „dvojkoľajnosť“ výchovy by bola pre maloletú nepriaznivá.
Na začiatok by bolo možno pre ňu príjemné, keby mohla byť viac s otcom, ale je značne pravdepodobné, že časom by sa konfliktná situácia vyostrovala a toto by malo najväčší dopad práve na maloletú.
Úvaha o tom, že by sa prípadným zavedením striedavej starostlivosti mohol zlepšiť vzájomný vzťah rodičov sa javí znalcovi ako nevhodná, pretože týmto sa vlastne „prenáša zodpovednosť“ za úpravu vzťahu rodičov na maloletú a táto záťaž nie je pre dieťa vhodná. Ak rodičia striedavú starostlivosť chcú, malo by to byť v prvom rade v ich záujme, aby sa snažili správať voči sebe tak, aby týmto nestresovali vlastné dieťa, čo platí pre oboch rodičov. Určite by bolo možné mať voči starostlivosti matky o maloletú nejaké výhrady, pričom otec dieťaťa ich uvádza veľmi jednoznačne. Na základe výsledkov psychologického vyšetrenia sa však znalec domnieva, že matka v zásade schopná sa o dieťa postarať a taktiež sa zdá pravdepodobné, že maloletá nie je z jej prístupu, či výchovy stresovaná.
Treba zas len zopakovať, že to, čo maloletú stresuje sú vzájomné konflikty medzi rodičmi.. preto by znalec odporúčal, aby maloletá zostala v starostlivosti matky a s otcom by sa pravidelne stretávala, asi v takom rozsahu ako doteraz.
V rámci tohto by znalec tiež odporúčal obom rodičom návštevu psychologickej poradne, aby sa aspoň čiastočne naučili tolerovať svoje rodičovské role voči maloletej bez toho, aby do vzťahu k nej zaťahovali svoje nevyriešené partnerské konflikty.
V rámci znaleckého posudku na otázku, či možno určiť, ku ktorému z rodičov má maloletá bližší emotívny vzťah, respektíve silnejšie emotívne väzby, respektíve ozrejmiť, aký je vzťah maloletej k matke a k otcovi znalec uviedol, že každý z rodičov je povahovo iný... a znalec sa domnieva, že maloletá má v zásade dobrý vzťah k obom rodičom, aj keď každého z rodičov vníma inak. Matku vníma zrejme ako strohejšiu, prísnejšiu otec je viac „rozmaznávajúci..“. Pri povrchnejšom pohľade by sa mohlo zdať, že maloletá má bližšie k otcovi, no znalec sa domnieva, že to tak byť nemusí. V kontexte toho znalec považuje za dôležité, či sú v rámci blízkosti vo vzťahu k rodičom nejaké drobné rozdiely.
Na otázku, či by nariadenie striedavej starostlivosti bolo v prospech a v záujme maloletej znalec uviedol, že vzhľadom na popísané aspekty situácie, osobnostné charakteristiky oboch rodičov a hlavne ich vzájomne „nepriateľský“ postoj sa znalec domnieva, že by nariadenie striedavej starostlivosti nebolo v záujme maloletej.
Na otázku, v prípade výkonu osobnej starostlivosti jedného z rodičov, aký rozsah úpravy styku doporučuje znalec s druhým rodičom, znalec uviedol, že najlepšie by bolo, ak by sa rodičia dokázali dohodnúť. Ak sa dohodnúť nedokážu, považuje znalec za prijateľný model ak sa dieťa s „druhým rodičom“ stretáva každý druhý víkend a každý týždeň, respektíve každý druhý týždeň jeden prípadne dva dni počas pracovných dní. Dôležité je, aby dieťa malo možnosť „zažiť si“ každého z rodičov počas víkendu aj počas pracovného dňa. Presnejšie určenie kontaktu závisí na potrebách a možnostiach dieťaťa.
Na otázku, ktorý z rodičov má lepšie výchovné predpoklady pre zdravý vývoj maloletej znalec uviedol, že ako už bolo uvedené vyššie, každý z rodičov je povahovo iný a tieto ich osobnostné špecifiká sa prirodzene prejavujú aj vo vzťahu, respektíve v reakciách voči dieťaťu. Tu možno v stručnosti uviesť, že z hľadiska dlhodobejšej „každodennej starostlivosti by sa znalec prikláňal k tomu, že matka maloletej je na túto úlohu „o niečo lepšie vybavená“.
S poukazom na závery znaleckého posudku, ohľadom zistenia skutočnosti, či striedavá starostlivosť je v prospech a v záujme maloletej Y. súd ustálil, že striedavá starostlivosť by za daných okolností nebola pre maloletú vhodná.
