Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-37Cb-62-2021.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-37Cb/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 142,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 19.03.2021, postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom upomínacím Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.06.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 142,53 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že 04.01.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: Q Poistený mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu. Poistený túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového ŠKODA Fabia, EČV: Q v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poistený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 085,75 € s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180210. Žalobcovi bolo Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti žalovaným oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti predstavuje sumu 1.085,75 € s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola vo výške 777,22 €. Z pohľadávky bola odčítaná spoluúčasť vo výške 166,- €. Nepriznaná suma vo výške 142,53 € bola postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2020. 2.1. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad; ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Servis žalobcu pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby bolo motorové vozidlo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola uskutočnená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom
regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: Auto Gabriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70, 040 17 Košice: 28,- eur - mechanické, 32,- eur - lakovacie a klampiarske práce; Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice: 25,- eur bez DPH - mechanické práce, 28,- eur bez DPH - lakovacie a klampiarske práce. 2.2. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: Q za jednu normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 25,- eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný mal podľa žalobcu vykonať šetrenie poistnej udalosti riadne, pričom ak mal za to, že žalobcom účtovaná hodina za normohodinu prác je neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. V danom prípade sa jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Pokiaľ žalovaný len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov, porušil svoju základnú povinnosť, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom z 09.04.2021 sp. zn. 2Up/342/2021, proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu z dôvodu, že požadované plnenie je premlčané. Poukázal pritom na ustanovenia §§ 104 a 101 Občianskeho zákonníka. K poistnej udalosti došlo 04.01.2017. Žaloba žalobcu bola podaná na súd 19.03.2021, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby (3 roky + 1 rok), ktorá márne uplynula 04.01.2021.
4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že žalovaným vznesenú námietku považuje za nedôvodnú. Poukázal pritom na ustanovenie § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „lex korona“), z ktorého vyplýva, že lehoty v čase od 27.03.2020 do 30.4.2020 neplynuli, teda spočívali, a to po dobu 34 dní. Od 1.5.2020 začali lehoty, ktoré spočívali, znovu plynúť. V posudzovanom prípade sa tak premlčacia lehota predĺžila o 34 dní, teda posledný deň na uplatnenie práva sa predĺžil z dňa 04.01.2021 na deň 07.02.2021. Následne novelou č. 9/2021 Z. z. s účinnosťou od 19.01.2021 sa lex korona doplnil o § 8; týmto ustanovením došlo k opätovnému spočívaniu lehôt, a to na dobu od účinnosti tejto novely, teda od 19.01.2021 do 28.02.2021, teda lehoty začali znovu plynúť od 01.03.2021. Keďže koniec premlčacej lehoty v súvislosti s uplatnením § 1 tohto zákona sa presunul na dátum 07.02.2021, premlčacia lehota sa presunula o dobu 21 dní (od 07.02. - 24.02. = 21 dní), teda na dátum 21.03.2021. Žalobca zároveň uviedol, že lex korona neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by riešili vzťah týchto dvoch ustanovení zákona, a teda nie je vylúčená aplikácia oboch ustanovení kumulatívne. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota na podanie žaloby by uplynula 21.03.2021, avšak k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo dňa 19.03.2021, teda v rámci premlčacej lehoty.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že s argumentáciou žalobcu ohľadne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného sa nestotožňuje. 5.1. Zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 27.03.2020 a vzťahoval sa k prvej vlne pandémie. Žalovaný je toho názoru, že k premlčaniu alebo k zániku práva nedôjde v čase: a/ od 27.03.2020 do 30.04.2020, keď lehoty neplynú; b/ od 13.03.2020 do 27.04.2020. Ak by premlčanie alebo zánik práva pripadli na niektorý deň z daného obdobia, uvedeného pod písmenom a/ alebo b/, toto právo by sa nepremlčalo ani by nezaniklo, ale mohlo by sa uplatniť po uplynutí daného obdobia. 5.2. Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 19.01.2021 a vzťahoval sa k druhej vlne pandémie. Žalovaný je toho názoru, že k premlčaniu alebo k zániku práva v zmysle § 8 nedôjde v čase: a/ od 19.01.2021 do 28.02.2021, keď lehoty neplynú; b/ od 01.01.2021 do 19.02.2021. Poukázal pritom na dôvodové správy k obom predmetným zákonom. 5.3. Štvorročná premlčacia doba tak podľa názoru žalovaného uplynula 04.01.2021; aby nárok žalobcu nebolo možné považovať za premlčaný, musel by byť na súde uplatnený najneskôr 01.03.2021.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. P180210 z 29.10.2018 na sumu 1.085,75 eur (s DPH), zmluvou o postúpení pohľadávky z 13.01.2020, cenníkmi autoservisov Moris Slovakia s.r.o. a Auto Gabriel, s.r.o., posudkom-kalkuláciou žalobcu č. ZP000371 z
29.10.2018, oznámením o poistnom plnení vo výške 777,22 eur zo 07.11.2018, objednávkou obhliadky SK_9566450423_1_444, oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla z 22.10.2018, ako i ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporný vznik poistnej udalosti 04.01.2017 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: Q ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti havarijne poistené u žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod č. 9566450423. Právny predchodca žalobcu si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli podľa faktúry žalobcu č. P180210 z 29.10.2018 vo výške 1.085,75 eur s DPH; táto pohľadávka bola následne uplatnená MVDr. O. H. u žalovaného. Žalovaný však uhradil na účet autoservisu (žalobcu) poistné plnenie len vo výške 777,22 eur. Poistený (BENEFIT LEASING, s.r.o.) ako majiteľ poškodeného vozidla, ktoré užívala MVDr. O. H., udelil 25.10.2018 súhlas s devinkuláciou poistného plnenia v prospech poškodenej resp. servisu. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorá nebola priznaná žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti, a to vo výške 142,53 eur. Medzi stranami zostal sporným rozsah poistného plnenia v nadväznosti na náklady vynaložené na opravu predmetného motorového vozidla; spornou medzi sporovými stranami bola i otázka premlčania nároku žalobcu.
8. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 8.1. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 8.2. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.3. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8.4. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 8.5. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 8.6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 8.7. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
9. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, pretože v čase trvania poistnej zmluvy došlo v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu poisteného motorového vozidla. K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý podstatnú časť poistného plnenia žalobcovi aj poskytol, nie však vo výške, v ktorej bol tento nárok uplatnený.
10. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Predmetom konania v prejednávanej veci je právo na plnenie z poistenia, a to nárok na doplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti č. 9566450423 vo výške 142,53 eur, ktoré sa mohlo po prvý raz vykonať 05.01.2017. So zreteľom na skutočnosť, že toto právo si žalobca uplatňuje na základe žaloby podanej súdu až 19.03.2021, súd dospel k záveru, že bolo uplatnené po márnom uplynutí štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 104 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, a preto ho ako premlčané nie je možné súdom priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
11. K námietke žalobcu o aplikácii § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ lex korona, v zmysle ktorých lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v období od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, t. j. celkom 76 dní, neplynú, súd uvádza nasledovné:
12. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že účelom zákona bolo zabrániť uplynutiu lehôt práve v období zhoršenej pandemickej situácie, teda aby nebolo nevyhnutne potrebné vykonávať úkony pre uplatňovanie práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase, kedy bol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav a prísny zákaz vychádzania a cestovania medzi okresmi. Účelom tohto zákona však nebolo všeobecné spočívanie všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré plynuli v období od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a od 19. januára 2021 do 28. februára 2021; neplynutie týchto lehôt nemalo mať za následok pripočítanie počtu dní ich neplynutia k premlčacej či prekluzívnej lehote.
13. Súd v tejto súvislosti odkazuje na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku z 28. septembra 2022 sp. zn. 3Cob/22/2022, ktorý sa zaoberal plynutím a uplynutím premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty v nadväznosti na zákon č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorých: „Napriek uvedenému odvolací súd udáva, že s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa stotožňuje, keď aj v zmysle dôvodovej správy správu k zákonu č. 62/2020 Z. z. opatrenia prijaté týmto zákonom mali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania. Zákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, ale zákonodarca mienil a aj upravil len neplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, t. j. tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021. Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č. 62/2020 Z. z. sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali uplynúť, t. j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, prezentovaný v odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020) zo zákona spočívali všetky premlčacie doby, ktoré boli počas trvania platnosti a účinnosti zákona v behu, ale uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období uplynuli. Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k premlčacej lehote, ale účelom zákona bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v čase pandémie a po skončení takto vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť.“ Podľa názoru súdu je toto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave plne aplikovateľné na rozhodovaný prípad, a preto súd z jeho záverov vychádzal.
14. Z uvedeného teda vyplýva, že ak koniec (t. j. posledný deň) zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva žalobcu na doplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti č. 9566450423 vo výške 142,53 eur pripadol na 04. januára 2021, niet žiadneho rozumného dôvodu túto premlčaciu dobu predĺžiť pripočítaním akéhokoľvek počtu dní jej neplynutia v rozhodnom období, t. j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a od 19. januára 2021 do 28. februára 2021. V tomto prípade jazykový výklad § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie, a preto je podľa názoru súdu potrebné aj so zreteľom na doktrínu tzv. racionálneho zákonodarcu, ktorá je jedným zo základných interpretačných východísk, uprednostniť teleologický (účelový) výklad týchto ustanovení (t. j. redukciu aplikovateľnosti § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z.) pred ich jazykovým výkladom. Vzhľadom k uvedenému, aby nárok žalobcu nebolo možné považovať za premlčaný, musel by byť na súde uplatnený najneskôr 01. marca 2021.
15. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo, aby žalobu podal na súde v zákonnej premlčacej dobe, pričom pokiaľ je žalobca právne zastúpený zástupcom z radov advokátov, ktorým zákon ukladá povinnosť uskutočňovať všetky podania súdu elektronickými prostriedkami, nič nebránilo advokátovi žalobcu podať žalobu na súde týmto spôsobom (prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy) aj v čase uvedeného ochranného obdobia.
16. Záverom súd dodáva, že samotný žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že si neuplatňuje obchodnoprávny nárok (porov. č. l. 2 spisu); faktúra žalobcu č. Y je adresovaná Zuzane H. (č. l. 7 spisu); zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená medzi Zuzanou H. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom (č. l. 8 spisu); oznámenie o vzniku škodovej udalosti bolo urobené O. H. ako poisteným (č. l. 49 p. v.).
17. K prípadnému právnemu posúdeniu premlčania žalobného nároku podľa predpisov obchodného práva súd uvádza: podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Vzhľadom ku skutočnosti, že Obchodný zákonník obsahuje v jeho ustanoveniach § 387 až § 408, diele XI, komplexnú úpravu inštitútu premlčania, argumentáciu žalobcu v podaní z 08.09.2023 o súčasnej aplikácii ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka a § 104 Občianskeho zákonníka, t. j. celkovej premlčacej doby päť (!) rokov, považuje súd za neprijateľnú.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.