Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/304/2009

Potvrdené rozhodnutím 8CoP/69/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P. P. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky M.. Z. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. B. XX a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. 3, zastúpený JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, o zvýšenie výživného a určenie povinnosti otcovi uhradiť jednorazový príspevok na nákup domácej pekárničky a školských potrieb na návrh matky a na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a úpravu styku na návrh otca, o odvolaniach oboch rodičov maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17P/304/2009-614 zo dňa 18. septembra 2012, takto jednohlasne rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú, v časti určenia zročného výživného a jeho splatnosti, ako aj v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e . Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, vo veci starostlivosti o maloletú P. P. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka M.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G.. B. Č.. XX, otec Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.S., I. Č.. X, zastúpený JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta č. 7, o návrhu matky na zvýšenie výživného a určenie povinnosti otcovi uhradiť jednorazový príspevok na nákup domácej pekárničky a školských potrieb, o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a úpravu styku, takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. -296 z 14.03.2008 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -337 z 17.09.2008 v časti o výživnom na maloletú P. P. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné sa zvyšuje zo sumy 165,97 Eur (5.000,- Sk) od 01.10.2009 do 31.01.2010 na 180,- Eur mesačne, od 01.02.2010 do 31.08.2010 na 210,- Eur mesačne a od 01.09.2010 naďalej na sumu 220,- Eur mesačne.

Zročné výživné na maloletú P. P. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2009 do 30.09.2012 v sume 1.715,08 Eur je otec povinný splácať k rukám matky v splátkach po 70,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamieta.

Súd návrh matky na určenie povinnosti otcovi uhradiť jednorazový príspevok na zakúpenie domácej pekárničky v sume 100,- Eur zamieta.

Súd návrh matky na určenie povinnosti otcovi uhradiť jednorazový príspevok na zakúpenie školských potrieb v sume 100,- Eur zamieta.

Súd návrh otca na zverenie maloletej P. P. U. , nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamieta.

Súd upravuje styk otca s maloletou P. P. U., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať v každom nepárnom mesiaci v roku každý párny týždeň v tomto mesiaci, vždy v sobotu a v nedeľu, denne od 13:00 hod. do 18:00 hod..

Otec je oprávnený v čase určenom pre začiatok styku si dieťa prevziať v mieste bydliska matky a v čase určenom pre koniec styku je povinný dieťa matke vrátiť na tom istom mieste.

Matka je povinná dieťa na styk vždy riadne pripraviť a otec je povinný matke dieťa vždy včas vrátiť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2009 domáhala zvýšenia výživného na maloletú P. P. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 165,97 Eur (5.000,- Sk) na 265, - Eur mesačne počnúc od 01.07.2009 dôvodiac zvýšením výdavkov na maloletú v súvislosti s nákupom zariadenia detskej izby, lyžiarskej výbavy a ďalších športových potrieb, navštevovaním lyžiarskej školy, tiež kurzu fonematickej analýzy a syntézy, výtvarného krúžku, anglického jazyka v predškolskom zariadení a diétnym stravovaním a tiež dôvodiac svojim vlastným nepriaznivým zdravotným stavom a z toho vyplývajúcim poklesom príjmu.

Matka dňa 19.02.2010 svoj návrh na zvýšenie výživného písomne doplnila o skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu maloletej s tým, že táto sa podrobila viacerým vyšetreniam a návštevám odborných ambulancii, toho času navštevuje ortopedickú ambulanciu z dôvodu Bakerových cýst pod oboma kolenami, trpí Baylerovým syndrómom, naďalej je sledovaná v gastroenterologickej ambulancii pre intoleranciu laktózy, pričom maloletej dňa 04.02.2010 diagnostikovali celiakiu, vyžadujúcu si špeciálnu a finančne náročnú diétu a matka ďalej doplnila, že dňa 02.02.2010 sa maloletá zúčastnila zápisu do základnej školy. Matka navrhla zvýšiť výživné na maloletú na sumu 365,- Eur od 01.02.2010 a od 01.09.2010 na 400,- Eur mesačne a súčasne otcovi uložiť povinnosť uhradiť jednorazový príspevok na zakúpenie domáckej pekárničky v sume 100,- Eur do 31.03.2010 a jednorazový príspevok na zakúpenie školských potrieb v sume 100,- Eur do 31.07.2010.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaní súdu dňa 09.06.2010 s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila, poukázala na majetkové pomery matky, ktoré sú výrazne vyššie ako majetkové pomery otca a súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletou v každom týždni jeden deň od 09.00. hod. do 16.00. hod.

Matka na pojednávaní dňa 09.06.2010 zotrvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného, voči otcom navrhovanej frekvencii styku s maloletou nemala výhrady, trvala však na svojej osobnej prítomnosti pri realizáciu styku vzhľadom na zdravotný stav maloletej. Matka ďalej vypovedala, že sa zvýšili výdavky na maloletú z dôvodu, že je staršia, trpí intoleranciu laktózy a preto musí požívať iba bezlaktózové výrobky, ktoré sú drahšie, pričom maloletej dňa 04.02.2010 potvrdili celiakiu, s čím súvisia zvýšené výdavky na nákup bezlepkových potravín a prípravu stravy. Matka vyčíslila výdavky na maloletú v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia, návštevou špeciálneho kurzu na prípravu na školské vyučovanie, tiež na zariadenie detskej izby, výtvarný krúžok v Nových Zámkoch a voľnočasovými aktivitami maloletej. Matka poukázala na zdravotný stav maloletej, ktorá je sledovaná v ortopedickej ambulancii pre Bakerove cysty v oboch kolenách, pre ktoré ochorenie musela absolvovať vyšetrenia aj v Bratislave, kde sa i podrobila operačnému zákroku, maloletá navštevovala i neurológa. Matka tiež vypovedala, že je zamestnaná ako manažérka vo firme, ktorú prevádzkuje jej otec, do práce denne cestuje firemným vozidlom, vyčíslila mesačné náklady na prevádzku domu v Y., kde s maloletou býva a tiež na nákup palivového dreva. Matka uviedla, aké dovolenky s maloletou absolvovala od 01.01.2007, pričom veľmi jej pomáhajú rodičia, napríklad príspevkom na dovolenky alebo úhradou bežných nákupov a vecí pre dieťa. Tiež vypovedala, že otcovi opakovane ponúkala možnosť sa s maloletou stretávať, avšak tento neprejavil záujem.

