Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/152/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2012 takto

rozhodol:

obžalovaný

T. T.Š., nar.XX.XX.XXXX v N., trvale bytom G. Č.. XX, okres B.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako otec mal. U. T., nar. X.X.XXXX, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. z 24.11.2010, právoplatným 27.12.2010 obžalovaný sa zaviazal platiť na maloletého syna U. výživné vo výške 100,- EUR mesačne od 1.6.2009 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., Š.. K. Č.. XX, prechodne bytom T., W. Č.. XXX, nedoplatok na výživnom od 1.6.2009 do 30.11. 2010 v celkovej výške 1.585, 97 EUR mu súd povolil splácať po 27,- EUR mesačne spolu s bežným výživným od 1. 12. 2010 pod následkom straty výhod splátok, obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne od marca 2011 do 18.09.2012 s výnimkou 03.10.2011, kedy obžalovaný poškodenej na hlavnom pojednávaní uhradil sumu 50 € a s výnimkou 24.07.2012, kedy obžalovaný poškodenej na výživnom uhradil sumu 200 €, od 11.6.2008 je živnostníkom, pričom od 15.4.2009 do 22.4.2009 pracoval v spoločnosti Dong Jin Industrial Slovakia, s.r.o. so sídlom na Lipovci, kde bol s ním pracovný pomer rozviazaný zamestnávateľom z dôvodu absencií, pri nástupe do zamestnania nehlásil vyživovaciu povinnosť, od 7.7.2009 do 12.8.2009 pracoval na základe dohody o vykonaní práce u Y. P. so sídlom v Martine, kde pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nehlásil, od 16.10.2009 do 18.12.2009 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a. s., so sídlom v Bratislave, pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nehlásil a túto prácu od uzatvorenia zmluvy nevykonával, od 9.11.2009 do 7.12.2009 pracoval v spoločnosti Westfinreal, s.r.o. so sídlom v Nitre, kde dohoda o vykonaní práce s ním bola ukončená v skúšobnej dobe po vzájomnej dohode, pričom pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nenahlásil, od mesiaca júl 2012 pracuje v Rakúsku na trvalý pracovný pomer s mesačným príjmom cca. 1.300 €, takto svojím konaním dlhuje na výživnom:

matke dieťaťa T. W.:

za obdobie od marca 2011 do 18.09.2012 sumu vo výške 2 036,- Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období troch rokov neplnil úmyselným konaní zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. podala dňa 06.09.2010 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému T. T. , stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.6.2011 súd upozornil obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie, t.j. že jeho konanie súd môže posúdiť ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkyne - poškodenej ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V danej veci prvostupňový súd vyhlásil dňa 14.11.2011 rozsudok, voči ktorému obžalovaný podal odvolanie. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 1.3.2012 zrušil rozsudok okresného súdu a tomuto uložil danú vec znovu prejednať a rozhodnúť. Súd doplnil dokazovanie v predmetnej trestnej veci v intenciách krajského súdu. Hlavné pojednávanie konané dňa 18.09.2012 súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Na ospravedlnenie, ktoré bolo doručené na tunajší súd 12.9.2012 a 17.9.2012 elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu súd s poukazom na ustanovenie neprihliadal, nakoľko nebolo potvrdené písomne alebo do zápisnice do troch pracovných dní. Naviac súd upozornil obžalovaného na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 10.7.2012, že ak sa na najbližšie pojednávanie nedostaví, súd nebude akceptovať jeho ospravedlnenie že pracuje v zahraničí a že sa nemôže dostaviť. Obžalovaný súdu nezaslal doklady o zaplatení výživného.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa vyhlásil, že sa cíti byť nevinný za spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe prokurátora. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.6.2011 vypovedal, že si už nepamätá, keď odišiel od poškodenej T. W., je tam písané od 11.06.2008, on jej nechcel dávať výživné na U. k jej rukám, a to z toho dôvodu, že T. je márnotratná a peniaze by použila pre svoju potrebu a nie pre syna, dovtedy žili ako druh a družka. On to riešil tak, že keď sa doprosíkal syna, zobral si ho, dal mu veci, ktoré nemal a prestravoval ho. Čo sa týka toho, na akú dobu si brával syna, bolo to na 3 dni, na 2 dni, bolo to viackrát. Súdu predložil doklady o tom, že synovi kupoval veci na oblečenie. Od toho, kedy odišiel od poškodenej a od syna až do doby predbežného rozhodnutia, výživné na syna platil tak, že mu kupoval veci, ďalej keď bolo vydané to predbežné rozhodnutie, platil výživné 30 EUR na syna, na čo má bločky. Následne v tejto veci bol vydaný rozsudok, bola mu stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 100 EUR, pričom

