Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/112/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Jozefa Mészárosa, v právnej veci žalobcu: T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. č. XXX, podnikajúceho pod obchodným menom T. L., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania v B. č. XXX, právne zast. U. P., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v A. A., C. č. XXX, v mene ktorého koná L.. A. R., advokát, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. č. XXX, podnikajúceho pod obchodným menom, P. B. - B., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania v B. č. XXX, právne zast. T.. L. N., advokátom, so sídlom v Q., S. č. XX, o zaplatenie 9.772,69 eur, na odvolanie žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. -666 zo dňa 25. marca 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 7.962 eur, p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti uplatnených úrokov z omeškania a výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 8.703,53 eur. V prevyšujúcej časti do sumy 9.772,69 eur žalobu zamietol, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.678,86 eur a zároveň vrátil žalobcovi nekrátený súdny poplatok za podanie odvolania v sume 613 eur. Tento výrok nadobudol právoplatnosť. Súd prvého stupňa vec rozhodol po tom, čo Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -471 zo dňa 28.05.2010 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. -347 zo dňa 15.12.2008 v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. V časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, a to o zaplatenie 447,85 eur (13.495 Sk), rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.12.2008 nadobudol právoplatnosť. Teda po tom, čo vo zvyšnej časti bol rozsudok zrušený, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výpoveďami účastníkov konania, výpoveďou svedkov L. S., I.. F. U., J. Y., I.. U. L., P. A., T. P., Q.. P. B. a zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o dielo, a to zmluvy o dielo č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dospel k záveru, že žalobca žalovanému dodal stavebný materiál - tvárnice v sume 239.866 Sk, keď v období od 09.12.2002 do 19.12.2002 odobral žalobca od spoločnosti PORFIX - porobetón a.s. Zemianske Kostoľany tvárnice TNM8/P 500x250x375 v objeme 273,375 m3 v celkovej hodnote 419.103,90 Sk s DPH, tvárnice NSM5/U 400x300x250 v objeme 30 m3 v celkovej hodnote 30.523,30 Sk s DPH a stropný systém PORFIX zložený zo stropných nosníkov a stropných vložiek v celkovej hodnote158.836,80 Sk s DPH. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že kúpnu cenu zaplatil žalobca v hotovosti do pokladne predávajúceho. To, že žalobca dodal tvárnice žalovanému v decembri 2002 mal za preukázané z výpovede svedka L. S., ktorý potvrdil, že v uvedenom období zabezpečoval prepravu časti tohto stavebného materiálu žalovanému, ktorý si tento materiál sám zložil

na stavenisku s tým, že tento svedok žiadnu inú prepravu materiálu na pokyn žalobcu pre žalovaného nevykonával. Taktiež svedok T. L. potvrdil, že nákup stavebného materiálu pre žalobcu a žalovaného u predajcu PORFIX - porobetón a.s. dohodol s tým, že sa jednalo iba o jednu dohodu.

