Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-32-2011.pdf
PDF · 88 KB
No categories available
15P/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:
I. : A., nar. XX.XX.XXXX,
B., nar. XX.XX.XXXX,
S., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, t. č. W. 1, XXXX X./SG S., a otec neb. A. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, o určenie výživného starej matky, W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, voči mal. deťom, takto
rozhodol:
Návrh matky na určenie výživného starej matky voči mal. deťom A., B. a S. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 21.11.2011 matka vyššie označených mal. detí podala na tunajšom súde návrh na určenie výživného starej matky voči mal. deťom, a to mesačne v sume 100 Eur na mal. A., 80 Eur na mal. B. a 50 Eur mal. S.. Okrem uvedeného žiadala uhradiť nedoplatky na výživnom spätne za roky 2008, 2009, 2010 a do novembra 2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že po smrti otca mal. detí je matka otca povinná plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, ktorá by inak patrila ich otcovi.
Stará matka s návrhom nesúhlasila, nakoľko matkine odôvodnenie podanému návrhu nemá žiadnu oporu v zákone. Okrem uvedeného, matka sa o mal. deti nikdy riadne nestarala, čo dokazuje i skutočnosť, že najstarší vnuk žije so starou matkou v spoločnej domácnosti a táto zabezpečuje celkovú starostlivosť o neho.
Kolízny opatrovník považoval podaný návrh za nedôvodný, nakoľko v období, za ktoré matka žiada priznať výživné pre mal. deti, sa tieto nenachádzali v jej starostlivosti, ale v starostlivosti krízového centra. Okrem uvedeného, matka mal. detí nepodnikla nijaké kroky k tomu, aby jej boli priznané sirotské dôchodky po smrti otca mal. detí. V dokumentácii vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny sú záznamy, že matka nezabezpečuje riadnu starostlivosť o mal. deti.
Pojednávania nariadeného v tejto veci dňa sa matka nezúčastnila, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu vzdialenosti a nákladov na cestovné prostredníctvom právneho zástupcu zastupujúceho vo veci určenia výživného na plnoletého syna, ktorá sa vedie pod rovnakou spis. zn. a súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím bez jej prítomnosti.
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 Zákona o rodine:
- ods. 1 - ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného
- ods. 2 - súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 68 Zákona o rodine predkovia, potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, že to nevyhnutne potrebujú.
Podľa § 69 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť splniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. V prípade, že súd určí výživné pre mal. dieťa ustanovenie § 63 sa použije primerane.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom starej matky zistil súd nasledovný skutkový stav:
Otec mal. detí zomrel XX.XX.XXXX. Po smrti otca mal. detí bývala matka spolu s mal. deťmi (vrátane teraz už plnoletého A.) v I. I., určitý čas zabezpečovala starostlivosť o mal. deti aj stará matka. V dôsledku nedostatočnej starostlivosti zo strany matky, ktorá odišla do Švajčiarska, boli na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31PPom/3/2009 - 10 zo dňa 15.10.2009 maloleté deti odovzdané do starostlivosti Krízového strediska Domu sv. Alžbety v Banskej Bystrici. V septembri 2010 matka aj s tromi deťmi, ktoré sa jej narodili zo súčasného manželstva matky so švajčiarskym štátnym občanom, a so svojou matkou bývali istý čas u odporkyne - starej matky.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/57/2010 - 74 z 22.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2010, bolo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi zastavené a deti boli zverené matke. Následne matka spolu s mal. deťmi odišla žiť do Švajčiarska, kde dosiaľ zabezpečuje starostlivosť o deti ako žena v domácnosti, pričom všetky náklady rodiny hradí manžel matky.
Dnes už plnoletý syn A. odchod s matkou odmietol a dodnes o neho zabezpečuje starostlivosť stará matka.
Cieľom určenia vyživovacej povinnosti voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb, a to deťom. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, a to z nasledovných dôvodov:
a/ výživné pred 21.11.2008 nie je podľa citovaného ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možné priznať vôbec, a to ani v prospech maloletých detí.
b/ výživné od 21.11.2008 do 20.11.2011 môže súd priznať, ak sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa - za také sa považujú objektívne dané okolnosti, ktoré bránia podaniu návrhu na súdne určenie výživného (napr. vážna choroba).
Matka však nepreukázala žiadne objektívne okolnosti, ktorej by jej boli bránili podať návrh na určenie výživného voči starej matke, ak nedokázala sama zabezpečiť ich výživu. Súd mal tiež preukázané, že v období od 15.10.2008 do 30.12.2010 matka nemala deti v osobnej starostlivosti, pretože boli umiestnené v krízovom centre, a práve matke v tomto období bola vyššie označeným uznesením určená vyživovacia povinnosť voči mal. deťom.
c/ výživné od 21.11.2011, t. j. od podania návrhu
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými sa vzťahuje v zmysle citovaných ust. § 68 a 69 Zákona o rodine len na príbuzných v priamom rade (predkovia - potomkovia), pričom sa nevzťahuje na prvý stupeň príbuzenstva charakterizovaný ako vzťah rodičov a detí, respektíve detí a rodičov. Povinnými sú príbuzní v priamom rade v druhom a v ďalšom stupni (prarodičia, vnuci). Uvedená vyživovacia povinnosť je vzájomná, takže ju majú všetci predkovia voči všetkým potomkov rovnako ako všetci potomkovia voči všetkým predkom. Oprávnenými sú rovnako buď potomkovia alebo predkovia. Právo na
výživné od iných príbuzných vznikne v prípade, že to oprávnené osoby nevyhnutne potrebujú, pretože nie sú schopné živiť sa sami alebo nie sú schopní sami si zabezpečovať výživu v aspoň nevyhnutnej miere. O vzájomnom vzťahu medzi predkami a potomkami ako povinnými platia tieto pravidlá: povinnosť vzniká najprv potomkov v druhom stupni, ak ich oprávnení nemá alebo nie sú schopní plniť si svoju vyživovaciu povinnosť (napríklad preto, že sami sú odkázaní na výživu), potom vzniká povinnosť buď potomkom v treťom a ďalšom stupni, alebo ak ich niet, respektíve nemôžu si svoju povinnosť plniť, tak prechádza vyživovacie povinnosť na predkov, a to najprv na predkov v druhom stupni prarodičia a ak ich niet, alebo nemôžu poskytovať výživné, tak sú výživou povinní vzdialenejší predkovia. Ďalšou podmienkou je, že oprávnené osoby plnenie vyživovacej povinnosť nevyhnutne potrebujú, čo je v najnižšie miere dôvodnosti.
V danom prípade súd nezistil dôvod pre určenie výživného mal. deťom voči starej matke a to z dôvodu, že vyživovacia povinnosť matky samotnej vyživovaciu povinnosť starej matky predchádza; vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka zabezpečuje starostlivosť o svoje mal. deti a vyživovaciu povinnosť voči nim si aj reálne plní, a to bez ohľadu na to, že sa tak deje aj z prostriedkov manžela matky.
Skutočnosť, že otec mal. detí zomrel a mal. deťom nevznikol nárok na sirotský dôchodok na trvaní vyživovacej povinnosti matky nič nemení, nezakladá to ani dôvod pre určenie výživného voči starej matke mal. detí, Matka je naďalej povinná zabezpečiť deťom výživu podľa svojich možností a schopností.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Po vyhlásení rozsudku sa stará matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.