nedoplatok mu súd umožnil splácať mesačne po 27 EUR, teda mesačne platí 120-130 EUR. Čo sa týka dokladov, kde platí tých 127 alebo l30 EUR, tie súdu predloží dodatočne. Súdu predložil aj zoznam, čo kupoval synovi. K dnešnému dňu dlží na výživnom dlžné 2 splátky po 127 EUR, celkovo vo výške 254 EUR. Je pravdou, že v júni 2010 mal príjem mesačne okolo 400 EUR, teraz rozbieha jeho značku, ten príjem by mohol byť vyšší. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.10.2011 obžalovaný uviedol, že od 1.8.2011 si našiel zamestnanie, jeho čistý mesačný príjem je cca 330 EUR, už nie je v skúšobnej dobe. Na pojednávaní obžalovaný prehlásil, že celý dlh chce uhradiť do dvoch mesiacoch. Na hlavnom pojednávaní priamo poškodenej uhradil časť dlžného výživného vo výške 50 EUR. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.7.2012 obžalovaný uviedol, že pracuje v Rakúsku na trvalý pracovný pomer, dňa 16.7.2012 dostane prvú výplatu, v čistom očakáva okolo 1300,- EUR. On bude mať dostatok finančných prostriedkov, aby si dodatočne splnil vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný priznal, že doposiaľ neuhradil na výživnom žiadnu sumu. Čo sa týka výšky výživného, nevie koľko je to, podľa neho je to okolo 1000 EUR, chce ho uhradiť a má na to aj finančné prostriedky. On sa bude snažiť dlh v čo najkratšom čase uhradiť, poškodená mu SMS-kou poslala číslo bankového účtu. Chcel by platiť sumu 100 EUR ako bežné výživné a ďalších 100 EUR ako zameškané výživné.