Otec na pojednávaní súdu dňa 09.06.2010 vypovedal, že predpísané výživné riadne platí, nad rámec výživného neprispieva, pretože sa s dcérou dlhšie nevidel. Uviedol, že pracuje pre dánsku firmu C.J.Helt& Company, pracuje na lodi ako druhý dôstojník, loď práva pod vlajkou štátu Belize, kapitánom lode je jeho otec, pričom pracovnoprávny vzťah nemá zmluvne podchytený. Vypovedal ďalej, že zarába tie sumy, ktoré sú uvedené v potvrdení o príjme, iný príjem nemá, je spoluvlastníkom chaty pri Banskej

Štiavnici a je evidovaný ako vlastník motorového vozidla BMW 5, rok výroby 2003, ktoré ale kúpila jeho matka. Tiež uviedol, že počas pobytu na Slovensku býva v dome svojej matky, kedy platí aj výdavky, pokiaľ je vo Š., býva u matky, ktorej platí 250,- Eur mesačne, tejto tiež spláca peniaze, ktoré mu požičala na splatenie výživného a platí dve poistky. Otec uviedol i to, že toho času je na Slovensku častejšie ako v minulosti, do Švédska teraz nechodí tak často, naloďuje sa v Nemecku alebo Dánsku.

Na pojednávaní súdu dňa 04.05.2011 matka vypovedala, že v mesiaci august 2010 si otec zobral maloletú na niekoľko hodín, pričom jej pripravila i stravu, maloletá sa vrátila s úrazom, následne otec strávil s maloletou 1 hodinu v prvý septembrový týždeň osamote, potom maloletú kontaktoval až na štedrý deň vo večerných hodinách, kedy si maloletú pýtal, táto však vzhľadom na niekoľko mesačný nezáujem otca odmietla. Matka tiež doplnila, že maloletá v septembri 2010 nastúpila do prvého ročníka základnej školy, s čím súviseli výdavky na nákup školských pomôcok, povinné poplatky do fondov, od apríla sa stravuje v škole, pričom ale matka musí zabezpečovať suroviny na prípravu jedla, vybavila si príspevok na stravovanie maloletej.

Na pojednávaní súdu dňa 18.09.2012 matka vypovedala, že maloletá navštevuje 3. ročník základnej školy, študuje v bilingválnej triede, do školy ju denne vozí autom. Maloletá musí dodržiavať bezlepkovú diétu, pričom stravu musí opäť do školy maloletej pripravovať sama. Matka uviedla, že uzavrela manželstvo, s manželom žije v spoločnej domácnosti, avšak s manželom spoločne nehospodária, od 20.03.2012 je nezamestnaná, pracovný pomer skočila dohodou, pretože nestíhala, nakoľko raz týždenne bola s maloletou u lekára a pracovala vo vzdialenosti 50 km od miesta bydliska. Pokiaľ ide o kontakt otca s maloletou uviedla, že otec o dieťa neprejavuje záujem, spočiatku síce trvala na svojej prítomnosti na stretnutiach, teraz však už nesúhlasí a žiadala, aby pri realizácii styku bol prítomný zdravotník a aby otec navštevoval s maloletou psychológa.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 18.09.2012 navrhla maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v mesačných intervaloch, pričom otec si vie zabezpečiť svoje pracovné povinnosti tak, aby sa v mesiaci, keď mu bude maloletá zverená do starostlivosti, vedel zdržiavať na území Slovenskej republiky, alternatívne navrhla úpravu styku otca s maloletou každý druhý mesiac v roku, a to každú sobotu a nedeľu denne od 10.00. hod. do 17.00. hod.

Matka záverom zotrvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného, so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila.

Kolízny opatrovník k návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti predniesol zamietavé stanovisko, keďže úradu sa nepodarilo ani prešetriť pomery na strane otca, tento má vedomosť o možnosti kontaktovať úrad v týchto otázkach, pričom tak neurobil, o dieťa nejaví záujem a dieťa s otcom nemá taký vzťah, aby vôbec bolo možné o striedavej osobnej starostlivosti uvažovať.

Právna zástupkyňa otca záverom navrhla návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, spochybnila matkine tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej ako aj matkine tvrdenia o jej príjme, ktorý zrejme na úhradu takto vysokých výdavkov nemôže postačovať, pričom otec nie je schopný platiť vyššie výživné, dosahuje iba ten príjem, ktorý zdokladoval, iný príjem nemá. Ponechala na úvahu súdu, či rozhodne o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti alebo upraví styk maloletej s otcom v zmysle jeho návrhu.

Kolízny opatrovník záverom uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané zvýšenie výdavkov na maloleté dieťa s poukazom na to, že je staršie, avšak predovšetkým s poukazom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, majúci dopad predovšetkým na zvýšené výdavky na stravovanie. Navrhol preto výživné na maloleté dieťa zvýšiť, pričom výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti navrhol zamietnuť a upraviť styk otca s maloletou v zmysle návrhu matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka M.. E. U., oboznámením spisov Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. a , potvrdeniami o príjmoch rodičov, potvrdeniami o výdavkoch na dieťa, potvrdeniami o zdravotnom stave maloletej, dožiadaním o vykonanie dôkazov v cudzine, správou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, šetrením pomerov v rodine maloletého dieťaťa a ďalšími listinnými dôkazmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Naposledy bolo o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej P. P. U., rod. H. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. -107 z 20.01.2006 a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -296 z 14.03.2008 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -337 z 17.09.2008, ktorými bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, matke bol udelený súhlas na zmenu priezviska maloletej a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk) mesačne od 07.01.2004 do 31.12.2006 a od 01.01.2007 vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) mesačne vždy do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky, styk otca s maloletou upravený nebol. Matka v tom čase dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 294,66 Eur (8.877,- Sk), otec pracoval na lodi, kedy zarábal podľa vlastného vyjadrenia 1.161,79 Eur až 1.327,76 Eur (35.000,- Sk až 40.000,- Sk) mesačne, od septembra 2007 bol nezamestnaný, v decembri 2007 mal iba jednorazovú prácu, kedy zarobil 497,91 Eur (15.000,- Sk). Otec mal uzatvorených celkom 6 poistných zmlúv, kde ročne platil poistné v celkovej výške 1.996,68 Eur (60.152,- Sk).

