Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-19-2012.pdf
PDF · 95.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX A., zast.: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: D.V.S.REAL, s.r.o., Koreszkova 760/1, 909 01 Skalica, IČO: 44 278 179, o zaplatenie sumy 2.000 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 4.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 1.079,40 € a iné trovy v sume 120 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 28.9.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.000 € s prísl. a k náhrade trov konania . V návrhu uviedol, že s odporcom uzatvorili dňa 7.8.2009 zmluvu o zložení zálohy pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v čl. I. zmluvy. Navrhovateľ zaplatil odporcovi dňa 7.8.2009 na základe čl. II ods. 3 zálohu vo výške 2.000 €. K naplneniu účelu zmluvy nedošlo, odporca navrhovateľovi doposiaľ zálohu nevrátil.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne P. B., výpisom z OR odporcu, Zmluvou o zložení zálohy, výpisom Slovenskej sporiteľne, výpisom z LV č. XXXX pre obec BA-m.č. W., k.ú. W., výzvou na vrátenie zálohy zo dňa 12.8.2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ je fyzická osoba, odporca je právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v rozsahu predmetu činnosti zapísanom v Obchodnom registri. Jednou z činnosti, ktoré odporca vykonáva je sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností.
Medzi navrhovateľom a odporcom prišlo dňa 7.8.2009 k uzavretiu Zmluvy o zložení zálohy pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ( ďalej len Zmluva ). V predmetnej zmluve v čl. I. bod 1. ako predmet plnenia bolo stanovené, že navrhovateľ ako záujemca má záujem o kúpu nehnuteľností zapísaných na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX ako byt č. 3 v celosti, nachádzajúci sa v bytovom dome s.č. XXXX, C. X, podiel 1042/100000 priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s.č. XXXX, stojaceho na pozemku p.č. U., XXXX, XXXX, XXXX, ktorých vlastníkmi sú X. B. a P. B. v celosti v 1/1. V čl. I. bod 4. sa odporca ako sprostredkovateľ zaviazal sprostredkovať záujemcovi o kúpu uzavretie kúpnej zmluvy s
vlastníkmi predmetných nehnuteľností. V čl. IV. bod 5. sa navrhovateľ ako záujemca zaviazal, že pristúpi k podpisu zmluvy o budúcej zmluve, kúpnej zmluvy, návrhu na vklad do KN na výzvu sprostredkovateľa bezodkladne a poskytne všetku potrebnú súčinnosť, pričom sprostredkovanú kúpnu zmluvu sa zaväzuje podpísať najneskôr v lehote do 30.9.2009. V čl. III. bod 5. sa sprostredkovateľ zaviazal vrátiť zloženú zálohu záujemcovi o kúpu predmetných nehnuteľností bez nároku na províziu od záujemcu o kúpu alebo náhrady výdavkov v lehote do 3 dní po zániku zmluvy o budúcej zmluve o budúcej kúpe predmetných nehnuteľností, v prípade, ak k zániku zmluvy o budúcej zmluve dôjde bez viny záujemcu o kúpu. Podľa čl. III. bod 6 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak záujemca o kúpu predmetných nehnuteľností odstúpi od zmluvy o budúcej zmluve, resp. od kúpnej zmluvy alebo v lehote podľa čl. i. bod 5 tejto zmluvy neuzavrie kúpnu zmluvu z dôvodov na jeho strane a zmarí tým naplnenie účelu sprostredkúvanej zmluvy, je sprostredkovateľ oprávnený si zloženú zálohu ponechať ako odstupné.
Z výpisu Slovenskej sporiteľne, a.s. mal súd preukázané, že navrhovateľ vložil dňa 7.8.2009 na účet odporcu sumu 2.000 €.
Z výpisu z KN z LV č. XXXX pre obec BA-m.č. W. mal súd preukázané, že vlastníkom bytu č. 3 v bytovom dome s.č. XXXX, C. X je D. B. v 1/1. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva V - XXXXX/XX zo dňa 8.1.2010.