Poškodená T. W. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní konanom 14.07.2011 vypovedala, že obžalovaný od vtedy ako sa od nich odsťahoval jej neplatil výživne, od decembra 2008 až do apríla 2010, keď jej bolo dieťa zverené do opatery. Potom začal platiť aj keď niekedy oneskorene. Obžalovaný má uhradené výživné do konca februára 2011, teda obžalovaný jej dlží výživné od marca až doposiaľ. Ona väčšinou kontaktovala obžalovaného s tým, aby jej výživné zaplatil, ale obžalovaný sa vyhováral, že nemá prácu, nemá peniaze. Jej dával obžalovaný peniaze priamo do rúk do konca februára 2011. Vo veci zverenia dieťaťa do jej starostlivosti bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.11.2010. Na hlavnom pojednávaní konanom 14.11.2011 poškodená T. W. uviedla, že obžalovaný jej doposiaľ nezaplatil nič z dlžného výživného, z tej výšky ako bola ustálená súdom vo výške 1093 EUR, ani ju nekontaktoval ani osobne ani telefonicky, neplatí ani bežné výživné. Na hlavnom pojednávaní konanom 10.07.2012 poškodená T. W. uviedla, že obžalovaný má uhradené výživné do konca februára roku 2011, obžalovaný platil výživné v hotovosti k jej rukám, ona mu to podpisovala. Obžalovaný jej dlží od marca 2011 až doposiaľ výživné, od kedy je neuhradil nič, okrem pojednávania, kedy jej dal 50 EUR. Na hlavnom pojednávaní konanom 18.09.2012 poškodená T. W. uviedla, že od posledného pojednávania 10.07.2012 jej obžalovaný uhradil napriek jeho viacerým prísľubom dňa 24.07.2012 iba sumu 200 €. Následne za ďalší mesiac jej nezaplatil, preto ho telefonicky kontaktovala, kde jej obžalovaný tvrdil, že peniaze pošle o 3 dni. Keď jej peniaze neprišli, následne ho opätovne telefonicky kontaktovala, kde jej obžalovaný tvrdil, že jej peniaze poslal a že jej poslal aj balík, o čom tvrdil na predchádzajúcom pojednávaní. Hovoril, že kúpi U. tašku a školské potreby. Doposiaľ jej nič neposlal. Keď jej nič neprišlo, znova ho telefonicky kontaktovala. Vtedy jej už ani nedvíhal telefón, nereagoval ani na SMS - správy. Ona pred týmto hlavným pojednávaním obdŕžala SMS-ku od priateľky obžalovaného, ktorá sa jej ospravedlňovala, že toho mali veľa, že poobede dostane peniaze, s tým, že obžalovaný sa nemohol uvoľniť z práce a že písal aj na súd, hoci ona ho osobne videla pred dvomi dňami tu v Martine. Obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť od marca 2011 doposiaľ, s výnimkou dvoch úhrad, kedy jej raz na pojednávaní uhradil sumu 50 € a teraz v júli 2012 sumu 200 €. Žiadne iné peniaze ako výživné od obžalovaného nedostala. Obžalovaný jej to výživné neuhrádza ani v naturálnej podobe, t.j., že by kupoval potraviny a veci pre maličkého - napr. ošatenie, tašku a pod. Tie peniaze na výživnom jej chýbajú. Zmenila sa aj jej finančná situácia. U. nastúpil do školy, treba mu kupovať školské potreby. Taktiež chodí do športovej triedy, treba mu kúpiť výbavu, korčule a ďalšie veci. Ona musela dať v práci výpoveď, nemá syna u koho nechať.

Ďalej súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým rozhodnutia Okresného súdu Martin o určení výšky výživného, živnostenský list, výpisy z obchodného registra, správu zo Sociálnej poisťovne, pobočky Martin a pracovné posudky na obžalovaného. Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 24.11.2010, právoplatným 27.12.2010 vyplýva, že sa obžalovaný zaviazal platiť na maloletého syna U. výživné vo výške 100,- EUR mesačne od 1.6.2009 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. W., pričom nedoplatok na výživnom od 1.6.2009 do 30.11. 2010 v celkovej výške 1.585, 97 EUR mu súd povolil splácať po 27,- EUR mesačne spolu s bežným výživným od 1. 12. 2010 pod následkom straty výhod splátok. Zo živnostenského listu vyplýva, že

obžalovaný je živnostníkom od 11.6.2008 a zároveň je štatutárnym orgánom - konateľom a spoločníkom viacerých spoločností , čo je zrejmé z výpisov z obchodného registra SR. Zo správy zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy, zo skončenia pracovného pomeru vyplýva, že obžalovaný od 15.4.2009 do 22.4.2009 pracoval v spoločnosti Dong Jin Industrial Slovakia, s.r.o. so sídlom na Lipovci, kde bol s ním pracovný pomer rozviazaný zamestnávateľom v skúšobnej dobe z dôvodu absencií, pri nástupe do zamestnania nehlásil vyživovaciu povinnosť. Správa od Y. P. a dohody o vykonaní práce preukazujú, že obžalovaný od 7.7.2009 do 12.8.2009 pracoval u Y. P. so sídlom v Martine, kde pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nehlásil. Listiny na č.l. 33 až 35 spisu potvrdzujú, že v dobe od 16.10.2009 do 18.12.2009 obžalovaný mal pracovať na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a. s., so sídlom v Bratislave, pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nehlásil a túto prácu od uzatvorenia zmluvy nevykonával. Správa zo spoločnosti Westfinreal, s.r.o. so sídlom v Nitre preukazuje, že obžalovaný od 9.11.2009 do 7.12.2009 pracoval v tejto spoločnosti, pričom dohoda o vykonaní práce s ním bola ukončená v skúšobnej dobe po vzájomnej dohode, pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nenahlásil.

