Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/149/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N.. L. P., B.. X.XX.XXXX, bytom XXXX X. U., P., X., P. XJX, Kanada, štátny príslušník Kanady, zast. Y.. J. U., advokátkou so sídlom v W., Š. Č..X, proti žalovanej: SI. G. - T. U. U., U. U. P. X., Ž. B. Č..XX, v konaní o zaplatenie 328 888,62 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.marca 2011, č.k. -105 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 21.marca 2011, č.k. -105 žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 328.888,62 Eur s prísl., titulom náhrady škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu (t.j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedeného pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. ) za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody pozostávajúcej z náhrady finančného úveru a úroku, ktorý použil na rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení primeraných lehôt v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. sp.zn. . V tomto konaní pritom bolo právoplatne rozhodnuté, že je oprávnenou osobou. Konanie o reštitučnom nároku nie je doposiaľ právoplatné ukončené. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť, pričom aj ústavný súd uznal, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov porušené bolo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,-Sk.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. , prechodných a záverečných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, , , , , a ďalších ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a neopodstatnená. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ konanie o vydanie nehnuteľnosti nebolo právoplatne rozhodnuté, žaloba o náhradu škody spočívajúca v ušlom nájme za spornú nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vydania, je predčasná. „Napadnuté“ spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov sú zatiaľ sporné, a preto sporné je aj v akom podiele je žalobca spoluvlastníkom, a z ktorého podielu by sa mal určovať aj ušlý nájom. V súvislosti s ušlým nájmom sa súd stotožnil s tvrdením žalovanej o tom, že ide o fiktívnu škodu, pričom hovorí o škode skutočnej. Finančný úver nemožno považovať za skutočnú škodu, keďže žalobca rekonštrukciou domu iba zhodnotil svoj majetok. Pod pojmom „škoda“ v zmysle treba rozumieť ujmu, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o škode skutočnej, keďže neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca poukazuje na prieťahy v konaní, tieto nemožno považovať za nesprávny úradný postup v ponímaní §-u 18 Aj keď sporné konanie, vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , čo do trvania sporu, je neprimerané a dlhotrvajúce, čo bolo potvrdené aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2007, žalobca bol (aspoň) čiastočne odškodnený za prieťahy. Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle ust. a to hlavne z dôvodov, keď predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je nesprávny úradný postup, t.j. konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, v tomto konaní splnené nie sú. Pokiaľ žalobca uplatňuje náhradu škody titulom finančného úveru, tento použil na rekonštrukciu domu, týmto žalobcovi škoda nevznikla, pretože naopak, svoj majetok zhodnotil. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle ust. , ale ide o náhradu škody podľa Nejde o zmluvný vzťah a nejde ani o plnenie peňažného dlhu. Preto nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, keďže ide o špecifický vzťah upravený Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa . Úspešná žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný nemá právo na náhradu trov konania. Preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že exemplárna dĺžka súdneho konania, o ktorý svoj nárok opiera, vyhovuje protistranám žalobcu, ktorí si v rámci zmluvných dojednaní upravili svoje vzájomné vzťahy k nehnuteľnosti tak, že obaja profitujú na spoluvlastníckom podiele žalobcu a výlučne oni, takmer 20 rokov užívajú finančný úžitok z prenájmu predmetných nehnuteľností. Tým došlo aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože prieťahy súdneho konania, ktoré konštatoval aj ústavný súd, sú v prospech žalovaných. Narušuje sa tým aj rovnosť účastníkov konania garantovaná SR a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd (správne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd - poznámka odvolacieho súdu). S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil. Namietal, že podanie žalobného návrhu na náhradu škodu niekedy v budúcnosti, až po právoplatnom ukončení predmetného sporu, by mohlo spôsobiť premlčanie „nároku“ žalobcu. O tom, že žalobca je osobou oprávnenou v zmysle o mimosúdnych rehabilitáciách, bolo právoplatne rozhodnuté už v roku 2007, a rovnako súd v rozsudku určil aj veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 22.4.2008. K nesprávnemu úradnému postupu v zmysle môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom pritom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle SR. Pokiaľ žalovaní v konaní o reštitučnom nároku namietajú veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu, súd už o tejto otázke právoplatne rozhodol, keď vyslovil, že je osobou oprávnenou v zmysle o mimosúdnych rehabilitáciách. Okresný súd zamietnutím žaloby odňal žalobcovi možnosť riadne konať pred ním podľa ustanovení . Vytkol okresnému súdu, že rozsudok v časti o náhradu ušlého nájomného neodôvodnil. Rovnako nezdôvodnil, prečo nepriznal náhradu škody za hodnotu úveru, ktorú musel žalobca zaplatiť.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , v rozsahu danom ust. , a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. .