Výzvou zo dňa 12.8.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvala odporcu na vrátenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 2.000 € v lehote do 12.9.2011.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že odporca mu predmetný byt ponúkol s tým, že tento byt sa predáva. Išiel sa na tento byt pozrieť spolu s odporcom a prejavil o tento byt záujem. Odporca mu povedal, že byt sa predáva za 79.665 €, pričom musí zaplatiť zálohu 2.000 €. Zálohu zaplatil v deň podpisu Zmluvy. Odporca sľúbil, že pripraví kúpnu zmluvu a navrhovateľ túto podpíše do 30.9.2009. Nakoľko sa odporca už viac neohlásil, navrhovateľ mu dňa 30.9.2009 telefonoval a pýtal sa čo je s vecou, na čo mu odporca oznámil, že vlastníčka bytu už nemá záujem byt predať. Žiadal si vrátenie poskytnutej zálohy, na čo mu odporca povedal, že táto prepadá v prospech realitnej kancelárie. Odporca mu povedal, že mu zabezpečí iný byt. Odporca bol v ich zmluvnom vzťahu nečinný, nekomunikoval s navrhovateľom. Žiadny byt mu nezabezpečil, tento si zabezpečil cez inú RK. Zaslal mu výzvu na dresu sídla uvedenú v OR, táto sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Odporca priznal, že bol s navrhovateľom pozrieť sa na byt, ktorý predávala p. B.. Navrhovateľ mal o tento byt záujem, preto sa dohodli na zložení zálohy 2.000 €. Navrhovateľa sa pýtal dokedy je schopný zabezpečiť si peniaze na kúpu bytu, pričom mu povedal, že ich zabezpečí do jedného mesiaca. Preto sa dohodli , že do 30.9.2009 by malo prísť k podpísaniu kúpnej zmluvy. Dňa 30.9.2009 mu navrhovateľ hneď ráno telefonoval, že má problém so zabezpečením peňazí na zakúpenie bytu, na čo mu odpovedal, že to môže byť problém, pretože predávajúca už zrejme nebude mať záujem predať mu byt.. Upozornil ho na následok prepadnutia zálohy, nakoľko neprišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Dohodli sa, že mu odporca zabezpečí iný byt, na kúpu ktorého sa použije zložená záloha. Asi týždeň na to, mu p. B. povedala, že už nemá záujem predať byt navrhovateľovi, keď stále nemá peniaze, pretože tieto potrebovala na zakúpenie iného bytu.
Svedkyňa P. B. uviedla, že mala záujem predať predmetný byt, ktorý mali v osobnom vlastníctve s bývalým manželom a následne sa majetkovo vyporiadať. S odporcom sa boli spoločne pozrieť na iné tri byty, pretože jej mal zabezpečiť zakúpenie bytu. Ani jeden z ponúkaných bytov sa jej nepáčil. S dcérou sa preto dohodli, že ona odkúpi podiel bývalého manžela a svedkyňa jej svoj podiel v byte daruje s právom bývania v byte. S takýmto riešením súhlasil aj bývalý manžel, pričom naďalej v tomto byte bývajú všetci traja. O tejto skutočnosti informovala aj odporcu v júli 2009, kedy mu povedala, že už nemá ďalej záujem predať svoj byt. Odporca s tým nebol spokojný a prehováral ju aby presvedčila manžela a predmetný byt predali. Navrhovateľovi túto skutočnosť neoznámila, pretože nemala na neho žiadny kontakt. Odporca jej nikdy nehovoril o tom, aby predala byt neskôr, pretože navrhovateľ nemá peniaze. Nikomu inému už byt na predaj neponúkla.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 497 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252340a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 776 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
Podľa§ 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie tzv. Zmluvy o zložení zálohy pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa obsahu zmluvy a vzájomných práv a povinností, ktoré z danej zmluvy vyplývajú pre účastníkov zmluvného vzťahu je daná zmluva zároveň aj sprostredkovateľkou zmluvou v zmysle ust. § 774 Občianskeho zákonníka. Odporca sa v danej zmluve zaviazal obstarať uzavretie kúpnej zmluvy v prospech navrhovateľa, pričom odmena za sprostredkovanie bola obsiahnutá v čl. I. bod 8 Zmluvy. Odmena za sprostredkovanie nemusí byť vyčíslená, postačí určenie smerníc pre