Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/136/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Západoslovenská energetika, a. s., Bratislava, Čulenova 6, proti žalovanému: W. C., nar. XX. S. XXXX, bytom H., C. XXXX, zast. advokátom: JUDr. Roman Gese, Hlohovec, Nám. Sv. Michala 6, o 3.581,18 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 22. marca 2011 č. k. -47 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému k rukám jeho advokáta náhradu trov prvostupňového konania v sume 333,99 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 214,50 eur na iných trovách konania, všetko do 15 dní.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala zaplatenia sumy 3.581,18 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektriny žalovaným. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania (správne „zaplatiť náhradu trov konania“) na účet jeho právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo C., a. s., T., exp. H. v sume 679,62 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak potom, čo vo veci bol vydaný platobný rozkaz z 9. februára 2010 č. k. -24, ktorý bol v dôsledku podania odporu žalovaným zrušený. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil použitím ustanovení , , a a o energetike (účinného k 21. máju 2007, t. j. ku dňu vypracovania zamestnancami žalobkyne Protokolu slúžiaceho za základ žalobou uplatneného nároku; ďalej len „ZoE“), bodov c/ a a o metrológii (i v tomto prípade v znení účinnom ku dňu vypracovania Protokolu; ďalej len „ZoM“), § a 494 a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení), pričom z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver o nedôvodnosti žaloby. Medzi žalobkyňou a žalovaným (ktorý je v tomto vzťahu považovaný za spotrebiteľa) bol platne uzatvorený zmluvný vzťah zmluvou o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi na odber elektrickej energie na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX na adrese C. XXXX, H.. Žalovanému z tohto vzťahu vyplývala povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave bez ohľadu na to, kde je elektrické zariadenie umiestnené. Žalobkyňa má právo uskutočňovať kontroly každého odberného miesta plánovane, či náhodne. Súd prvého stupňa mal objektívne preukázané, že pracovníci žalobkyne vykonali 21. mája 2007 kontrolu na odbernom mieste registrovanom na meno žalovaného, kde demontovali elektromer, urobili tak však bez prítomnosti a vedomosti žalovaného a v zmysle § 35 ods. 7 ZoE nesplnili povinnosť oznámiť odberateľovi (žalovanému) termín výmeny určeného meradla v lehote 15 dní pred jej uskutočnením. Žalobkyňa opak (rozumej splnenie si povinnosti oznámiť žalovanému termín uskutočnenia kontroly) nepreukázala. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia žalobkyne (na odbernom mieste žalovaného), že elektromer mal podnikové plomby síce pravé, ale ciachové (resp. ciachované) plomby štátnej skúšobne OTC Hlohovec nezodpovedali tvarom a údajmi originálnym plombám, keď takéto overovacie plomby zabezpečujú neporušenosť plechového krytu číselníka elektromera a podnikové plomby ZSE zabezpečujú prívodovú a odvodovú časť elektromera voči manipulácii s nimi. Tieto podnikové plomby boli pravé a zabezpečovali ochranu pred manipuláciou, t. j. ak boli (čo aj boli) neporušené, dostatočne preukazovali, že žalovaný do elektromera nezasahoval a nemanipuloval s plombami, či už podnikovými alebo ciachovanými. Súd prvého stupňa uznal za dôvodné námietky žalovaného (navyše prihliadajúc na jeho spotrebiteľské postavenie vo vzťahu), že nebol informovaný o dôvodoch výmeny, resp. že nevie aké plomby v skutočnosti na elektromere boli a aké mali byť. Rozhodnutie o náhrade trov konania potom právne bolo odôvodnené ust. ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a všeobecným odkazom na vyhlášku č. (tzv. advokátska tarifa), vecne potom plným úspechom žalovaného a jeho trovami na právnej službe a súvisiacich náhradách advokáta a súdnom poplatku za odpor v sumách pomerne podrobne rozvedených v odôvodnení (okrem poplatku 1/ odmena za 3 úkony právnej služby po 131,13 eur predstavované A. prevzatím a prípravou zastúpenia, B. podaním odporu a C. účasťou na pojednávaní, 2/ tzv. režijný paušál 2 x 7,41 eur, 3/ cestovné náhrady 13,20 eur plus 6,60 eur spočívajúcich v náhrade cestovného pri použití vlastného motorového vozidla za účelom nahliadnutia do spisu 16. marca 2011 a za účelom účasti na pojednávaní 22. marca 2011 - tu len ako polovica cestovného, keďže advokát sa v tomto termíne zúčastnil aj iného pojednávania na súde prvého stupňa, 4/ náhrada cestovných výdavkov za kópie zo spisu /?/ v sume 1,05 eur a 5/ náhrada za stratu času 3 x 12,02 eur, t. j. 36,06 eur).

