Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-176-2011.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Subarea
9Co/176/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.-I., N. J. XXXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Božena Ilavská, Senica, Nám. Oslobodenia 8, proti žalovanej: E. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.-I., I. XXXX, právne zastúpená advokátom: JUDr. Radoslav Fasura, Šaštín-Stráže, Pri Rybníku 1400, o zaplatenie 1.383,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Senici, č.k. 3C/132/2010-50 zo dňa 19. mája 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 1.383,- eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplateného podielu z kúpnej ceny za predaj nehnuteľností v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX a XXX. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2004 predával podiel 1/6 a žalovaná podiel 5/6 na sporných nehnuteľnostiach za celkovú kúpnu cenu 250.000,- Sk (8.298,47 eura). Podiel žalobcu zodpovedajúci prevádzanej 1/6 nehnuteľností zodpovedal sume 41.166,- Sk (1.366,46 eura). V zmysle uvedenej kúpnej zmluvy mali kupujúci kúpnu cenu uhradiť na číslo účtu žalovanej, ktorá bola väčšinovou spoluvlastníčkou. Keďže žalobca svoj podiel kúpnej ceny od žalovanej neobdržal, ústne žalovanú na vyplatenie kúpnej ceny vyzval. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že kúpnu cenu jej kupujúci nepreviedli na účet, ale osobne jej ju odovzdali a následne za prítomnosti advokáta JUDr. Fasuru žalovaná odovzdala žalobcovi sumu zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu. Toto tvrdenie žalovanej potvrdil aj jej právny zástupca JUDr. Fasura. Súd prvého stupňa mal z kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2004 preukázané, že žalobca a žalovaná predávali podiely na spornej nehnuteľnosti na manželom K., pričom podľa kúpnej zmluvy mali kupujúci vyplatiť kúpnu cenu predávajúcim po zabezpečení si úveru od príslušného peňažného ústavu do 15.08.2004. Žalobca listom zo dňa 14.04.2010 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.383,- eur v lehote 5 dní z dôvodu nevyplatenia časti kúpnej ceny. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel k právnemu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti uvádzané v žalobe a neuniesol dôkazné bremeno o skutočnosti, že žalovaná mu doposiaľ nezaplatila finančnú čiastku zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu. Súd prvého stupňa dospel ďalej k záveru, že pre prípad nevyplatenia časti kúpnej ceny žalovanou by išlo o bezdôvodné obohatenie, ktorého premlčanie sa spravuje úpravou § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to 2-ročnou subjektívnou lehotou. Kúpna cena bola žalovanej zaplatená v lehote splatnosti do 15.08.2004, a teda ako 2-ročná subjektívna, tak 3-ročná objektívna premlčacia lehota už uplynuli pred podaním žalobného návrhu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať a na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolal žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Rozsudok súdu prvého stupňa nepokladá za vecne správny a zdôraznil skutočnosť, že žalovanú na vyplatenie kúpnej sumy prvýkrát vyzval dňa 14.04.2010 a teda nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nároku, keďže žalobu podal 04.06.2010. Považuje výpoveď JUDr. Radoslava Fasuru za dôkaz, ktorý nemôže súd brať ako svedeckú výpoveď, keďže JUDr. Fasura je zároveň právnym zástupcom žalovanej v konaní. Peniaze z predmetnej kúpnej zmluvy boli poukázané na účet žalovanej a táto mu ich mohla zaplatiť kedykoľvek potom, ako ich obdržala. Keďže mu príslušnú sumu nevyplatila, požiadal ju o vyplatenie dňa 14.04.2010. Žalovaná nemá žiaden dôkaz o tom, že by mu peňažné prostriedky vyplatila z čoho vyvodzuje, že žiadnu sumu mu nezaplatila.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, hoci jeho závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zmenou právneho posúdenia uvádza k veci nasledovné:
Odvolací súd v súvislosti s preskúmavaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k názoru, že súd prvého stupňa síce vec posúdil podľa správneho právneho predpisu, ale nesprávneho ustanovenia tohto predpisu, čo sa prejavilo v dôležitej otázke posudzovania procesných náležitostí v prejednávanej veci. Keďže sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust. § 513, § 563 a § 101 Občianskeho zákonníka v platnom znení, postupoval odvolací súd podľa ust. § 213 ods. 2 OSP a vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu tohto ustanovenia.
Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
Žalovaná sa k výzve vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a posúdenie veci podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka považuje za predlžovanie lehoty na rozhodnutie a žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 1.383,- eur titulom nevyplatenia podielu na kúpnej cene jedného predávajúceho - žalobcu vyplatenej druhému predávajúcemu - žalovanej, pričom v konaní bola žalovanou vznesená námietka premlčania.