jej výpočet. V danom prípade odmena nebola jednoznačne vyčíslená, neboli ani určené smernice jej výpočtu, avšak jej neplatnosti sa navrhovateľ nedovolal, preto ju súd považoval za platnú. Na základe tejto Zmluvy si navrhovateľ splnil svoje povinnosti a zložil v prospech odporcu zálohu v sume 2.000 € na znak prejaveného súhlasu o kúpu nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. bod 1. Zmluvy. Túto zálohu, ktorá mala byť následne započítaná do kúpnej ceny, súd klasifikoval ako preddavok poskytnutý navrhovateľom za účelom splnenia záväzku odporcu, t.j. sprostredkovanie kúpnej zmluvy predmetom ktorej mal byť byt špecifikovaný v čl. I. bod 1 Zmluvy. Osud preddavku potom závisel od toho, či došlo k splneniu záväzku zo zmluvy alebo nie. Ak by došlo k splneniu záväzku zo strany odporcu, preddavok by sa započítal do plnenia toho účastníka zmluvy, ktorý preddavok poskytol. Preddavok sa vracia vtedy, ak je zmluva neplatná, ak došlo k zániku zmluvy, alebo ak sa plnenie zo zmluvy stalo nemožné. V danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy vôbec nedošlo. Podľa čl. I. bod 4. Zmluvy bolo povinnosťou odporcu vyzvať navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy a povinnosťou navrhovateľa bolo zmluvu podpísať v lehote do 30.9.2009. Odporca tvrdil, že k podpisu zmluvy neprišlo z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý k tomuto dátumu nemal finančné prostriedky na zakúpenie bytu a preto predávajúca už nemala záujem byt navrhovateľovi predať. S takýmto tvrdením odporcu sa súd nestotožnil, pretože svoje tvrdenie ničím súdu nepreukázal. Práve naopak, výsluchom
svedkyne P. B., ktorá byt predávala spolu s manželom, mal súd preukázané, že v júli 2009 už nemala záujem byt predať a túto skutočnosť oznámila odporcovi. Následne sa vlastníčkou bytu stala jej dcéra D. B., ktorej vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený pod č. V-28270/09 zo dňa 8.1.2010. Z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy neprišlo z dôvodu viny na strane navrhovateľa a bolo preto povinnosťou odporcu vrátiť navrhovateľovi zálohu bez nároku na províziu podľa čl. III bod 5. Zmluvy. Odporcovi nevznikol nárok ani na odstupné, pretože navrhovateľ neodstúpil od kúpnej zmluvy ani nenastal prípad neuzavretia kúpnej zmluvy z dôvodov na jeho strane. Keďže odporca nevrátil navrhovateľovi preddavok v lehote upravenej v čl. III. bod 5. Zmluvy prišlo u navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 456 OZ bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi. Zároveň ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 4.10.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho, keď uplynula odporcovi lehota na vrátenie preddavku na ktorej sa v Zmluve dohodli.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu celkom v sume 1.199,40 €. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 120 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.079,40 € vyčíslené podĺa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a to 5 úkonov po á 91,29 € ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, osobná účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012, 17.7.2012, 18.9.2012), 2x režijný paušál po á 7,41 €, 3x režijný paušál po á 7,63 € + 20% DPH. Náhrada za stratu času 18 polhodín vo výške 1/60 z výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t.j. 12,71 € x 18 = 228,78 € + 20% DPH = 274,53 €. Náhrada cestovných nákladov za cestu z BA - SI a späť = 218 km na pojednávania v dňoch 12.6.2012, 17.7.2012 a 18.9.2012, pri použití motorového vozidla Suzuki Swift pri spotrebe 5,8 l/ 100km, pri cene nafty 1,58 €/l, paušálna náhrada 0,18 € bez DPH, priem. spotreba na 1 km ( 5,8 x 1,58 € ) : 100= 0,092 €, priem. suma € na 1 km: 0,092 + 0,18 = 0,27 €, cestovné: 218 x 0,27 = 58,86 € s DPH 70,63 € x 3 t.j. 211,89 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)