Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-40-2012.pdf
PDF · 91.03 KB
Case nature
Subarea
10C/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská ulica 9, 811 01 Bratislava proti odporcovi: I.F.G. B., nar. XX.X.XXXX, S. XXXX/ XX, XXX XX S., štátny občan SR, toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou O. A.Š., pracovníčkou Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 7383,65 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 383,65 € spolu s úrokom z úveru zo sumy 4 903,96 € vo výške 12,50 % ročne od 17.10.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 4 903,96 € vo výške 9 % ročne od 17.10.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1 441,56 € vo výške 9 % ročne od 17.10.2011 až do zaplatenia a úrokom zo sumy 82,34 € vo výške 25% ročne od 1.10.2011 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v sume 299 € a trovy právneho zastúpenia v sume 587,40 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu pohľadávku 7383,65 € spolu s príslušenstvom a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh odporcu z titulu úverovej zmluvy, ktorý na neho prešiel ako na univerzálneho právneho nástupcu spoločnosti ISTROBANKA, a.s., ktorá bola v dôsledku zlúčenia zrušená bez likvidácie a ku dňu zlúčenia zanikla. Následne tunajší súd tomuto návrhu vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 10C/40/2012-30 zo dňa 23.5.2011, nakoľko sa však tento nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd tento uznesením, č. k. 10C/40/2012-49 zo dňa 28.8.2012 zrušil a nariadil vo veci pojednávanie.
Nakoľko sa súdu počas konania nepodarilo zistiť, kde sa odporca v súčasnosti zdržiava, súd mu na ochranu jeho záujmov v konaní ustanovil opatrovníčku a to O. A., pracovníčku OS SI. Ďalej súd konal už len s opatrovníčkou odporcu.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o bežnom účte a poskytovaní A. zo dňa 9.6.2009, úverovou zmluvou zo dňa 24.6.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa spoločnosti ISTROBANKA, a.s. (ďalej len „obchodné podmienky“), poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 21.2.2010, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.3.2010, posledným pokusom
o zmier zo dňa 31.10.2011, prehľadom delikvencie úverového účtu, výpisom z účtu, dokladom o debetnej úrokovej sadzbe navrhovateľa, správami o pobyte odporcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci :
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 9.6.2009 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa otvoril u neho odporcovi účet. Následne dňa 24.6.2009 právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom Úverovú zmluvu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5000 € a odporca sa zaviazal tento vrátiť navrhovateľovi v 48. mesačných splátkach v sume 132,50 €.
Z poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.2.2010 mal súd zistené, že navrhovateľ ešte predtým ako pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 16.3.2010 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy bez zbytočného odkladu, avšak márne. A preto ku dňu 15.3.2010 navrhovateľ vyhlásil zosplatnenie celého úveru. Následne z posledného pokusu o zmier mal súd zistené, že navrhovateľ ešte pred tým ako celú vec riešil súdnou cestou vyzval odporcu na zaplatenie sumy 7677,35 € do 7. Dní odo dňa 31.10.2011.
Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona bolo potrebné preskúmať, či sú v listinách, tvoriacich zmluvu, obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, poplatkov, poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu, členských príspevkov a poplatkov za poistenie alebo záruky, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 5.1.2007, je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa sa opiera o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o ustanovenie § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované ustanovenia dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Odporcovi bol poskytnutý zo strany právneho predchodcu navrhovateľa spotrebiteľský úver vo výške 5000 €, ktorý sa odporca zaviazal plniť 48. mesačných splátkach v sume 132,50 €. Následkom toho, že svoje zmluvné povinnosti odporca porušil, došlo k splatnosti celého úveru, pričom odporca potom čo nastala splatnosť celého úveru tento neplnil ani čiastočne, ba čo viac bezvýsledným zostal aj posedný pokus o zmier, ktorým sa navrhovateľ snažil vyriešiť celú vec mimosúdne. Opatrovníčka odporcu tvrdenia navrhovateľa prezentované v návrhu na začatie konania po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nenamietala. Predmetom návrhu bol nárok navrhovateľa, ktorý odvodzoval z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, ako univerzálny právny
nástupca spoločnosti ISTROBANKA, a.s. Výška úveru bola 5000 €, ktorý odporca vyčerpal a mal ho splácať riadne a včas spôsobom ustanoveným v zmluve. Zmluva obsahovala i prehlásenie odporcu, ktorý ako klient právneho predchodcu navrhovateľa, podpisom zmluvy zároveň potvrdzoval, že bol oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Okrem žalovanej nesplatenej istiny vo výške 4903,96 €, navrhovateľ sa domáhal aj úrokov z úveru vo výške 1371,01 €, úrokov z omeškania vo výške 955,79 €, poplatkov vo výške 70,55 € vyčíslených ku dňu 16.10.2011 a úroku z úveru zo sumy 4903,96 € vo výške 12,50 % ročne od 17.10.2011 až do zaplatenia, úrokov z omeškania zo sumy 4903,96 € vo výške 9 % ročne od 17.10.2011 až do zaplatenia, úrokov z omeškania zo sumy 1441,56 € vo výške 9 % ročne od 17.10.2011 do zaplatenia. Poskytnutý úver má výrazný spotrebiteľský aspekt, pretože odporca ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a neovplyvnil, pretože išlo o formulárovú zmluvu, ktorou sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytnúť odporcovi - spotrebiteľovi, spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Práve na takýto právny vzťah sa vzťahuje i právna regulácia v zmysle ustanovení právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Predmetným návrhom domáhal sa navrhovateľ titulom platne uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní Maxikonta zo dňa 9.6.2009 aj úhrady debetného zostatku vo výške 82,34 € spoločne s úrokmi zo sumy 82,34 € vo výške 25 % ročne od 1.10.2011 do zaplatenia. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v sume 886,40 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 299 € a z trov právneho zastúpenia v sume 587,40 €, ktoré si navrhovateľ uplatnil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).