Z potvrdení o príjme matky súd zistil, že táto bola do 19.03.2012 zamestnaná u zamestnávateľa M.. E. U. N., podľa vlastného vyjadrenia skončila pracovný pomer dohodou so zamestnávateľom. Matka za obdobie od 01.07.2008 do 31.10.2009 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške 366,12 Eur, za obdobie od 01.11.2009 do 30.04.2010 vo výške 373,33 Eur, ktorý bol ovplyvnený aj jej dlhšie trvajúcou práceneschopnosťou v roku 2009 a tiež absenciami v dôsledku ošetrovania chorého člena rodiny. Matka v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 vykázala základe dane z príjmov (výlučne zo závislej činnosti) vo výške 4.447,11 Eur a daňovú povinnosť vo výške 80,06 Eur a za obdobie od 01.04.2011 do 19.03.2012 dosiahla priemerný hrubý mesačný príjem vo výške 455,49 Eur. Matka počas práceneschopnosti a ošetrovania chorého člena rodiny poberala dávky nemocenského poistenia a od 20.03.2012 poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 808,20 Eur, resp. 835,10 Eur podľa počtu dní v mesiaci.

Otec v konaní svoj príjem dokladoval predložením potvrdenia, podpísaného pod hlavičkou spoločnosti C.J.Helt& CO. Shipbrokers kapitánom H. H., podľa ktorého za obdobie od 24.06.2008 do 25.08.2008 zarobil v čistom 32.240,- SEK, od 17.10.2008 do 12.12.2008 sumu 29.120,- SEK, od 04.02.2009 do 13.03.2009 sumu 19.240,- SEK, od 16.04.2009 do 06.06.2009 sumu 26.520,- SEK, od 26.07.2009 do 11.09.2009 sumu 24.440,- SEK ( v prepočte podľa kurzu NBS 2.393,08 Eur), od 20.11.2009 do 23.01.2010 sumu 33.280,- SEK ( v prepočte podľa kurzu NBS 3.258,40 Eur) a od 12.03.2010 do 03.05.2010 sumu 27.040,- SEK ( v prepočte podľa kurzu NBS 2.813,88 Eur). Príjem za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2011 otec dokladoval predložením potvrdenia, podpísaného tou istou osobou (bez akejkoľvek pečiatky s tým, že otec je pracuje na lodi M/V Skantic ako pomocník pri dohľade nad loďou), pričom každý mesiac okrem mesiaca december 2010 a január 2011 mal zarobiť 7.800,- SEK (podľa kurzu NBS k 01.04.2011 sumu 872,66 Eur). Rovnaký mesačný príjem t.j. 7800,- SEK (v prepočte podľa kurzu NBS k 31.08.2012 suma 935,68 Eur) otec zdokladoval ja za obdobie od 01.05.2011 do 31.08.2012 s tým, že i toto potvrdenie je podpísané rovnakou osobou a opatrené pečiatkou M/V Skantic Kingstown.

Zo správy Daňového úradu Nitra mal súd preukázané, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2010 a 2011.

Z výsledku vybavenia dožiadania o právnu pomoc do Dánskeho kráľovstva podľa Dohovoru o vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného v Haagu dňa 18.03.1970, a to zo správy Ministerstva spravodlivosti Dánskeho kráľovstva mal súd preukázané, že spoločnosť C.J. Helt&Co. Svendborg ohlásila bankrot s účinnosťou od 19.10.2009, pričom správca konkurznej podstaty nemá žiadne vedomosti o zamestnaní otca v tejto spoločnosti a informácie o príjme otca v období

od 01.07.2008 nebolo možné získať. Tiež bolo zistené, že otec nie je registrovaný ako vlastník alebo spoluvlastník plavidla.

Súd tiež spracoval dožiadanie o právnu pomoc podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28.05.2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonanie konkrétnych dôkazov, predovšetkým zabezpečenie listinných dôkazov za účelom zistenia majetkových a príjmových pomerov otca aj v zmysle návrhu matky) do Švédskeho kráľovstva, ktoré adresoval súdu podľa miesta bydliska otca vo Švédsku, zistenému podľa údajov v Európskom justičnom atlase. Keďže sa dožiadanie o právnu pomoc tomuto súdu nepodarilo doručiť (adresát neznámy), súd dožiadanie o právnu pomoc zaslal podľa údajov Európskeho justičného atlasu ďalšiemu, v poradí uvedenému súdu - Göta Hovrätt v Jönköping, ktorý aj napriek vykázanému doručeniu na dožiadanie súdu nereagoval a ani dožiadanie nepostúpil inému príslušnému súdu. Na základe urgencie tunajšieho súdu bolo uvedeným súdom Švédskeho kráľovstva oznámené, že na ich súde nie je vedené žiadne konanie týkajúce sa maloletej P. P. U. a že pôvodne oslovený súd v dožiadaní neexistuje.

Zo správy Komunálnej poisťovne a.s. súd zistil, že otec má s touto poisťovňou uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel s ročným intervalom platenia vo výške 199,- Eur, individuálne životné poistenie osôb s ročným intervalom platenia 548,96 Eur a individuálne životné poistenie osôb s ročným intervalom platenia vo výške 409,75 Eur.

Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z psychologickej konzultácie, vykonanej na základe uznesenia súdu, súd zistil, že rodičia na konzultácii dospeli k dohode ohľade úpravy styku, závislého od pobytu otca na území Slovenska, pričom matka trvala byť prítomná na prvých troch stretnutiach a kládla podmienky zabezpečenia vhodnej stravy pre dieťa.

