Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-239-2012.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/239/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Marián Chovanec, P.O.U. XXX, XXX XX U., proti povinnej: F. S., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX J., pre výkon exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Janec, N. XXX/C, XXX XX U., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 14.04.2009, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky vydaného pod č. k. 23Er/9705/2008 - 15 zo dňa 07.10.2009, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, vydaného pod č. k. 23Er/9705/2008 - 15 zo dňa 07.10.2009 v časti, ktorej bolo konanie zastavené, o d m i e t a .
Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú na súde pod sp. zn. 23Er/9705/2008 a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,25 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava-vidiek v Bratislave, č. k. Ro 1186/94 zo dňa 01.11.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.1996.
Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora poverením zo dňa 23.01.2006 pod č. poverenia 5104005133.
Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 31 ods. 1, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu súdneho exekútora na náhradu hotových výdavkov.
Súd prvého stupňa konanie zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 2 Ex. por.. Trovy konania zaviazal zaplatiť oprávneného vo výške 44,25 Eur tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Ex. por..
Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Súd napriek návrhu súdneho exekútora nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu.
Zdôraznil, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou.
Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania, poukázal na ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) a uviedol, že súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Preto navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý poukázal na to, že všetky vykonané úkony, ktorých cieľom bolo čo najefektívnejšie uspokojiť pohľadávku oprávneného, boli financované z prostriedkov súdneho exekútora. Počet podaných návrhov na vykonanie exekúcie sa neustále zvyšoval, následkom čoho už súdny exekútor nemôže ďalej dotovať oprávneného. Uvedená situácia nebola zo strany oprávneného, ani jeho právneho zástupcu riešená a súdny exekútor je povinný v exekúcii pokračovať, preto bol oprávnený v zmysle § 31 ods. 1, § 197 ods. 2 Ex. por. vyzvaný na zaplatenie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorý bol požadovaný vo výške 8,30 Eur plus DPH, čo predstavuje 50% z minimálnej odmeny súdneho exekútora v zmysle Vyhlášky č. 288/1995 Z.z..
Zároveň poukázal na skutočnosť, že exekučnému súdu síce z § 31 nevyplýva povinnosť exekúciu na návrh súdneho exekútora pre nezaplatenie preddavku zastaviť, avšak nemožno požadovať od súdneho exekútora, aby znášal trovy exekúcie z vlastných prostriedkov.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd predmetné exekučné konanie v zmysle § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 zastavil, alebo v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie, na úhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného podľa vyčíslenia trov exekúcie v podnete na zastavenie exekučného konania, keďže tieto boli uplatnené v súlade s Vyhláškou č. 288/1995 Z.z..
Krajský súd v súvislosti s podaním odvolania oprávneného v časti, v ktorej súd prvého stupňa exekúciu zastavil poukazuje na ust. § 202 ods. 3 OSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods. 4 Ex. por. proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené podľa ust. § 31 ods. 1 Ex. por., a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolanie odmietol.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného v časti týkajúcej sa trov exekúcie, odvolací súd poukazuje na ust. § 200 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že využitie moderačného práva podľa § 150 ods. 2 OSP nie je v prípade rozhodovania o trovách exekúcie namieste z dôvodu, že náhradu trov exekúcie upravuje Ex. por. a vyhláška. Tieto právne predpisy slúžia ako lex specialis k OSP, a teda ich ustanovenia o trovách exekučného konania majú prednosť pred ustanoveniami OSP.
Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v časti týkajúcej sa trov konania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd rozhodol o výške náhrady trov exekúcie v súlade s ustanoveniami Ex. por. a vyhlášky (§ 203 ods. 1 Ex. por., §§ 14, 15 a 22 vyhlášky), teda odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, resp. dôvody napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu považuje odvolací súd za vecne správne. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia §§ 14 a 15 vyhlášky v súvislosti s odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, dostatočne odôvodnil priznanie, resp. nepriznanie jednotlivých položiek trov exekúcie súdneho exekútora, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v časti trov exekúcie ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto uznesenie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.