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc zmenu rozsudku plným vyhovením žalobe. Odvolanie podala z dôvodu podľa , lebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento (súd prvého stupňa) vyvodil nesprávne závery z vykonaného dokazovania, keď ustálil pravosť podnikových plômb, ktoré majú chrániť pred manipuláciou a naznačujú nedostatok manipulácie žalovaného s elektromerom. Namietala, že žalovaný manipuloval s overovacími plombami, ktoré zabezpečujú neporušenosť meracieho kotúča zaznamenávajúceho spotrebu elektriny. Žalovaný bol informovaný o potrebe výmeny elektromera zanechaním v odbernom mieste „Protokolu o zistení NO“, spolu so „Záznamom o vykonanej kontrole“, na ktorom bolo uvedené aj, že elektromer nespĺňa požiadavky metrológie a je nutná jeho výmena, pričom bol takýto termín výmeny aj stanovený na 5. júna 2007. Posudkom na meradlo (elektromer) č. 350782 „Kontrolného zápisu č. 547“ vypracovaného OTC, s. r. o., Metrologickým strediskom overovania elektromerov a meracích transformátorov, Hlohovec je jednoznačne potvrdené poškodenie overovacích značiek elektromera v dôsledku neoprávneného zásahu, kvôli ktorému prestal vyhovovať technickým a metrologickým požiadavkám na elektromer stanovenými platnou legislatívou SR. ZoE vymedzuje pre odberateľa povinnosti, ktorých nedodržanie, resp. opomenutie a naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu elektriny ( ZoE) spôsobuje následok v podobe sankcie - povinnosti odberateľa nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Žalobkyňa pritom poukázala najmä na konštrukciu zodpovednostného vzťahu medzi ňou a žalovaným, ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti žalovaného za technický stav svojho odberného zariadenia (elektromera). Ona (žalobkyňa) nie je v zmysle ZoE povinná preukazovať zavinenie žalovaného za neoprávnený odber elektriny, čo znamená, že odberateľ, ktorý má na danom odbernom mieste uzatvorenú platnú zmluvu so žalobkyňou (na odber elektriny) je povinný škodu spôsobenú neoprávneným odberom nahradiť.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť pre názor o jeho správnosti. Žalobkyňa podľa neho neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Nie je si vedomý, že by on (žalovaný) alebo ktokoľvek iný vykonal neoprávnený odber elektrickej energie. Za takýto sa považuje v zmysle § 39 ods. 1 písm. d/ ZoE odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podnikové plomby boli pritom pravé a len overovacie (ciachové) plomby štátnej skúšobne OTC Hlohovec nemali správny tvar a údaje, avšak za toto nenesie zodpovednosť žalovaný, pretože zariadenia na meranie odberu elektrickej energie sú umiestňované tak, aby boli prístupné z verejnej komunikácie, t. j. sú prístupné komukoľvek. Žalobkyňa nepreukázala, aké plomby boli na meracom zariadení v čase, keď bolo toto uvádzané do činnosti, a preto nie je možné objektívne skontrolovať, že plomby, ktoré boli na meracom zariadení v čase vykonávania kontroly, boli iné. Navyše žalobkyňa manipulovala s meracím zariadením v neprítomnosti žalovaného, a tým pádom mu neumožnila kontrolu vykonávaných činností a zamestnanci žalobkyne meracie zariadenie svojvoľne a v rozpore so zákonom odmontovali.