Z lekárskych správ o zdravotnom stave maloletej, predložených matkou pribežne počas celého konania v prejednávanej veci, a výpovede matky mal súd preukázané, že matka s maloletou opakovane absolvovala vyšetrenia u neurológa, gastroenterológa, stomatológa a ortopéda, pričom dieťa trpí celiakiou, malo diagnostikovanú intoleranciu laktózy, Baylerov syndróm, maloletá sa opakovane podrobila operačnému zákroku z dôvodu výskytu Bakerových cýst v oboch kolenách a naďalej je sledovaná v gastroenterologickej a ortopedickej ambulancii.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol pristúpiť k zmene výživného určeného rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov maloletého dieťaťa je zmena pomerov. Zákon o rodine nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu, je potrebné však prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti, pričom tieto môžu byť dôvodom na zmenu výživného iba vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Pokiaľ takáto zmena nastane, či už odôvodnená subjektívne - okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného, alebo objektívne- vývojom životných nákladov, je súd pri určení výšky výživného povinný postupovať podľa kritérií v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a prihliadať na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a osobnú starostlivosť o dieťa a v súlade so zásadou, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň povinného rodiča je pritom objektívna kategória, nadväzujúca na jeho majetkové pomery. Pokiaľ dôjde k zmene pomerov na strane niektorého z povinných rodičov maloletého dieťaťa v smere zníženia jeho príjmu, súd je povinný skúmať, či k tejto zmene na strane povinného rodiča došlo z vážneho dôvodu. V prípade, ak sa takýto ospravedlniteľný dôvod nepreukáže, je súd povinný uplatniť vyššie uvedený princíp potenciality a na zníženie príjmu povinného rodiča neprihliadať. V prípade, ak má povinný rodič príjmy z inej ako závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, súd je povinný skúmať jeho príjmové a majetkové pomery, za ktorým účelom má povinný rodič povinnosť súdu preukázať tieto svoje príjmy, predložiť súdu podklady umožňujúce zhodnotiť jeho majetkové pomery a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Uvedené má význam aj pre ďalší postup súdu, kedy tento posudzuje, či výdavky, vynaložené povinným rodičom v súvislosti s touto jeho zárobkovou činnosťou, bolo nevyhnutné vynaložiť alebo či ich bolo potrebné vynaložiť v takom rozsahu. Súd je totiž oprávnený preskúmavať opodstatnenosť výdavkov, uplatnených v daňovom priznaní a akceptovateľných daňovým predpisom, za tým účelom, či ich vynakladanie nepriorizuje neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor jeho vyživovacej povinnosti. Súčasne je z účtovných a ďalších dokladov zistiteľné i to, aké mal otec výdavky a príjmy, neovplyvňujúce síce základ dane, ovplyvňujúce však jeho celkové majetkové pomery ako osoby - nepodnikateľa. V prípade, ak rodič túto svoju povinnosť nesplní, súd je povinný uplatniť právnu domnienku podľa § 63 odsek 1 veta druhá Zákona o rodine a v takom prípade už príjem povinného rodiča žiadnym spôsobom modifikovať nemôže. Základným predpokladom pre použite tejto právnej domnienky je skutočnosť, že povinný rodič má príjem z inej ako závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, a teda tento príjem rodiča je nevyhnutne potrebné posudzovať v nadväznosti na ust. a nasl. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ďalej príslušné ustanovenia o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov. Pokiaľ preto vznikne pochybnosť o výške príjmu povinného rodiča, ktorý súdu preukazuje (napr. preto, že povinný rodič pracuje „na čierno“ alebo formálne má dohodnutú a je mu vyplácaná na papieri minimálna mzda, hoci jeho životná úroveň takémuto zárobku nezodpovedá) avšak tento príjem dosahuje z činnosti, ktorá má charakter závislej

činnosti v zmysle ust. písmeno a) o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (t.j. príjem zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania), ktorá definícia korešponduje aj z vymedzením závislej práce podľa (bez ohľadu na to, či pracovná zmluva bola alebo nebola dohodnutá v písomnej forme, keďže absencia tejto písomnej formy nemá v zmysle za následok neplatnosť pracovnej zmluvy), použitie právnej domnienky podľa veta druhá Zákona o rodine neprichádza do úvahy. Sumy výživného zákona viaže na opakujúce sa mesačné plnenia a jeho zmyslom je zabezpečiť hradenie bežných potrieb oprávneného v primeraných časových intervaloch (1 mesiac) a je potrebné tomu prispôsobiť rozpočítanie výšky plnení v jednotlivých obdobiach tak, aby bolo možné pokryť aj zvýšené náklady, vyskytujúce sa vo väčších časových intervaloch, prípadne je dôvodné predpokladať, že sa vyskytnú. Výživné na maloleté dieťa možno v zmysle ust. Zákona o rodine priznať aj 3 roky spätne od podania návrhu na začatie konania, avšak iba za predpokladu, že sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Platná právna úprava tak vyžaduje včasný a zodpovedný prístup k riešeniu otázky výživného, to znamená, aby bol návrh na určenie výživného podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré oprávnenej osobe objektívne bránili v včasnom podaní návrhu na začatie konania, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak rozhodne týmto nie je neznalosť možnosti uplatňovať výživné.

V prejednávanej veci došlo od posledného rozhodovania o výživnom tak k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj k zmene pomerov na strane jeho rodičov.

Zmena pomerov na strane maloletej P. P. spočíva vo zvýšení výdavkov na zabezpečenie jej základných životných potrieb (na stravu, oblečenie, hygienické potreby, pomernú časť nákladov na bývanie, zdravotnú starostlivosť všeobecne), keďže maloletá je staršia a fyzicky vyspelejšia. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, trpela intoleranciou laktózy. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného maloletá naďalej navštevovala predškolské zariadenie v mieste bydliska, kvôli intolerancii laktózy vyžadovala diétnu a finančne náročnejšiu stravu, medzičasom začala navštevovať výtvarný krúžok, pričom maloletá už v tomto období absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia a bola a naďalej je sledovaná vo viacerých odborných ambulanciách, trpí Baylovým syndrómom a boli jej zistené Bakerove cysty v oboch kolenách s potrebou následných operačných zákrokov. Súd ďalšiu zmenu pomerov u maloletej v priebehu samotného konania vzhliadol v tom, že v mesiaci február 2010 bola u maloletej diagnostikovaná celiakia, majúca za následok výrazné zvýšenie výdavkov na špeciálnu bezlepkovú stravu ako aj dopad na poskytovanie osobnej starostlivosti o maloletú, vyžadujúcu si osobitnú prípravu tejto stravy pre maloletú nielen v domácom prostredí a tiež výdavky v súvislosti so sledovaním zdravotného stavu maloletej. Od 01.09.2010 maloletá nastúpila povinnú školskú dochádzku, s čím súviseli a súvisia výdavky na zabezpečenie školských pomôcok a potrieb, povinné poplatky do fondov školy, výdavky na školou organizované podujatia (exkurzie, výlety, kultúrne podujatia) a na dennú dochádzku do školy, keďže maloletá navštevuje školské zariadenie mimo miesta svojho bydliska v špeciálnej, bilingválnej triede. Zdravotný stav maloletej mal súd dostatočne preukázaný matkou predloženými lekárskymi správami jej ošetrujúcich lekárov, ktoré nevzbudzovali žiadne pochybnosti a preto súd nepovažoval návrh otca na skúmanie zdravotného stavu maloletej znalcom za dôvodný a tento preto nevykonal.