Opätovne súd poukazuje na závery znaleckého posudku a na základe všetkých záverov súd maloletú Y. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Podľa ust.§ 62 ods. 1 cit. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust.§ 62 ods. 2 cit. Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust.§ 62 ods. 3 cit. Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust.§ 62 ods. 4 cit. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust.§ 62 ods. 5 cit. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Právo na výživu dieťa sa nadobúda narodením. Výživou povinnými osobami sú rodičia dieťaťa.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, pre zabezpečenie jeho všestranného rozvoja po stránke fyzickej i duševnej. Vyživovacia povinnosť musí byť určená tak, aby bola v relácii k nákladom na všetky osobné potreby oprávnenej osoby, nielen iba na niektoré z nich. Výživné musí sústavne pokrývať plynule a priebežne nabiehajúce náklady na osobné potreby, s možnosťou primeranej rezervy na krytie jednorázových vyšších nákladov.
Na druhej strane oprávnený okrem výživného už nemôže úspešne požadovať akékoľvek ďalšie plnenie, alebo príspevok na niektorú zo svojich osobných potrieb, napr. zvláštny príspevok na náklady spojené s bývaním, alebo zvláštny prídavok k výživnému na jednorazove sa vyskytujúce vyššie náklady.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Výška výživného, na platenie ktorého súd otca maloletej Y. zaviazal je podľa názoru súdu primeraná momentálnym potrebám maloletej Y. a zárobkovým možnostiam oboch rodičov. Maloletá Y. má 7 rokov a navštevuje 1. ročník Základnej školy vo M. V.. Výdavky na maloletú predstavujú: školské obedy 30,- EUR/mesačne, strava doma 150,-EUR/mesačne, školné 13,-EUR/mesačne, školské potreby 200,-EUR/ jednorázovo, oblečenie 66,-EUR/mesačne, kozmetika 20,-EUR/mesačne, krúžky 30,-EUR/ polročne, poistenie 25,90/mesačne, voľný čas - výlety 15,-EUR/mesačne, poplatky spojené s bývaním 61,31 EUR/ mesačne. Matka uviedla, že maloletá nemá žiadne zvýšené výdavky na zdravotný stav.
Súd zistil, že otec podniká ako živnostník, pričom v konaní pred súdom odporca uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je cca 300,-EUR.
Z daňového priznania odporcu za rok 2010 súd zistil, že odporca mal základ dane vo výške 0,- EUR, pričom uvedený základ dane si znížil o sumu 4.025,70 EUR a daňová povinnosť mu vyšla vo výške 0,- EUR. Odporca súčasne súdu nepredložil daňové priznanie za rok 2011, napriek výzve zo strany súdu.
Súd v rámci zisťovania pomerov od otca maloletej Y. zistil, že odporca podniká v oblasti nákladnej dopravy a zemných prác.
Odporca taktiež pred súdom uviedol, že vlastní mercedes rok výroby 1998, na živnosť vlastní aj nákladné motorové vozidlo zn. Tatra, pracovné stroje mu zobrala navrhovateľka a zničila aj s jeho bratom, išlo o nákladné autá a bagre.
Za účelom zistenia všetkých príjmov odporca uviedol, že chodí na príležitostné brigády, a pomáhať na stavbu. Od októbra má prisľúbené miesto v seneckej firme ako vodič.
Odporca ďalej uviedol, že býva v podnájme, je to prerobený rodinný dom, platí tam nájomné 80,- EUR mesačne + všetky výdavky spojené s domom. Uviedol, že je liečený aj na diabetes a taktiež v kardiologickej ambulancii, pričom mesačne minie 50,-EUR na lieky.
V konaní pred súdom uviedol, že má podaný návrh do Sociálnej poisťovne na uznanie invalidity.
Navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Y. sumou vo výške 75,- EUR nakoľko maloletej kupuje aj veci na oblečenie, berie ju na aktivity do detského kútika, na kolotoče, a kúpil jej bicykel, a korčule.
Súd z výsluchu matky zistil, že je zamestnaná ako administratívny pracovník s priemerným čistým mesačným príjmom cca 400,-EUR.
Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 vystavenej od fy. B., M..L..T.., súd zistil, že navrhovateľka mala za obdobie od júna 2012 do augusta 2012 príjem vo výške 809,07 EUR t.j. 269,69 EUR/mesačne.
Z potvrdenia fy. U., M..L..T.. súd zistil, že navrhovateľka bola v uvedenej spoločnosti zamestnaná do júna 2012 pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01/2012 do 06/2012 bol vo výške 480,36 EUR.
Z daňového priznania za rok 2011 súd zistil, že navrhovateľka úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov za rok 2011 mala vo výške 2.696,44 EUR. Súd taktiež z predmetného daňového priznania zistil, že navrhovateľka mala príjem zo živnosti za rok 2011 vo výške 13.689,62 EUR a výdavky zo živnosti vo výške 12.947,40 EUR. Z uvedeného daňového priznania vyplýva, že základ dane mala navrhovateľka vo výške 3.077,38 EUR, pričom základ dane bol znížený o sumu 3.559,30 EUR a preto navrhovateľke za rok 2011 vyšiel daňový preplatok vo výške 56,76 EUR.
