Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-45-2011.pdf
PDF · 124.81 KB
No categories available
8P/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. T., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, t. č. bytom ako otec, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov U. T., nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, bytom W.. XXX , zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, AK so sídlom Malacky, Dukelských hrdinov č. 2946/6 a U. T., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N., N. ul. č. X, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Martinkovičom, AK so sídlom Bratislava, Saratovská ul. č. 2A, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú N. T., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti otca.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 80 Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 8C/160/2008-126 zo dňa 06.05.2010 v časti výroku o zverení maloletej N. a výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 28.06.2010 sa otec domáhal zmeny zverenia maloletej N. do jeho osobnej starostlivosti, poukázal na vyjadrenie maloletej, ktorá prejavila vôľu bývať s otcom, nakoľko u matky sa necíti dobre, má psychické problémy, je utiahnutá a prestáva komunikovať. U maloletej sa prejavili apatické nálady, bola extrémne smutná, strácala záujem o bežné veci, kamarátov. Uviedol, že maloletá neustále vyjadrovala požiadavku s ním bývať, upozorňovala ho na správanie matky, ktorá na ňu kričí. Ďalej uviedol, že z dôvodu náhleho psychického kolapsu a dekompenzácie maloletej bol v dôsledku akútneho strachu o jej osobu nútený v priebehu víkendu 02.07.2011 vyhľadať odbornú psychologickú pomoc v ambulancii P.. E. S., súdnej znalkyne, ktorá po podrobnom vyšetrení ustálila objektívny záver, že maloletá trpí silným stupňom depresie, jej psychická stabilita je narušená, odmieta žiť s matku, ktorá v nej tento stav vyvoláva, maloletá pochybovala o sebe a zmysle života. Nakoľko sa u otca cítila bezpečne, znalkyňa odporučila akútnu zmenu zverenia maloletej do starostlivosti otca. Otec zároveň žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletú N. do starostlivosti otca zveril predbežne.
Okresný súd Malacky na základe návrhu otca uznesením č. k. 8P/45/2011- 48 zo dňa 27.07.2011 predbežne zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jej výživu výživným v nevyhnutnej miere - 86,65 Eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/294/2001-61 zo dňa 19.09.2011, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
Matka s návrhom otca nesúhlasila v celom rozsahu, apelovala na tú skutočnosť, že rozhodnutím súdu príde k rozdeleniu súrodencov a narušeniu ich vzájomných citových väzieb. Uviedla, že maloletá N. nemá u otca vytvorené vhodné podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj a rozvoj, naopak bola by vytrhnutá z prostredia, ktoré poznala a ktoré bolo pre ňu stabilné. Poukázala na skutočnosť, že jej školské výsledky sa predbežným umiestnením dieťaťa do starostlivosti otca výrazne zhoršili. Matka mala za to, že v jej rodinnom a výchovnom prostredí má maloletá vytvorené všetky materiálne a psychologické podmienky na výchovu a zdravý vývoj, preto žiadala, aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.
Kolízny opatrovník sa s návrhom otca v celom rozsahu stotožnil, uviedol, že maloletá N. je na svoj vek veľmi vyspelé, inteligentné a citlivé dieťa, ktoré vie vyjadriť svoj názor a jednoznačne povedať, kde sa cíti lepšie. Poukázal na výpoveď maloletej, jej vôľu bývať s otcom, preto navrhol, aby súd návrhu otca vyhovel a styk s matkou ponechal v pôvodnom rozsahu tak, ako doposiaľ prebiehal. Takáto úprava styku riadne fungovala.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vypočul maloletú Zuzanu, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťa, ako aj s obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/160/2009 zo dňa 06.05.2010, ktorým súd zároveň schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti ( z manželstva pochádza i jedno ďalšie dieťa - maloletý P., nar. XX.XX.XXXX) boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 140 Eur na maloletú N. a 160 Eur na maloletého P..