Obžalovaný T.Á. T. bol doposiaľ 2-krát súdom trestaný. Obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Martine, sp. zn. z 30.4.2010, právoplatným 15.7.2010, ktorým mu bol pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 3, písm. b/ Tr. zák. a iné, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky podmienečne so skúšobnou dobou na 2 roky, t.j. do 16.07.2012. Trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. z 25.5.2011, právoplatným 16.6.2011 bol uznaný za vinného z prečinu podľa 194 ods. 1 Tr. zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Martin sp. zn. . Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát priestupkovo riešený, a to pre spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch v platnom znení a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 100 EUR.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, a spácha čin závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným konaním naplnil všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselným konaním zákonnú povinnosť vyživovať maloletého U. T., nar. X.X.XXXX, a spáchal taký čin po dlhší čas - po čas dlhší ako 12 mesiacov. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu Žilina sp. zn. Jtk 1/12 prijatý 13.03.2012 podľa ktorého, pokiaľ páchateľ neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu dlhšiu ako dvanásť mesiacov, spravidla prečin zanedbania povinnej výživy podľa alebo pácha závažnejším spôsobom konania v dôsledku jeho páchania po dlhší čas, čím sa dopúšťa prečinu zanedbania povinnej výživy aj podľa s použitím .

Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčuje okrem vlastného priznania / keďže vo svoje výpovedi priznal, doposiaľ neuhradil na výživnom žiadnu sumu, dlhuje na výživnom okolo 1000 EUR, že je zamestnaný a má príjem z ktorého môže uhrádzať výživné na svoje maloleté dieťa / výpoveď svedkyne - poškodenej T. W., ktorá uviedla od kedy jej neplatí obžalovaný výživné, koľko jej doposiaľ uhradil a zároveň uviedla i výšku dlžného výživného. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný listinnými dôkazmi - výpismi zo živnostenského a obchodného registra a pracovnými posudkami od bývalých zamestnávateľov. Súd upravil skutok uvedený v obžalobe prokurátorky ohľadom na výpoveď poškodenej a tým zároveň i celkovú dlžnú čiastku na výživnom ku dnu vyhlásenia rozsudku vo výške 2036,- Eur, t. j. nezaplatené bežné výživné a nedoplatok dlžného výživného od mesiaca marec 2011 až do vyhlásenia rozsudku 18.09.2012 - 18 mesiacov, teda 18- krát po 127,- EUR mínus 50,- EUR, ktoré obžalovaný uhradil poškodenej priamo na hlavnom pojednávaní konanom 3.10.2011 a mínus suma 200 €, ktorú

obžalovaný uhradil 24.07.2012 poškodenej na výživnom ( 18 x 127 EUR - 50 EUR - 200 EUR = 2 036 ,- EUR).

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. T. T. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného súd nezistil ani poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia / trestný rozkaz Okresného súdu v Martine, sp. zn. - majetková trestná činnosť/, túto skutočnosť obžalovanému nepričítal ako priťažujúcu okolnosť.

Nakoľko obžalovaný sa dopustil tejto úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby uloženej za spáchanie úmyselného majetkového trestného činu, z tohto dôvodu súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Súd je toho názoru, že takto stanovený nepodmienečný trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby postačí na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti, keďže súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 1 do 5 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

Podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.