Súd prvého stupňa ustálil, že dodanie tvárnic bolo v súlade so zmluvou č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s poukazom na to, že práve v projekte k tejto zmluve sa počítalo s použitím práve tohto stavebného materiálu, čo vyplynulo aj z výpovede svedka I.. F. U. ako projektanta diela, ako aj zo samotnej projektovej dokumentácie 3-02, 05/2002. Pokiaľ žalovaný tvrdil opak, tak neuniesol dôkazné bremeno a nepodarilo sa mu preukázať tvrdenie, že v roku 2000 mal kúpiť od predajcu PORFIX - porobetón a.s. tvárnice. Zdôraznil, že predajca toto jeho tvrdenie nepotvrdil a žalovaný žiadny dôkaz o svojom tvrdení súdu nepredložil. Samotná skutočnosť, že v novembri 2002 syn žalobcu Q.. P. B. tiež kúpil tvárnice u iného predajcu nevyvracia záver, že žalobca dodal žalovanému tvárnice. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že na dodacích listoch od predajcu PORFIX - porobetón a.s. nebol jeho podpis, tak súd prvého stupňa dal do pozornosti tú skutočnosť, že podpis žalovaného tam nebol potrebný, pretože kupujúcim bol žalobca a tento následne v zmysle zmluvy o dielo dodal tovar žalovanému. Taktiež bolo v konaní preukázané, že k zmene projektu došlo na žiadosť žalovaného, pričom pôvodný projekt počítal práve s použitím tvárnic, ktoré dodal žalobca. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že tvárnice, ktoré sa nachádzali na stavenisku a o ktorých vypovedali svedkovia J. Y. a P. A., kúpil jeho syn P. B. v roku 2002, neskôr však zmenil svoju obranu a tvrdil, že tvárnice si kúpil on sám v roku 2000.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca dodanie tvárnic vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 045/02 zo dňa 27.12.2002, ktorá nadobudla splatnosť dňa 06.01.2003, bola vystavená na sumu 7.962,09 eur (239.866 Sk), prevzatie ktorej faktúry potvrdil žalovaný svojim podpisom dňa 27.12.2002, pričom faktúru žalobcovi ako nedôvodnú nevrátil. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania za obdobie od 07.01.2003 do 20.02.2004 vo výške 0,09% za každý deň omeškania, súd prvého stupňa pri uplatnených úrokoch z omeškania postupoval podľa § 502 Obch. zákonníka a priznal žalobcovi 8,29% ročné úroky - zákonné, pretože žalobca nepreukázal, že úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil, boli medzi účastníkmi dohodnuté. Súd prvého stupňa preto priznal žalobcovi istinu v sume 239.866 Sk a úroky z omeškania od 07.01.2003 do 20.02.2004 vo výške 8,29% ročne v sume 22.336,45 Sk. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. , keď priznal žalobcovi 79,% účelne vynaložených trov konania, čo predstavuje sumu 2.678, eur.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 8.703,53 eur a výroku o náhrade trov konania a navrhol odvolaciemu súdu, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, konanie zastavil, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi 8.703,53 eur a trovy konania v sume 2.678,86 eur, pričom žiadal, aby v takomto prípade zaviazal odvolací súd žalobcu k náhrade trov konania. Podľa názoru žalovaného napriek tomu, že súd vykonal dokazovanie, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to ohľadne toho, že žalovaný prijal akékoľvek tvárnice od žalobcu na základe zmluvy o dielo č. XX/XX. Tak ako pred súdom prvého stupňa i v odvolaní poukázal na to, že na základe zmluvy o dielo č. XX/XX sa neuskutočnila žiadna stavba a žalobca nikdy nedodal na základe tejto zmluvy žalovanému žiadne tvárnice. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že žalobca nepredložil jeden relevantný doklad o stavbe, a pokiaľ tvrdil, že priviezol piesok, tak žalovaný zdôraznil, že piesok bol použitý na jedinú uskutočnenú stavbu, ktorá sa začala stavať dňa 16.06.2003, a to na základe zmluvy o dielo č. XXX/XXXX. Dal do pozornosti svedeckú výpoveď p. S., ktorý tvrdil, že priviezol tvárnice na pozemok žalovaného, avšak tento svedok nevedel odkiaľ a v ktorom roku a nepredložil relevantné doklady, tak isto ako svedok L., ktorý tvrdil, že videl tvárnice na stavbe a že vykonával stavebný dozor, pričom žalovaný zdôraznil, že tento svedok nikdy na stavbe žalovaného nebol a pokiaľ svedok p. Y. tvrdil, že videl v roku 2003 tvárnice na pozemku žalovaného, tak to boli tvárnice syna žalovaného I.. P. B., ktorý si tieto zakúpil so svojou priateľkou, pričom súdu o tom predložil aj doklad. V odvolaní ďalej poukázal na to, že je síce pravdou, že žalobca predložil dodacie listy o nákupe v Zemianskych Kostoľanoch v roku 2002, avšak nepredložil žiaden dôveryhodný doklad o dovoze tvárnic na pozemok žalovaného a do pozornosti dal tú skutočnosť, že

žalobca ako podnikateľ, ktorý vlastnil stavebnú firmu, stavebný materiál nakupoval a odvádzal z tohto DPH, ale žalovanému nikdy tovar nedodal.

Žalobca nepreukázal postavenie žiadnej stavby podľa zmluvy XX/XX, práve naopak, žalovaný preukázal, že jediné dielo, ktoré žalobca zhotovil, žalovaný riadne a včas zaplatil.