Kúpna cena podľa zmluvy zo dňa 10.06.2004 bola kupujúcimi vyplatená žalovanej, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Keďže zo zmluvy medzi účastníkmi nevyplýval spôsob vysporiadania, mali kupujúci (dlžníci z kúpnej zmluvy), právo takto plniť a ich dlh zanikol (podľa ust. § 513 Občianskeho zákonníka je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý).
Medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že z tejto sumy mala žalovaná povinnosť časť zodpovedajúcu žalovanej sume vyplatiť žalobcovi. Bez ohľadu na to, že obranou žalovanej bola okrem námietky premlčania aj obrana tvrdením, že dlh splnila, je potrebné najskôr sa vysporiadať s námietkou premlčania. Žalovaná sa prijatím plnenia od kupujúcich stala dlžníčkou žalobcu a podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca tak mohol a mal na splnenie dlhu žalovanú vyzvať, čo učinil dňa 14.04.2010.
Právo formulované ust. § 563 Občianskeho zákonníka však nie je právom časovo neobmedzeným, ako každé záväzkové právo podlieha aj toto právo premlčaniu. Veriteľ musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr do uplynutia premlčacej doby, inak sa vystavuje nebezpečenstvu, že dlžník vznesie námietku premlčania, ako sa aj stalo. Podľa ustálenej judikatúry (R 28/1994) ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Pohľadávka žalobcu (zodpovedajúca dlhu žalovanej) vznikla dňom, keď žalovaná prijala plnenie kúpnej ceny, z ktorej bola povinná žalobcu vyplatiť.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčanie je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby (premlčacej doby) vzniesť proti uplatneniu práva námietku premlčania. Ak dlžník pred súdom tohto oprávnenia využije a namietne premlčanie, nemôže súd premlčané právo veriteľovi priznať. K tomuto právnemu účinku premlčania treba, aby boli splnené tieto dve skutočnosti: 1) márne uplynutie premlčacej doby a 2) vznesenie námietky premlčania dlžníka na súde. Námietku premlčania môže dlžník uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd nemá povinnosť dlžníka poučiť o jeho práve vzniesť námietku premlčania (§ 5 OSP). Súd je povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať. Túto povinnosť nemá len výnimočne v prípade podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Dôvodné vznesenie námietky premlčania má za dôsledok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo veriteľovi priznať a v takomto prípade žalobu zamietne. Subjektívne právo veriteľa však ani právoplatným zamietajúcim rozsudkom nezaniká, jeho právo naďalej trvá a dlžník môže dobrovoľne aj premlčané právo veriteľovi splniť.
Pri určení, ktoré majetkové práva sa premlčujú, a ktoré nie, treba vychádzať z ustanovenia § 100 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, túto Občiansky zákonník upravuje jednak všeobecne (§ 101) a jednak osobitne pre niektoré práva (§ 106 a nasl.).
V priebehu konania žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie dlhu a povinnosťou súdu bolo s poukazom na vyššie uvedené, sa touto vznesenou námietkou premlčania zaoberať. Súd prvého stupňa vyhodnotil nárok uplatnený v konaní ako nárok z bezdôvodného obohatenia, čo však nebolo správne. Premlčanie bolo treba posúdi v kontexte vyššie uvedeného ako premlčanie práva veriteľa vyzvať dlžníka na plnenie dlhu podľa ust. § 563 v spojení s ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, odvolací súd dospel k právnemu záveru, že po prvý krát mohol žalobca právo vyzvať žalovanú na plnenie najneskôr ku dňu zaplatenia ceny kupujúcimi, t.j. dňa 15.08.2004 (k tomuto dňu mala byť podľa zmluvy kúpna cena vyplatená kupujúcimi), teda právo veriteľa vyzvať dlžníka na plnenie dlhu podľa ust. § 563 v spojení s ust. § 101 Občianskeho zákonníka sa premlčalo dňa 15.08.2007 a námietka premlčania vznesená žalovanou bola dôvodná.
S poukazom na uvedené odôvodnenie odvolací súd v zmysle zákona prihliadol na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovanej a dospel k jednoznačnému záveru, že právo žalobcu je premlčané, keďže si svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej doby. Ďalšími skutkovými okolnosťami vo veci samej sa súd ďalej nezaoberal s poukazom na ust. § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka.
Keďže súd prvého stupňa žalobu zamietol z iných právnych dôvodov, a to posúdením vznesenej námietky premlčania ako námietky premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia, a teda výrok jeho rozhodnutia je vecne správny, odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.