V tom čase bola matka zamestnaná v spoločnosti T. S. X. X. s.r.o. v riadnom pracovnom pomere, jej čistý príjem za rok 2009 ( od 16.09.2009 do 31.12.2009) prestavoval výšku 522,50 Eur mesačne netto, a za rok 2010 672,40 Eur mesačne netto ( január, február). Otec bol zamestnaný v spoločnosti X. B. a.s. Y. B. W. s príjmom za rok 2009 vo výške 1.025,50 Eur mesačne netto a za rok 2010 ( január a február ) činil cca 980 Eur mesačne netto. Maloletá N. bola zdravá. V čase pôvodného rozhodovania súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vyjadrila v konaní pred súdom žiadosť, že chce bývať s otcom v W. spolu s jej starými rodičmi, s ktorými otec užíva spoločnú domácnosť. Bola si plne vedomá, že v prípade zverenia otcovi by nebývala s bratom a matkou, túto situáciu si vedela predstaviť, uviedla, že s bratom sa stále hádajú a bijú. Maloletá v tom čase navštevovala 5. triedu základnej školy, prospech mala veľmi dobrý.
V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, aj naďalej pracuje v nemeckej spoločnosti T. S. ako referentka, do práce denne dochádza, jej príjem za rok 2011 bol 622,75 Eur mesačne netto, za rok 2012 ( do apríla 2012 vrátane) 623,20 Eur mesačne netto. Je zdravá, s maloletým P. býva v 3-izbovom rodinnom dome, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Otec pracuje v spoločnosti X., U. W. s príjmom za rok 2011 vo výške 981,60 Eur mesačne netto, za rok 2012 vo výške 1.065 Eur mesačne netto. Býva v 4-izbovom rodinnom dome so svojím starými rodičmi, ktorí poberajú starobný dôchodok, maloletá má v dome vlastnú izbu. Je zdravý, slobodný, iné vyživovacie povinnosti okrem mal. P. a mal. N. nemá.
Maloletá N. je toho času v predbežnej starostlivosti otca, je žiačkou 8. triedy Základnej školy v W., v škole má veľmi dobrý prospech. Od doby, čo bola predbežne zverená do starostlivosti otca, sa s matkou stretáva vtedy, keď ide otec pre maloletého P. alebo ho vezie domov, u matky na víkend nezostáva ( nemá o to záujem), s matkou je v telefonickom kontakte.
Podľa jej vlastného vyjadrenia chce zostať u otca. Uviedla, že má kamarátov aj v N. a j v W., potvrdila síce, že po príchode do domácnosti otca sa jej trochu zhoršil prospech, čo je však už v súčasnosti v poriadku - pokiaľ niečo nevie, otec sa s ňou učí. Chcela by udržiavať kontakt s matkou tak ako doposiaľ.
Zo správy z psychologickej krízovej intervencie, podanej dňa 07.07.2011 P.. E. S. mal súd preukázané, že maloletá je v súčasnosti utiahnutá, plačlivá, depresívne ladená - v súčasnosti aktuálne trpí silným stupňom depresie, prejavujúcim sa smútkom, strachom o seba, sebaobviňovaním. Trápia ju rôzne bolesti, únava, zlý spánok. Prejavuje sa u nej znížené sebavedomie, nedostatok lásky k sebe samej, nedôvera v svoje schopnosti. Podľa záverov vyšetrenia je u maloletej N. aktuálne narušená psychická stabilita, do jej prežívania negatívne zasahuje vzťah s matkou, jej súčasný psychický stav si vyžaduje ďalšiu psychologickú pomoc a neodkladné riešenie situácie.
Zo správy tej istej psychologičky zo dňa 17.08.2011 mal súd preukázané, že maloletá vníma spor rodičov o jej starostlivosť, prejavila radosť zo správy, že bola zatiaľ predbežne zverená do starostlivosti otca, uviedla, že s matkou bola týždeň cez letné prázdniny, pričom matka po nej opätovne kričala - maloletá prejavila strach z toho, ako matka bude reagovať na jej snahu zostať s otcom . Pre maloletú je psychicky veľmi namáhavé, keď musí pred matkou obhajovať svoje názory, keďže matka nemá porozumenie pre jej želanie žiť s otcom - stále u maloletej pretrvávali pocity samoty, smútok, depresia, výrazná obava z matkiných reakcií.
Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v S. zo dňa 31.08.2012 mal súd preukázané, že maloletá začala navštevovať centrum v marci 2012 z dôvodu emocionálnych ťažkostí ( uzatvorenosť, plač, smútok) po kontakte s matkou. U N. ide o osobnosť s prvkami pocitov menejcennosti, neistoty, je skromná, prispôsobivá, má snahu prekonávať prekážky. Má však tendenciu popierať konflikty. Otca vníma ako direktívneho, prikazujúceho, avšak ako poskytujúceho zázemie a kľud, naopak matku ako výbušnú, nevyspytateľnú - takisto aj brata.