Odvolanie podal aj žalobca v časti výroku úrokov z omeškania a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti 7.962,09 eur potvrdil a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,29% ročne od 07.01.2003 do zaplatenia a plnú náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa, pokiaľ sa týka priznanej istiny, rozhodol správne, s jeho dôvodmi sa stotožňuje a v tejto časti žiada potvrdiť. Pochybenie súdu prvého stupňa žalobca vidí pri uplatnených úrokoch z omeškania, keď má za to, že žalobca dňa 17.09.2004 žiadal o zmenu žalobného návrhu, pričom o tomto návrhu nebolo rozhodnuté. Taktiež podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a poukázal na to, že súd prvého stupňa mal použiť ust. a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril písomne žalovaný, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 07.01.2003 do 20.02.2004. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ súd prvého stupňa nepripustil zmenu žaloby rozhodol správne, a to aj napriek tomu, že žalovaný s rozsudkom nesúhlasí. Do pozornosti dal tiež tú skutočnosť, že žalobca svojim správaním zapríčinil dĺžku súdneho konania, keď nepreberal zásielky a nezúčastňoval sa súdnych pojednávaní

Odvolací súd vec prejednal podľa a podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto v časti uplatnených úrokov z omeškania a výrok o náhrade trov konania zrušil. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v časti zaplatenia istiny 7.962,09 eur ako vecne správny potvrdil podľa ,

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žaloba o zaplatenie istiny 7.962,09 eur je dôvodná a uplatnená v súlade s a a . Aj odvolací súd je názoru, že existovali dve zmluvy, pričom existenciu a plnenie zo zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX účastníci nespochybňovali a slobodne uvádzali, že dielo bolo vykonané a zaplatené.

Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobca sa dôvodne domáha plnenia zo zmluvy č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, keď preukázal, že dodal žalovanému materiál. Táto skutočnosť bola preukázané svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Tomu, že žalobca mal dodať tento materiál nasvedčuje aj iná projektová dokumentácia (iná bola na zmluve o dielo zo dňa XX.XX.XXXX a iná na zmluve o dielo zo dňa XX.XX.XXXX). Podľa svedeckej výpovede I.. U., v prvej etape projektu malo ísť o sklad jabĺk, ktorý mal byť zhotovený zo železobetónového skeletu, oplášteného porobetónovými tvárnicami. Úvodná projektová štúdia podľa svedka bola takto aj vypracovaná, ale na žiadosť investora

- žalovaného došlo k zmene, a preto bol výsledný projekt vypracovaný tak, že sklad bol v podobe oceľovej konštrukcie obložený zateplovacími panelmi. Zo spisu vyplýva, že s tvárnicami, ktoré žalobca žalovanému dodal, sa v projekte rátalo a takto to bolo schválené aj na stavebnom úrade.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v časti istiny sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V odvolaní žalovaný

neuviedol žiadne nové tvrdenia, ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal. Napadnutému rozsudku v tejto časti niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

Odvolací súd v časti, v ktorej súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,29% ročne od 07.01.2003 do 20.02.2004 a vo zvyšnej časti, v ktorej nad priznané úroky z omeškania žalobu zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 17.09.2004 požiadal o zmenu žalobného návrhu, keď na pojednávaní uviedol, že žiada zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania od 07.01.2003 do zaplatenia, pričom odvolací súd zistil, že aj na pojednávaní dňa 14.03.2011 žalobca žiadal úroky tak, ako si ich vyčíslil a uplatnil na pojednávaní dňa 17.09.2004. O tomto návrhu nebolo rozhodnuté.

Podľa platného v čase rozhodovania pred súdom prvého stupňa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene, a podľa súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa pochybil, keď nerozhodol o zmene žaloby ohľadne uplatnených úrokov z omeškania, pretože táto povinnosť pre neho vyplýva zo zákona. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodne o zmene žalobného návrhu ohľadne uplatnených úrokov z omeškania a opätovne rozhodne o uplatnených úrokoch z omeškania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania a tieto je potrebné priznať vo výške 8,29% ročne.

Odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania, pretože rozhodnutie o zmene časti žaloby má vplyv na náhradu trov konania, resp. jej výšku.

Podľa súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.