Pokiaľ ide o pomery na strane matky, tieto sa tiež zmenili. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom matka priemerne mesačne v čistom zarábala 294,66 Eur, v nasledujúcom období došlo k zvýšeniu jej príjmu tak, ako je vyššie uvedené, a to napriek tomu, že matka bola opakovane práceneschopná a ošetrovala chorého člena rodiny, kedy poberala dávky nemocenského poistenia a kedy jej príjem z pracovného pomeru bol znížený. Matka dňa 19.03.2012 ukončila pracovný pomer (pričom zamestnávateľom matky bol jej otec M.. E. U.) dohodou, dôvodiac zdravotným stavom maloletej a vzdialenosťou miesta pracoviska od svojho bydliska. Matka toho času poberá dávku v nezamestnanosti a tiež príspevok na stravovanie maloletej z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Matka uzavrela dňa 16.06.2012 manželstvo, žije v spoločnej domácnosti s maloletou a svojim manželom, s ktorým podľa vlastného vyjadrenia spoločne nehospodária. V majetkovej sfére

matky zmena nenastala, táto je naďalej výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v ktorom žije. Matke ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla.

Zmenu pomerov súd zistil aj u otca maloletého dieťaťa. Tento v priebehu predchádzajúceho rozhodovania o výživnom pracoval ako dôstojník na lodi v spoluvlastníctve jeho otca, a to pre spoločnosť C.J.Helt&CO. Shipbrokers, zarábal podľa vlastného vyjadrenia od 1.161,79 Eur do 1.327,76 Eur (35.000,- Sk až 40.000,- Sk) mesačne, od septembra 2007 bol nezamestnaný a mal uzatvorených celkom 6 poistných zmlúv, kde ročne platil poistné v celkovej výške 1.996,68 Eur (60.152,- Sk). Otec uvádzal, že toho času pracuje ako druhý dôstojník na lodi, ktorej kapitánom a jedným zo spoluvlastníkov je jeho otec, v konaní predložil potvrdenie o príjme od rovnakej spoločnosti ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom , podľa ktorej mal zarábať rôzne čiastky tak, ako je vyššie uvedené, až následne (na základe písomné vyjadrenia matky a neskôr po zistení, že uvedená spoločnosť je v konkurze a správca konkurznej podstaty nedisponuje informáciami o jeho zamestnaní v tejto spoločnosti), predkladal súdu potvrdenie bez uvedenia konkrétnej spoločnosti ako jeho zamestnávateľa, opätovne podpísané jeho otcom, pričom podľa týchto potvrdení má zarábať 7.800,- SEK mesačne. V tomto smere poukazuje súd na viaceré rozpory na jednotlivých potvrdeniach, predložených otcom, jednak v tom zmysle, že podľa týchto potvrdení v čase, keď mal vykonávať dohľad nad loďou v prístave vzhľadom na ekonomické ťažkosti (potvrdenie z 28.04.2011) zarábal podobne, ak nie takmer rovnako ako v čase, keď mal vykonávať riadne prácu na lodi počas jej prevádzky (potvrdenie, predložené súdu dňa 09.06.2011) a tiež v tom zmysle, že najskôr deklaroval, že od 12.03.2010 do 03.05.2010 zarobil sumu 27.040,- SEK, neskôr predložil potvrdenie, podľa ktorého zarobil za ten istý mesiac apríl 2010 sumu 7.800,- SEK a za celý ten istý mesiac máj 2010 tiež sumu 7.800,- SEK, čo je v rozpore s ním predloženým predchádzajúcim potvrdením. Otec v konaní dôvodil výdavkami na školenia a certifikáty, vynaloženie týchto výdavkov a ich výšku však súdu nepreukázal. Otec striedavo žije na Slovensku a vo Š., na jednej strane tvrdil, že matke na bývanie vo Š.J. prispieva sumou 250,- Eur, na druhej strane tvrdil, že matke spláca pôžičku, ktorú mu poskytla na úhradu výživného. Otec je vlastníkom osobného motorového vozidla a ako jeho vlastník je aj evidovaný na dopravnom inšpektoráte, naďalej je spoluvlastníkom chaty ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Iný majetok ani príjem otca nebol súdom zistený, a to ani dožiadaním o právnu pomoc do Dánskeho a Švédskeho kráľovstva, ako ani z výpisov z jeho bankového účtu a dožiadaním príslušného daňového úradu. Otcovi rovnako nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, možnosti, schopnosti, majetkové a príjmové pomery rodičov a ich životnú úroveň, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťaťa a vychádzajúc aj z vyššie uvedenej zásady potenciality dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je, čo do základu, dôvodný a je preto na mieste zmena dosiaľ určeného výživného. Od posledného rozhodnutia o výživnom totiž uplynulo takmer päť rokov a za toto obdobie došlo k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie každodenných potrieb maloletého dieťaťa súvisiacich s tým, že maloletá je staršia a fyzicky vyspelejšia a tiež k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom maloletej ( a to aj od 01.10.2009, od 01.02.2010 ďalej tiež v súvislosti s diagnostikovaním ochorenia, majúcim výrazný vplyv na spôsob a výdavky na špeciálne diétne stravovanie a od 01.09.2010 aj v súvislosti s nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku). Súd s poukazom na vyššie zistené zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, ku ktorým došlo aj v priebehu konania v prejednávanej veci, zvýšil výživné zo strany otca na maloletú na 180,- Eur mesačne od 01.10.2009 do 31.01.2010, od 01.02.2010 do 31.08.2010 na 210,- Eur mesačne a od 01.09.2010 naďalej na sumu 220,- Eur mesačne. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca na tieto zvýšené výdavky maloletej prispievať uvedenou sumou výživného bez toho, aby bola ohrozená jeho existencia a životná úroveň a súčasne, aby boli odôvodnené potreby maloletej riadne zabezpečené. Je pravdou, že otcom tvrdený a v konaní listinnými dôkazmi preukazovaný príjem vzbudzuje pochybnosti o tom, či tento zodpovedá skutočnosti, a to predovšetkým vzhľadom na výsledky dožiadania o právnu pomoc z Dánskeho kráľovstva ( o konkurze spoločnosti, pre ktorú otec tvrdil, že pracuje a absenciu informácii o jeho pracovnom pomere v nej), tiež rozpory medzi jednotlivými predloženými potvrdeniami tak, ako je vyššie uvedené a vzhľadom na ich vystavenie blízkym rodinným príslušníkom otca. Na strane druhej, tiež vzhľadom na výsledok dožiadaní súdu o právnu pomoc tak do Dánskeho kráľovstva ako aj Švédskeho kráľovstva, súd nemal k dispozícii iné možnosti na objektívne preverenie skutočného príjmu otca z jeho pracovnej činnosti (dôstojník na lodi, plávajúcej pod vlajkou cudzieho štátu a pre spoločnosti, majúcu sídlo v inej, ako Slovenskej republike) a preto aj ďalšie dôkazy v zmysle návrhu matky nevykonal (preukázanie pôvodu