Dňa 18.07.2011 bol na adresu právnej zástupkyne otca zaslaný dopis podpísaný maloletou N., v ktorom uvádza, že sa u mamy necíti dobre, matka po nej stále kričí, sama by chcela ísť k otcovi.
O vzťahu maloletých detí majú rodičia rozdielne vyjadrenia - pokiaľ otec udáva, že deti medzi sebou majú vzťah ako deti v puberte - niekedy spolu nekomunikujú, hádajú sa, maloletá N. sa na brata nepýta a takisto ani maloletý P. na N., a niekedy je medzi nimi nadmieru dobrý vzťah, matka konflikty medzi súrodencami resp. hádky a narušenie vzťahov popiera.
Zo správ ÚPSVaR Trnava zo dňa 10.02.2012 a Malacky zo dňa 01.03.2012 mal súd preukázané, že obaja rodičia majú vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa.
Podľa článku 3 ods, 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z vykonaného dokazovania, na základe posúdenie dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, súd mal preukázané, že maloletá N. je toho času na základe rozhodnutia súdu predbežnom zverení maloletej v starostlivosti otca. Maloletá tak býva vo svojom pôvodnom prostredí, z ktorého odišla po rozvode manželstva svojich rodičov, v spoločnej domácnosti s ňou žijú aj rodičia otca - v tomto rodinnom prostredí sa cíti bezpečne, toto prostredie dobre pozná. V mieste bydliska otca navštevuje základnú školu - absolvovala tu 7. triedu základnej školy, v súčasnej dobe je žiačkou 8. triedy základnej školy. Jej študijné výsledky sú veľmi dobré - jej prospech sa oproti prospechu v škole v N. nezhoršil, v škole nadviazala na vzťahy s kamarátmi z minulosti, výchovné prostredie v domácnosti otca a jeho rodičov jej vyhovuje, vytvára v nej pocit stability, šťastia a pokoja.
Súd pri posudzovaní zmeny pomerov, ktorá nastala u maloletej a rodičov od pôvodného rozhodnutia vo veci, sa zaoberal najmä postojom maloletého dieťaťa - nielen vyjadrenom v tomto konaní, ale bral o úvahy aj závery znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené a vykonané v konaní o rozvod manželstva rodičov. Maloletá už v júli roku 2010 vo svojom vyjadrení spísanom na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Trnave bez prítomnosti rodičov, vyjadrila vôľu bývať u otca, rodinné prostredie matky v nej vyvolávalo strach a depresie, už v tom čase uvádzala, že matka doma kričí aj bez dôvodu. Vyjadrila pevnejšie citové väzby k otcovi, dobre chápala celú vzniknutú situáciu ako aj skutočnosť, že matku s bratom uvidí menej a aj napriek tomu na svojej vôli zotrvala. V tom čase však stále zotrvávala v starostlivosti matky. Dňa 07.07.2012 bola maloletá vyšetrená u psychologičky P.. E. S. z dôvodu rapídneho zhoršovania sa jej psychického stavu. Z psychologických záverov je zrejmé, že maloletá v čase vyšetrenia vykazovala známky silnej depresie, ktorá sa prejavovala smútkom, strachom o seba, sebaobviňovaním, zníženým sebahodnotením, podceňovaním svojich schopností. Pri psychologickej intervencii sa prejavila výrazne narušená psychická stabilita maloletej a negatívny vzťah k matke. Maloletá svoj názor žiť s otcom už len nevyjadrovala, ale demonštrovala ho striktným odmietaním bývať v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá v nej vyvolávala pocity menejcennosti a stavy depresie.