Odvolací súd prejednal podľa v medziach odvolania žalobkyne celú vec (keď od výslovne napadnutého rozhodnutia rozsudkom vo veci samej bolo závislým i rozhodnutie o trovách konania) a to podľa bez pojednávania, pretože nešlo o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu (nevznikla tu totiž potreba doplnenia ani zopakovania dokazovania, nešlo o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nebol tu ani žiaden verejný záujem na nariadení pojednávania) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať podstatný vecný úspech, nakoľko napadnutý rozsudok vo veci samej treba považovať za vecne správny ( ).

Podľa § 30 ods. 2 písm. b/ ZoE odberateľ elektriny v domácnosti je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa § 34 ods. 9 ZoE odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť na prenosovú sústavu alebo na distribučnú sústavu, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny. Odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej sústavy technické údaje a správy z odbornej prehliadky a z odbornej skúšky.

Podľa § 35 ods. 4 ZoE akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného meradla inou osobou ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy je zakázaný. Podľa odseku 7 takéhoto ustanovenia prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri výmene určeného meradla je povinný informovať odberateľa elektriny o stave odobratého množstva elektriny a zároveň je povinný oznámiť stav meradla pred výmenou a stav nového meradla po výmene. Termín výmeny určeného meradla je povinný oznámiť odberateľovi 15 dní pred uskutočnením výmeny.

Napokon podľa § 39 ods. 1 písm. c/ ZoE neoprávneným odberom elektriny je odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Vychádzajúc predovšetkým z úpravy v ustanoveniach citovaných zhora (citovaných inak už v odôvodnení napadnutého rozsudku) potom odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa o potrebe zamietnutia žaloby žalobkyne, ktorá v prejednávanej veci nepreukázala dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Rozhodujúcim z pohľadu schopnosti tak urobiť (rozumej preukázať splnenie zákonom ustanovených podmienok, za ktorých by vzniklo právo požadovať od žalovaného náhradu škody) bolo pritom to, že žalobkyňa si vo vzťahu k žalovanému (aj pri odhliadnutí od postavenia takéhoto účastníka vo príslušnom vzťahu ako spotrebiteľa) nesplnila zákonné povinnosti vyplývajúce jej z pozície prevádzkovateľa prenosovej alebo distribučnej sústavy. K demontáži elektromeru na odbernom mieste žalovaného došlo totiž bez jeho prítomnosti a aj keď opak tejto (prítomnosť pri výmene) nie je podmienkou uskutočnenia výmeny, žalobkyňa si preukázateľne nesplnila svoju povinnosť oznámiť termín výmeny elektromeru žalovanému v 15-dňovej zákonnej lehote. Ak uvádza, že v Protokole o zistení neoprávneného odberu výslovne uviedla potrebu výmeny elektromera, uvádza tak nepodložene, nakoľko z obsahu takejto listiny (Protokolu) žiadne takéto oznámenie nevyplýva. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by žalovaného skutočne informovala o potrebe výmeny elektromera, resp. že by mu dala nejakým (akýmkoľvek) spôsobom možnosť zúčastniť sa na jeho výmene.