predloženého potvrdenia právnou zástupkyňou otca). Súd nemohol aplikovať právnu domnienku v zmysle ust. § 63 odsek 1 Zákona o rodine tak, ako navrhovala matka maloletého dieťaťa, nakoľko súd je názoru, že pracovná činnosť otca, ktorú toho času vykonáva a ktorá je zdrojom jeho príjmu, podľa výsledkov vykonaného dokazovania má charakter závislej činnosti tak, ako predpokladá ust. písmeno a) o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a táto jeho činnosť nemá charakter podnikania, ani živnosti ani iného príjmu v zmysle ust. a nasl. citovaného zákona. Skutočnosť, že otec nepodal na miestne príslušnom daňovom úrade daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2010 ani 2011 ani otázka, či mu takáto povinnosť vznikla, nemá na tento záver súdu o charaktere pracovnej činnosti otca žiadny vplyv. Naviac, už odvolací súd v predchádzajúcom konaní o výživnom, keď otec vykonával rovnakú pracovnú činnosť a v podstate aj pre rovnakého zamestnávateľa, v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, uviedol jednoznačne, že aplikácia ust. Zákona o rodine zrejme neprichádzala do úvahy a pri určení výživného nebolo možné vychádzať z príjmu, predstavujúceho dvadsaťnásobok sumy životného minima tak, ako už v tom čase navrhovala matka maloletej. Z týchto dôvodov súd ustálil, že čistý mesačný príjem otca predstavuje sumu najmenej 7.800,- SEK, t.j. aktuálne 935,68 Eur v závislosti od času reálneho výkonu práce na lodi, pričom z vykonaného dokazovania nemal preukázanú takú životnú úroveň otca, ktorá by uvedenému príjmu nezodpovedala a výživné určil z tohto príjmu. Pri určení výšky výživného, ktorým je otec povinný prispievať na zvýšené výdavky maloletej, súd tiež zohľadnil aj to, že v čase samotného predchádzajúceho rozhodovania o výživnom bol otec podľa vlastného vyjadrenia nezamestnaný a bez príjmu, a teda pokiaľ v tom čase bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 165, 97 Eur, za stavu, že toho času dosahuje príjem vo vyššie uvedenej výšky, môže na úhradu odôvodnených potrieb maloletej prispievať vyšším výživným vo výroku uvedených sumách. Súd tiež prihliadol aj na zvýšenie príjmu matky z pracovného pomeru v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom, ktorý dosahovala ako zamestnanec posledného zamestnávateľa (a to dokonca napriek opakovaným práceneschopnostiam matky a ošetrovaniu chorého člena rodiny) a jej súčasný príjem z dávky v nezamestnanosti, vyššej ako bol jej príjem z predchádzajúceho pracovného pomeru (zrejme vzhľadom na dobrovoľné poistenie matky v nezamestnanosti). Pokiaľ ide o skončenie tohto pracovného pomeru matky, súd ho vyhodnotil ako skončenie bez vážneho a ospravedlniteľného dôvodu tak, ako má na mysli vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine a na túto zmenu pri určovaní výživného neprihliadal. Pokiaľ matka zamýšľala zmeniť pracovnú činnosť a zdroj svojich príjmov zabezpečovať iným spôsobom, vzhľadom na skutočnosť, že si tiež musela byť vedomá svojej vyživovacej povinnosti k maloletej P., mala túto zmenu podstúpiť až potom, čo by mala dostatočne garantovaný svoj nasledujúci zdroj príjmu a za stavu, keď bola dosiaľ zamestnaná v prevádzke svojho otca a v konaní dôvodila pomocou svojich rodičov, rovnako ako dôvodila v predchádzajúcom konaní o výživnom, že je zamestnávateľ (otec) umožňuje vybavovať záležitosti, týkajúce sa maloletej. Súd však prihliadol na mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom vyššia vzhľadom na zdravotný stav maloletej a potrebu prípravy jej každodennej stravy aj mimo jej domáceho prostredia. Z uvedeného dôvodu súd výživné zvýšil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a nadväznosti na avizované zmeny pomerov na strane maloletej, ku ktorým došlo v priebehu konania, po prvý krát od 01.10.2009, t.j. od začiatku mesiaca, v ktorom matka bezprostredne podala návrh na zvýšenie výživného. Súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného od 01.07.2009, keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. Zákona o rodine, ktoré by matke bránili v skoršom podaní takéhoto návrhu. Súd má za to, že výživné vo vyššie uvedených sumách spolu s prídavkom na dieťa, štátnou sociálnou dávkou (príspevok na stravovanie maloletej) a príspevkom zo strany matky aj s prihliadnutím na mieru jej osobnej starostlivosti, ktorou v 2/3 kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je postačujúce na úhradu potrieb 8- ročného dieťaťa primerane životnej úrovni jeho rodičov. V súvislosti so životnou úrovňou rodičov, na ktorej má dieťa sa právo podieľať, považuje za potrebné súd uviesť, že v zmysle tejto zásady je rodič povinný na výživu maloletého dieťaťa prispievať v súlade s vlastnou životnou úrovňou, nie však v súlade so životnou úrovňou druhého rodiča. Súd mal v konaní preukázané, že maloletá v plnom rozsahu zdieľa životnú úroveň svojej matky (napr. absolvovanie zahraničných dovoleniek, špeciálneho kurzu predškolskej prípravy, nákup kompletnej novej lyžiarskej výstroje pre maloletú vo veku jej 5 rokov a pod.), ktorá je zrejme ovplyvnená životnou úrovňou rodičov matky maloletej, resp. ich príspevkami tak, ako uvádzala matka v konaní, a nie výlučne príjmom matky z pracovného pomeru, na ktorej ale otec nemá povinnosť v zmysle vyššie citovaných ust. Zákona o rodine participovať. Z týchto dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. Vzhľadom na charakter výživného ako pravidelne sa opakujúcich dávok, ktorých účelom je úhrada všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, teda nielen tých, ktoré sa s väčšou alebo menšou pravidelnosťou opakujú, ale tiež všetkých