Pri spätnom hodnotení priebehu psychického stavu maloletej je možné jednoznačne povedať, že pocity depresie sa u nej postupne stupňovali. Na podporu tejto skutočnosti svedčí aj znalecký posudok F.. O. M., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, evidovaný pod č. 35/2009 zo dňa 17.09.2009, z ktorého možno bez pochýb konštatovať, že v čase rozvodu manželstva rodičov boli deti naklonené k obom rodičom, oboch mali rady. Matku vnímali ako najbližšiu kontaktnú osobu, nakoľko s ňou trávili najviac času. Zo psychologických vyšetrení sú zrejmé charakterové vlastnosti otca - zodpovedný, pri riešení úloh pristupuje premyslene, rozvážne, komunikatívny, racionálny. Matkin prístup k riešeniu úloh bol zodpovedný, jej emotivita vykazovala niektoré znaky nedostatočnej zrelosti, zvýšenie zraniteľnosti v oblasti sebaúcty, sebahodnotenia. U matky bolo zistené nadmerné presadzovanie svojho názoru, s ťažkosťami vytvárania kompromisov, s potrebou uznania a ocenenia a u otca bolo možné počítať s možnosťou impulzívnych reakcií. Obe deti mali dobý citový vzťah k obom rodičom, otec prejavoval voči deťom ochraniteľský postoj pred matkou, ktorá podľa neho na deti nadmerne kričí . Matka mala k deťom takisto pozitívny citový vzťah, avšak bolo možné predpokladať, že citové prejavy voči deťom budú obmedzené v spontaneite, deti vo vzťahu k matke si uvedomovali reakcie matky - riešila veci krikom - maloletý P. mal tendencie z takýchto situácií unikať, maloletá N. však prežívala tieto konfliktné situácie úzkostnejšie. V celkovej atmosfére v rodine sa málo prejavovali pozitívne emócie. Znalkyňa v konaní pred súdom odporučila s ohľadom na odstup času, kedy bol znalecký posudok vyhotovený, aby súd výsluchom detí zistil, s kým by chceli v budúcnosti žiť. Maloletá na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2010 vyjadrila jednoznačne názor, že bývať chce s otcom aj napriek tomu, že má rada oboch rodičov, no vzťah s otcom je lepší. Rodičia i napriek takémuto vyjadreniu maloletej nakoniec uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a súd takúto dohodu aj schválil.
V súčasnosti maloletá jednoznačne prejavuje svoj názor zotrvať v starostlivosti otca, do ktorej bola zverená predbežným opatrením súdu - vníma prostredie otca pre seba ako ukľudňujúce ( toto vyplývaj aj z poslednej správy z psychologického vyšetrenia maloletej), vyžaduje kontakt s matkou v rozsahu, ako to jej vyhovuje, takisto aj kontakt s bratom - tu dokonca musí súd skonštatovať, že i keď matka uvádzala, že obaja súrodenci majú žiť spolu, majú k sebe veľmi dobrý vzťah a nie je vhodné ich rozdeliť, maloletá sa tak nespráva - prítomnosť brata jej nechýba, nezriedka dá prednosť pobytu u kamarátky než prítomnosti brata, ktorého otec privezie k sebe na víkend podľa dohody s matkou, súrodenci si navzájom netelefonujú ( tento nezáujem teda nie je len zo strany N., ale aj zo strany P.). Súd sa teda zaoberal otázkou, či je vhodné oddelenie maloletých detí - súrodencov, ktoré dosiaľ vyrastali spočiatku ako ucelená rodina, neskôr spolu s matkou. Tu súd ako vyššie konštatuje, že maloletá N. už dlhší čas žije s otcom a nemožno len základe potreby zachovať dennodenný osobný kontakt súrodencov ovplyvňovať psychiku dieťaťa jeho premiestňovaním zo starostlivosti otca do starostlivosti matky, navyše ak ide o konanie, ktoré by bolo proti vôli dieťaťa. Vzťahy medzi súrodencami ( ako už súd uviedol vyššie nie veľmi pevné ) by v danom prípade mali upevňovať najmä rodičia, keďže deti sú vo veku, kedy rodinné vzťahy medzi súrodencami často krát ustupujú do úzadia pred ostatnými riešenými životnými otázkami. Je preto namieste apelovať na rodičov, aby vzniknutú situáciu nebrali ako rozdelenie rodiny, ale pokúsili sa o upevňovanie vzťahov medzi súrodencami a zároveň sa obaja k sebe správali so vzájomnou úctou a rešpektom, aby obe deti videli, že obaja rodičia majú obe deti rovnako radi, že ani jeden z rodičov neuprednostňuje jedno dieťa. Obe deti potrebujú oboch rodičov a je len na nich, nie na deťoch, ako dokážu udržať rodinné väzby.
