Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/386/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, proti povinnej: B. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom X. L. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. opatrovníkom G. L., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn. EX 2366/11u, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, o vymoženie 1969,30 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. -19 zo dňa 14. februára 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. -19 zo dňa 14. februára 2012 zastavil exekúciu podľa , o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „Zákona o rozhodcovskom konaní“). Uviedol, že exekučný titul predstavuje Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. CP 80409/09 zo dňa 21. apríla 2010. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1969,30 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1969,30 Eur zo dobu od. 9. septembra 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 196,93 Eur, súdny poplatok 79 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd sa okrem exekučného titulu oboznámil so Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 31. mája 2006. Konštatoval, že právny predchodca oprávneného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. a povinná uzatvorili dňa 31. mája 2006 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 1659,70Eur ( 50 000,- Sk). Uviedol, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou ( typovou, formulárovou, adhéznou). Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela účinným od 1.1.2008, ktorá podľa považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uzavrel, že nakoľko neprijateľná doložka sa priči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom , boli v danej veci splnené podmienky na zastavenie exekúcie.

Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, pričom prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom. Oprávnený s poukazom na z.č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a ust. uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, t.j. je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd podľa odvolateľa nemôže meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom. Exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie, a preto nie je oprávnený meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Dôvody uvedené v o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa týkajú zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. To znamená, že exekučný súd je oprávnený vykonať len prieskum vlastností uloženého plnenia. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť splniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia dôvodu pre zastavenie exekúcie je preto priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. z 30. októbra 2009. Odvolateľ tiež uviedol, že ani ust. neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať..., aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepoznal svoje práva,... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Odvolateľ z uvedeného vyvodil, že súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Dospel k záveru, že ak by v spojitosti s ods. 2 bol vykladaný tak, že exekučný súd skúma, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby rozhodcovský rozsudok bol napadnutý žalobou, musel by v zmysle zásady rovnocennosti mať exekučný súd rovnakú povinnosť aj v rámci skúmania prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu, čo nemá. Odvolateľ ďalej argumentoval, že z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený namietal, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až 54 (ďalej len ) len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v (ďalej len ) a v . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prednom ustanovení . Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( ). Oprávnený zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovanie princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktorá prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Súčasne dal do pozornosti dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky

zakladalo výlučne právomoc v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľovi zostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní pred súdom. Uvedené ustanovenie teda podľa názoru odvolateľa v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania titulom právneho zastúpenia.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

V napadnutej veci rozhodol vyšší súdny úradník a spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní podľa , nakoľko samosudca odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako odvolací, preskúmal vec podľa postupom podľa bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. zo dňa 21. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. mája 2010 a vykonateľnosť dňa 04. júna 2010. Citovaným rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1969,30 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1969,30 Eur za dobu od 9. seotembra 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 196,93 Eur, súdny poplatok 79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel všetkým nárokom oprávneného, ktoré si tento uplatnil z titulu uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. XXXXXXX uzatvorenej medzi právny predchodcom žalobcu (oprávneným) a žalovaným (povinným) dňa 31. mája 2006. Ako vyplýva aj z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku zmluva bola uzatvorená podľa . Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, dojednanie ktorej v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS, na čo správne poukázal exekučný súd. Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom rozsahu.

Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva). Uvedené skutočnosti sú

zrejmé zo zmluvy o úvere, z povahy zmluvných strán, z predmetu činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov.

Okresný súd rozhodol správne, keď zastavil exekúciu. Bolo povinnosťou exekučného súdu, aby preskúmal exekučný titul aj s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu sa zameriava na skúmanie hmotnoprávnych predpokladov ako sú dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom, materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia a z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určitý okruh právnych vzťahov sa na ne hľadí ako by materiálne právoplatné neboli.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a zo zvláštnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ nie je v rozpore s SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (, SR). Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu ( zákona o rozhodcovskom konaní).

Exekučný súd bol teda v danom prípade oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok ako by nebol materiálne právoplatný a mohol ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení aj čo do materiálnej správnosti. Mohol teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v (v súčasnosti Exekučného poriadku), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Okrem dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu, krajský súd poukazuje aj na to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom vyjednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto obavy, že slabšia strana (spotrebiteľ, povinný) si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú na mieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Krajský súd poukazuje aj na Smernicu rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá aj do , keď podľa ods. 1 citovaného ustanovenia zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V odseku 3 citovaného ustanovenia sú príkladmo uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Krajský súd preto uznesenie okresného súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.