tých výdavkov, ktoré sa v určitom období vyskytnú iba jednorazovo, alebo náhodne alebo v nadväznosti na základné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vyhodnotené v rámci zmeny pomerov na strane dieťaťa ako odôvodňujúce prípadnú zmenu výživného, v rozpore s ktorým charakterom výživného a zákonnou úpravou by bolo zaviazanie povinného rodiča na úhradu akéhokoľvek jednorazového príspevku, súd návrh matky na určenie povinnosti otcovi uhradiť jednorazový príspevok vo výške 100,- Eur na nákup domácej pekárničky a vo výške 100,- Eur na nákup školských potrieb zamietol.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zvýšením výživného na maloletú P. P. U. na 180,- Eur od 01.10.2009, na 210,- Eur od 01.02.2010 a od 01.09.2010 naďalej na 220,- Eur, vznikol otcovi za obdobie od 01.10.2009 do 30.09.2012 dlh na výživnom vo výške 1.715,08 Eur ako rozdiel medzi doteraz určeným výživným a výživným určeným týmto rozsudkom / 4 mesiace x (180,- Eur - 165,97 Eur) + 7 mesiacov x (210,- Eur - 165,97 Eur) + 25 mesiacov x (220,- Eur - 165,97 Eur)/, ktorý nedoplatok súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 70,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek zo splátok sa stane zročným celý dlh na výživnom.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, obaja majú právo a súčasne povinnosť podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. V prípade, ak je výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravený právoplatným rozsudkom

súdu alebo dohodou rodičov, schválenou právoplatným rozsudkom súdu, možno rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zmeniť iba vtedy, ak po tejto úprave došlo k zmene pomerov medzi účastníkmi. Zákon nevyžaduje podstatnú zmenu pomerov, ale musí ísť o kvalifikovanú zmenu tých skutočností, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o výkone týchto práv a povinností, t.j. takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním súdu. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ako aj na právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Zmena pomerov v otázke zabezpečovania osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa pritom odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výkone tejto zložky rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo súdom schválenej dohody rodičov o výkone týchto práv iba vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa.

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je inštitútom novým, ktorý bol do slovenského rodinného práva zavedený , umožňuje dieťa zveriť do starostlivosti striedavo jednému aj druhému rodičovi na presne určené časové obdobie, zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ukončení spolužitia rodičov a samotný zákonodarca je názoru, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje traumatizáciu detí po skončení spolužitia rodičov a prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju dieťaťa. Hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť sú: 1. spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, 2. záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, 3. záujem dieťaťa, 4. lepšie zaistenie potrieb dieťaťa. Povinnosť prihliadať na posledný faktor - lepšie zaistenie potrieb dieťaťa, vylučuje z aplikácie striedavej osobnej starostlivosti deti, ktorých rodičia vytvárajú trvale vzájomné nepriateľské prostredie.

Pri rozhodovaní o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, prednesený až na pojednávaní súdu dňa 18.09.2012, na ktorom sa otec ani osobne nezúčastnil, a to prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, súd prihliadol na výsledky dokazovania, ktoré do toho času vykonal v súvislosti s podaným návrhom otca na úpravu styku maloletej a prihliadol aj na doterajšie ústne i písomné vyjadrenia otca. Už z výsledkov tohto dokazovania mal súd preukázané, že takáto zmena v poskytovaní osobnej starostlivosti maloletej nie je v jej záujme a jej potreby tak nebudú lepšie zaistené. Je nepochybné, že dieťa, ktoré má toho času 8 rokov, so svojim otcom dosiaľ strávilo osamote čas, ktorý možno spočítať na hodiny, otec sa nezaujíma o zdravotný stav maloletej, tento dokonca spochybňuje a nedisponuje ani potrebnými vedomosťami a zručnosťami vo vzťahu k príprave špeciálnej stravy (pri naposledy realizovaných kontaktoch otca s maloletou pred viac ako rokom sa otec vyjadril, že toto nevie zabezpečiť a stravu na čas styku maloletej s otcom zabezpečila matka). V konaní nebolo preukázané tvrdenie otca, že mu v kontakte s maloletou bráni jeho matka, naopak, bolo zistené, že otec ani dosiaľ nevyvíjal potrebnú iniciatívu na to, aby sa jeho vzťah k maloletej budoval a stával sa bližším a za týmto účelom ani nevyužíval všetky dostupné a jemu známe prostriedky tak, ako na to správne poukázal aj kolízny opatrovník. Podľa názoru súdu za stavu, keď po dobu 8 rokov od narodenia dieťaťa kontakt otca s ním nebol intenzívny, ale naopak, bol minimálny, uvažovať o zverení maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov by nielenže nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ale by bolo dokonca v rozpore s jeho záujmami a so záujmom na stabilite výchovného prostredia maloletého dieťaťa tak, ako je tomu v prípade maloletej P. P. a ako jednej zo základných podmienok na takúto zmenu v poskytovaní osobnej starostlivosti maloletej. Naviac, súd mal vážne pochybnosti aj o skutočnom záujme otca dieťaťu poskytovať osobnú starostlivosť, keďže sa osobne zúčastnil iba jedného pojednávania v tejto veci, ktorej predmetom bola aj ním navrhovaná úprava styku s maloletou, a ďalších pojednávaní sa osobne nezúčastnil, a to ani toho, na ktorom bol návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov právnou zástupkyňou otca prednesený. Podľa názoru súdu, rodič, ktorý más skutočný záujem dieťaťu osobnú starostlivosť poskytovať a chce ostatných účastníkov súdneho konania ako aj samotný súd presvedčiť o svojej spôsobilosti dieťa vychovávať a o svojom záujme oň, na to využije všetky dostupné a legálne prostriedky, čo zároveň predpokladá, že tento svoj zámer bude pred súdom osobne prezentovať. V prípade otca maloletej P. P. tomu tak nebolo a preto súd ani nemal možnosť hodnotením otcovej výpovede v tejto súvislosti v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti súdneho konania k presvedčeniu o jeho skutočnom záujme o poskytovanie osobnej starostlivosti