Pri zvažovaní svojho rozhodnutia súd zobral do úvahy predovšetkým názor maloletej N. , a to aj s ohľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť. Z postoja maloletej je jednoznačne zrejmé, že v starostlivosti
matky nechce naďalej zotrvať, s matkou má napäté vzťahy, ktoré vyústili do depresií, apatie a strachu z rodinného prostredia, ktoré matka deťom vytvárala. Uviedla, že v starostlivosti otca by sa cítila šťastnejšie, s otcom si dobre rozumie, cíti sa s ním bezpečne a má veľmi dobý vzťah so starými rodičmi, ktorí s otcom užívajú rodinný dom.
Súd teda po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností konštatuje, že u maloletého dieťa nastala taká podstatná a závažná zmena pomerov neprechodného, dlhodobého charakteru, ktorá tvorí skutkový základ rozhodnutia o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a je jej podkladom. Súd pri rozhodovaní rešpektoval ústavou garantované práva dieťaťa (čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd), jeho záujem, citové, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, zároveň však s poukazom na citované zákonné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. Zákona o rodine bral do úvahy názor dieťaťa a rozhodol o zmene výchovného prostredia - zveril maloletú N. do starostlivosti otca.
Pokiaľ matka a jej právny zástupca navrhli a trvali na vykonaní ďalších dôkazov, najmä na nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, klinická psychológia detí, súd bol toho názoru, že takéto dokazovania by už vo veci bolo nadbytočné, poukazujúc na svoje predchádzajúce a v záveroch rozhodnutia uvedené skutočnosti, okrem toho by predlžovanie súdneho konania prehlbovalo neistotu maloletého dieťaťa, ktoré v súčasnosti potrebuje naozaj stabilné a kľudné prostredie, mohlo by u maloletej, vzhľadom na jej predchádzajúce depresívne stavy vyvolať nežiaduce reakcie, nevylučujúc ani sebapoškodzovacie konanie maloletej.
Obaja rodičia, najmä však matka, si musia uvedomiť, že maloletá je vo veku, keď si vie povedať a aj obhájiť svoj názor, násilné presadzovanie vôle rodičov voči osobnosti, akou N. je, by mohlo spôsobiť nezvratné, resp. iba ťažko liečiteľné, škody na psychike maloletej. Preto návrhy matky a jej právneho zástupcu na ďalšie dokazovanie vo veci zamietol.
.
Súd záverom konštatuje, že styk dieťaťa s matkou nie je potrebné upravovať v tomto rozhodnutí, nakoľko stretávanie sa matky s maloletou doposiaľ sa realizovalo po vzájomnej dohode medzi rodičmi a maloletými deťmi tak, aby bol zároveň zachovaný aj kontakt medzi súrodencami, rodičia v tejto otázke spolu komunikujú a na styku sa vedia dohodnúť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavný princíp ochrany práv zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá je jeho osobným právom. Preto súd rozhodol o určení výšky tejto povinnosti vo vzťahu k povinnému rodičovi, resp. rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará, keďže dieťa, o ktorého právach súd rozhoduje, nie je schopné samo sa živiť. Vzhľadom k veku maloletej N. má súd vysporiadanú otázku jej odkázanosti na zabezpečenie výživy zo strany rodičov.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil vek dieťaťa, stupeň školy, ktorú navštevuje, jeho zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Obaja rodičia sú zamestnaní v riadnom pracovnom pomere, v súčasnosti sa starajú každý o jedno z detí, obe maloleté deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, preto je súd toho názoru, že výživné pre maloletú N. by malo byť porovnateľné s výživným určeným pre maloletého P., ak nie vyššie, vzhľadom k špecifickým potrebám dievčaťa vo veku N.. Vzhľadom však k tomu, že príjem matky je nižší, ako je príjem otca, náklady na domácnosť má však matka vyššie, keďže žije s maloletým P. sama, zatiaľ čo otec žije v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sa takisto podieľajú na nákladoch domácnosti, stanovil výživné pre N. s ohľadom na tieto skutočnosti nižšie - vo
výške 80 Eur mesačne. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec bude mať k dispozícii a príspevok štátu vo forme prídavkov na dieťa vo výške cca. 22 Eur mesačne. Pri takto určenom výživnom zostane životná úroveň rodičov na rovnakom stupni sociálneho života, čím je zachovaná aj rovnocennosť práv maloletých detí, ktoré sú v starostlivosti oboch rodičov. Preto vo zvyšku súd návrh otca zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) Občianskeho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.