Žalovaný tak nemal možnosť oboznámiť sa so stavom elektromera pred a po jeho výmene a nemal ani možnosť overiť si pravdivosť či správnosť tvrdení žalobkyne v žalobe (i v Protokole) uvádzaných. Kvôli takejto nemožnosti kontroly bolo potom zbavený aj možnosti účinne odporovať tvrdeniu žalobkyne, že si ako odberateľ elektriny v domácnosti nesplnil svoju povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Žalobkyňa síce môže vykonávať kontroly odberných miest náhodne i plánovane, avšak v prípade výmeny elektromera tak môže učiniť vždy len s predchádzajúcim oboznámením spotrebiteľa o takejto skutočnosti, práve pre potrebu kontroly jej postupu druhou stranou zmluvného vzťahu (nadto spotrebiteľom).

Keďže v prejednávanej veci si žalobkyňa práve túto svoju povinnosť nesplnila, nemohla tak ani uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o neudržiavaní žalovaným spotrebného miesta v zodpovedajúcom technickom stave, resp. o naplnení prinajmenšom jednej zo zákonných skutkových podstát neoprávneného odberu spočívajúcich v meraní odberu zariadením, ktoré buď nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Toto platilo vo vzťahu k použitiu len všeobecnej formulácie o tom, že „overovacie plomby elektromera nezodpovedajú tvarom a údajmi plombám, ktoré boli zaregistrované pri montáži elektromera (kópia Protokolu na č. l. 11 spisu) absolútne, keďže žalobkyňa vylúčila akúkoľvek možnosť overenia takéhoto jej tvrdenia už nedoložením tzv. východzieho i nálezového stavu (rozumej podoby a overovacích plômb a údajov na nich ako v čase montáže elektromera, tak i v čase zaznamenania „zistení“ zanesených do Protokolu).

V prípade snahy žalobkyne oponovať záveru súdu prvého stupňa o nesplnení si povinnosti informovať žalovaného v zákonom určenej lehote o výmene elektromera a samotnej takej potrebe potom príslušné opomenutie z konania na súde prvého stupňa (pri unášaní dôkazného bremena) nešlo napraviť výlučne ďalším tvrdením v rámci odvolania (tým, podľa ktorého tu k splneniu povinnosti malo dôjsť „zanechaním v odbernom mieste Protokolu s zistení NO, spolu so Záznamom o vykonanej kontrole, na ktorom bolo uvedené - Elektromer nespĺňa požiadavky metrológie - nutná výmena, termín výmeny elektromera 5.6.2007“ - tu por. č. l. 59 a 60 spisu), nakoľko odhliadnuc od povahy takéhoto tvrdenia len ako tvrdenia dôkazom na jeho pravdivosť nemohol byť Protokol (predložený už v prvostupňovom konaní a tu uvádzané údaje neobsahujúci) a vo vzťahu k možnému vyplynutiu takéhoto údaja zo „Záznamu o vykonanej kontrole“ je nutné uviesť, že žiadnu takúto listinu žalobkyňa v priebehu celého doterajšieho konania nepredložila a aj jej označenie až v odvolacom konaní malo charakter dôkazu pre odvolacie konanie neprípustného. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ) a žalobkyňa neprodukovala nič, čím by bola schopná preukázať buď nedostatok svojho poučenia súdom prvého stupňa podľa (v tejto súv. por. súčasti spisu na č. l. 34 a - 36 p. v. preukazujúce presný opak) alebo nemožnosť podloženia argumentácie uvádzanej už v žalobe a podržanej si v priebehu celého konania ešte pred rozhodovaním napadnutým rozsudkom.

So zreteľom k už uvedenému muselo byť zrejmé, že žalobkyňa nemohla oprávnene požadovať ani náhradu škody za neoprávnený odber elektriny žalovaným a to bez ohľadu na principiálny nedostatok dôvodov spochybňovať tézu z odvolania o objektívnej zodpovednosti odberateľa (objektívny charakter zodpovednosti sa totiž viaže len k nedostatku povinnosti preukazovať zavinenie škodcu na vzniku škody, nemá však za následok aj zbavenie toho, kto sa cíti poškodený, povinnosti preukázať ostatné atribúty zodpovednosti za škodu - ktorými sú preukázanie škodnej udalosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi) a pominúc nepreukázanie žalobkyňou skutočného vzniku jej majetkovej ujmy práve v tvrdenom rozsahu (listina na č. l. 14 spisu, označená ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“, vyhotovená a aj schválená nevedno kým a opatrená len dvoma nečitateľnými podpismi nemohla byť pre tento účel postačujúcou).