maloletej dospieť a tiež za stavu, že napriek opakovanej snahe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky sa nepodarilo ani prešetriť bytové pomery otca. Z týchto dôvodov a bez potreby vykonať v tejto veci ďalšie dôkazy súd návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pri rozhodovaní o úprave styku toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, jeho časové vymedzenie, miesto stretávania sa, jeho frekvenciu a ďalšie podmienky je potrebné posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce pritom sú okolnosti na strane maloletého dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, denný režim a pod., ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery a iné., pričom s poukazom na vyššie citované ustanovenie súd tieto podmienky posudzuje podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku a zásadne nemôže prihliadať na také okolnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že kontakty otca s maloletou P. P. boli od jej útleho veku sporadické, viac menej náhodné a styk otca s maloletou sa v podstate nerealizoval. K určitej, avšak krátko trvajúcej zmene došlo v priebehu konania v prejednávanej veci potom, čo sa rodičia a maloletá podrobili konzultácii na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, na ktorej rodičia dospeli k istej dohode s tým, že matka si vymienila účasť na stretnutiach otca s maloletou. Z výpovede matky na pojednávaní súd však následne zistil, že otec strávil s maloletou niekoľko hodín osamote v mesiaci august 2010 bez jej prítomnosti, taktiež asi jednu hodinu v mesiaci september 2010, otec následne maloletú kontaktoval až na štedrý deň roku 2010 vo večerných hodinách, kedy s ním maloletá odmietla stráviť čas a od uvedenej doby sa otec o žiadny kontakt s maloletou nepokúsil. Je preto prirodzené, pokiaľ maloletá nemá k otcovi vytvorený bližší vzťah tak, ako uviedla matka. Na strane druhej súd dospel k záveru, že je na mieste podporiť vzájomný kontakt maloletej s otcom tak, aby sa ich vzťah mal možnosť rozvíjať a v súlade s tým, že nejde len o právo otca na realizáciu styku s maloletou, ale predovšetkým o právo dieťaťa, aby bol zachovaný aj jeho vzťah k druhému rodičovi. Súd pri vymedzení podmienok, za ktorých je otec oprávnený sa s maloletou P. P. stýkať, prihliadal na doterajší v podstate absentujúci kontakt otca s maloletou, tiež na zdravotný stav maloletej, vyžadujúci si špeciálne stravovanie, schopnosť zabezpečiť ktoré otec v konaní nepreukázal a tiež na skutočnosť, že otec sa zdržiava striedavo 1 mesiac na území Slovenskej republiky a 1 mesiac v cudzine. Z tohto dôvodu súd upravil styk otca s maloletou P. P. tak, že tento je oprávnený sa s maloletou stýkať každý nepárny mesiac v roku, každý párny týždeň, vždy v sobotu a v nedeľu denne od 13.00. hod. do 18.00. hod. Uvedená úprava styku vytvára otcovi garantovaný priestor, v ktorom má možnosť realizovať ním verbalizovaný záujem sa s maloletou stretávať a tak, aby sa ich vzájomný vzťah mohol postupne budovať a súčasne je prispôsobená aj pobytom otca na území Slovenskej republiky. Rovnako garantuje maloletej možnosť stretávať sa so svojim otcom a to tak, aby mala priestor aj na víkendové aktivity s matkou a jej rodinou v predmetom mesiaci a aby boli eliminované akékoľvek problémy so stravovaním maloletej, keďže otec túto prevezme po obede a vráti ju matke vo večerných hodinách. Súd nevzhliadol toho času priestor na inú úpravu styku (napr. celé víkendové alebo prázdninové pobyty maloletej u otca) aj vzhľadom na skutočnosť, že bytové pomery otca sa pre jeho neprítomnosť nepodarilo prešetriť. Súčasne súd nepovažoval za potrebné v tejto otázke vykonávať ďalšie dokazovanie , a to ani kolíznym opatrovníkom navrhovaný pohovor s maloletou, a to aj s poukazom na výsledky psychologickej konzultácie rodičov a maloletej, vyjadrenia matky na pojednávaní súdu s tým, že táto pravidelný a stály kontakt maloletej s otcom podporuje a aj naposledy realizované stretnutia otca s maloletou, ktoré

prebehli bez prítomnosti maloletej. Pokiaľ otec bude využívať uvedenú možnosť kontaktu s maloletou, je predpoklad, že ich vzájomný vzťah sa bude ďalej rozvíjať, čo vytvorí podmienky pre širšiu úpravu styku s maloletou v budúcnosti. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rodičia v budúcnosti po prípadnej zmene pomerov dohodli na inej úprave styku, zodpovedajúcej zmeneným podmienkam na strane účastníkov a bez toho, aby bolo potrebné zmenu styku riešiť v konaní pred súdom. V opačnom prípade majú tak matka, ako aj otec možnosť domáhať sa zmeny úpravy styku podaním návrhu na súd.

O trovách konania súd rozhodol podľa písmeno a) , pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa odvolanie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.