Súd z výsluchu matky - navrhovateľky ďalej zistil, že navrhovateľka ukončila som živnostenské podnikanie ku dňu 31.05.2011, pričom iné príjmy nemá. Taktiež v konaní pred súdom uviedla, že nevlastní nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého V. R., ktorý má 14 rokov a súčasne uviedla, že otec maloletého Jozefa riadne prispieva na jeho výživu.
Pri stanovení výšky výživného na maloletú Y. súd zobral do úvahy aj ustanovenie § 63 ods. 1 citovaného zákona podľa ktorého dochádza k preneseniu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinného. Povinný rodič ako osoba pasívne legitimovaná má v súvislosti s preukázaním vlastných príjmov z inej než závislej činnosti dve dôležité povinnosti a to: 1) povinnosť predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomeroch - tzv- edičná povinnosť a 2) povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu.
Otec mal v rámci svojej dôkaznej povinnosti súdu predložiť doklady, ktoré súd potreboval pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti a to úplné daňové priznanie. Súd má za to, že odporca si svoju dôkaznú povinnosť a to konkrétne povinnosť riadne predložiť všetky doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov nesplnil, (konkrétne daňové priznanie za rok 2011), a preto súd vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine mal za to, že príjem odporcu je 20 - násobok sumy životného minima ( t.j. 194, 58 EUR x 20 = 3.891, 60 EUR mesačne).
Súd v danej veci považuje za potrebné aj uviesť odporca deklaruje príjem vo výške 300,- EUR mesačne, pričom mesačne na maloletú Y. prispieva sumou 150,- EUR mesačne a to na základe rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XXP XXX/XXXX - XX zo dňa 24.02.2011. Ohľadom výšky výživného rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd následne schválil.
Otec taktiež v konaní pred súdom uviedol, že má prenajatý rodinný dom, pričom mesačne uhrádza nájomné 80,-EUR + všetky výdavky spojené s domom. Uviedol, že je liečený aj na diabetes a taktiež v kardiologickej ambulancii, pričom mesačne minie 50,-EUR na lieky. Už len sčítaním uvedených položiek uvedená suma presahuje sumu 300,- EUR mesačne, odhliadnuc od ďalších výdavkov odporcu, ktoré mesačne taktiež musí vynaložiť. Na základe uvedeného súd ustálil, že odporca v konaní pred súdom uviedol nižší príjem ako v skutočnosti mesačne má k dispozícii. Súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti prihliadol taktiež ku zdravotnému stavu odporcu, ktorý je liečený v kardiologickej ambulancii, ako aj v diabetologickej ambulancii.
Na základe vyššie uvedeného súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti na maloletú Y. na sumu vo výške 170,- EUR mesačne, pretože má za to, že uvedené výživné bude primerané tak výdavkom maloletej Y. ako aj zárobkovým pomerom rodičov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Pokiaľ ide o úpravu styku, rodičia sa o úprave styku otca s maloletou Y. nedohodli.
Otec v konaní v pred súdom navrhol, aby sa mohol stretávať s maloletou Y. každý nepárny víkend od piatku od 15,00 hod. do pondelka do 08,00 hod. a súčasne každý utorok a štvrtok od 12,00 hod. do 19,00 hod.
Matka v konaní pred súdom navrhla, aby otec sa mohol s maloletou Y. stretávať od piatku od 14,00 hod. do pondelka do rána s tým, že počas týždňa navrhujeme stredu od 14,00 hod. do 19,00 hod. nakoľko v tento deň nemá maloletá Y. úlohy.
Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky.
Súd v uvedenom prípade upravil styk otca s maloletou Y. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. každý párny víkend v mesiaci od piatku od 13,00 hod. do pondelka do 08,00 hod. a každú stredu od 14,00 hod. do 19,00 hod. Otec si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Súd má za to, že uvedená úprava styku je momentálne ako aj vzhľadom na vek maloletej a jej nástup do školy vyhovujúca. Po určitom čase môže dôjsť k zmene úpravy styku otca s maloletou Y. a to, buď dohodou rodičov, respektíve návrhom ktorékoľvek rodiča na úpravu styku prostredníctvom súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, pre zabezpečenie jeho všestranného rozvoja po stránke fyzickej i duševnej. Vyživovacia povinnosť musí byť určená tak, aby bola v relácii k nákladom na všetky osobné potreby oprávnenej osoby, nielen iba na niektoré z nich. Výživné musí sústavne pokrývať plynule a priebežne nabiehajúce náklady na osobné potreby, s možnosťou primeranej rezervy na krytie jednorázových vyšších nákladov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.