Žalobkyňou v odvolaní uvádzané dôvody o nesprávnosti záverov súdu prvého stupňa preto nemohli obstáť.

Ak preto súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vo veci samej žalobu za opísaného stavu veci zamietol, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto v takejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Toto však už bezo zvyšku nebolo možným u rozhodnutia (taktiež napadnutým rozsudkom) o trovách konania. Tu súd prvého stupňa pochybil čiastočne vecne a to priznaním náhrady trov aj na odmene advokáta za písomné podanie reprezentované odporom proti platobnému rozkazu (hoci takýto úkon podľa obsahu spisu podal a aj podpísal ešte v júni 2010 sám žalovaný a k prevzatiu a príprave zastúpenia tohto účastníka advokátom JUDr. Romanom Gese došlo až 14. marca 2011 - tu por. č. l 29, 30 a 42 spisu). Okrem toho však správne nebola formulovaná ani povinnosť, keďže 1. procesne neúspešnému účastníkovi sa neukladá povinnosť na „nahradenie“ trov konania (platených si každým účastníkom samým najmä podľa ), kedy by nešlo o akceptovateľné uloženie povinnosti na peňažné plnenie v súlade s požiadavkou na vykonateľnosť exekučných titulov, v uvedenej súv. por. najmä návetie ust. zákona č. 233/ 1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku) a správnym je tak uloženie povinnosti na zaplatenie náhrady trov (o. i. ) a . platobným miestom v prípade náhrady trov konania účastníka zastupovaného advokátom je advokát a nie jeho účet (tu taktiež por. i ust. , predovšetkým však ust. vety prvej O. z. vymedzujúce zásadu, podľa ktorej v prípade plnenia peňažného dlhu je voľba spôsobu splnenia povinnosti na dlžníkovi - a tým má byť v intenciách posudzovanej veci žalobkyňa).

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania podľa zmenil spôsobom vyplývajúcim z druhej vety výroku tohto jeho rozsudku (odvolacieho súdu), teda znížením súdom prvého stupňa prisúdenej náhrady o 131,13 eur, správnym uložením povinnosti a ponechaním neúspešnej žalobkyni dlhšej než zákonnej, teda 15-dňovej lehoty plnenia ( ), voči ktorej žalovaný jediný oprávnený namietať poskytnutie takejto výhody nič nenamietal.

V odvolacom konaní takto žalobkyňa nezaznamenala žiaden úspech (jej odvolaniu a tým ani žalobe nebolo vyhovené čo i len čiastočne, za aký úspech nešlo považovať zmenu rozhodnutia o trovách konania) a naopak plne úspešným v ňom bol žalovaný, ktorému preto vzniklo právo na náhradu jeho trov (odvolacieho konania) podľa § a Ak potom žalovaný (v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne) podal návrh na priznanie mu náhrady ( ), na vyčíslenie požadovanej náhrady mu však plynie zákonom ustanovená lehota troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu a práve toto vylučuje možnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pri rozhodovaní bez nariadenia pojednávania (a zákonnej povinnosti odvolacieho súdu byť pripravený na doručenie písomného vyhotovenia rozsudku už bezprostredne po jeho vyhlásení), šlo tu o stav praktickej nutnosti vyhradenia rozhodnutia o trovách odvolacieho konania v takejto veci samostatnému uzneseniu (majúcemu sa vydať až po právoplatnosti rozsudku); pre ktorý bolo napokon podľa rozhodnuté ostatným (tretím) čiastkovým výrokom tohto rozsudku.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.