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. , pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. .

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením , pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitostí nemá, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

V prejednávanej veci okresný súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na zistené rozhodujúce skutočnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ani vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, z akých skutkových zistení a na základe akých úvah dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa , ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah okresný súd dospel k záveru, že prieťahy v súdnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Rovnako ani záver okresného súdu, že ušlý nájom a finančný úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobcu nie sú škodou, nie je odôvodnený a súčasne nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení k tomuto záveru okresný súd dospel, keďže v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie (neoboznámil ani listinné dôkazy, ktorými žalobca existenciu škody preukazoval a žalobcu ani nevypočul).

Rovnako ani záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený.

Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti sú sporné, nevedno, na základe čoho súd túto skutočnosť konštatuje, a to najmä za situácie, keď o nároku žalobcu bolo právoplatne medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa 20.júla 2007 č.k. -725 v spojení s uznesením zo dňa 20.januára 2007 sp.zn. a v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I. zo dňa 2.októbra 2007, sp.zn. a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.marca 2008 č.k. -805, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2008 rozhodnuté tak, že žalobca je oprávnenou osobou podľa v rozsahu 3/24-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX Správy katastra Košice, označenej ako administratívna budova súp.č. 38, nachádzajúca sa na parc.č. 58 na V. D.. Č..XX v Košiciach.

Z obsahu žaloby, ale aj doterajších vyjadrení žalobcu vyplýva, že v tomto konaní voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle za ušlý nájom zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. a za finančný úver a úrok, ktoré musel vynaložiť na rekonštrukciu inej nehnuteľnosti, ktorú využil na uspokojenie svojich bytových potrieb. Žalobu odôvodnil tým, že náhrady škody sa domáha titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp.zn. , ktorý doposiaľ vo veci právoplatne nerozhodol, pričom prieťahy v konaní tohto súdu boli konštatované aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Správne okresný súd aplikoval na daný prípad prechodné ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2004, a ktorým bol zrušený o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca totiž uplatňuje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred nadobudnutím účinnosti , a preto sa právny vzťah spravuje doterajšími predpismi, ktorým je .

Podľa ust. , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa ust. zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Uvedené ustanovenia zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Citovaný zákon je pritom vo vzťahu k predpisom špeciálnym a ustanovenia sa uplatnia vtedy, ak tento zákon nemá vlastnú úpravu ( ).

nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že podľa konkrétnych okolností prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu (teda aj súdu), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“, ako je konštatované v čl. 48 ods.2 SR (viď rozsudok NS SR z 27.novembra 2003 sp.zn. a rozsudok NS SR zo dňa 22.februára 2008 sp.zn. 5 M ).

Z vyššie uvedeného preto plynie, že o nesprávnom úradnom postupe možno uvažovať aj v súvislosti s prieťahmi v konaní, ktoré sú najmä v ostatnom období značne negatívnym javom v úradnom postupe orgánov štátu (teda aj súdov).

Pretože nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, na tieto účely je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy ( ).

Pod pojmom škoda sa v zmysle ust. chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný sled udalostí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

V prejednávanej veci súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť , sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.

Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikal.

Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.

Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako príčinnou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

Z hľadiska príčinnej súvislosti bude preto významné zistenie, či nesprávny úradný postup súdu bol príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou.

Okresný súd v prejednávanom prípade dôsledne k skúmaniu splnenia vyššie uvedených predpokladov nepristúpil.

Z obsahu spisu ku dňu jeho predloženia odvolaciemu súdu vyplýva, že prvý predpoklad, ktorým je nesprávny úradný postup v prejednávanej veci je naplnený.

Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v skúmanom konaní, splnenie tohto predpokladu je preto nesporné. Konanie Okresného súdu Košice I. vedené pod sp.zn. možno preto kvalifikovať ako nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov v konaní. V súvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcu z je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresným súdom však nemožno uzavrieť, či aj ďalšie predpoklady pre existenciu nároku žalobcu na náhradu škody sú splnené, keďže v tomto smere okresný súd nevykonal potrebné dokazovanie. Pre zodpovedanie tejto otázky bude preto potrebné doplniť dokazovanie.

Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že v prípade ušlého nájomného ide o fiktívnu škodu, je aj tento jeho záver predčasný. V tomto smere totiž nevykonal žiadne dokazovanie, o ktoré by mohol tento svoj záver oprieť. Záver okresného súdu o tom, že škoda vzniknutá z dôvodu čerpania finančného úveru nie je škodou, pretože žalobca tým zhodnotil svoj majetok, je minimálne predčasný, lebo ani v tomto smere nebolo vykonané náležité dokazovanie o ktoré by bolo možné takýto záver oprieť.

Rovnako ani záver okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nevyplýva ani z výsledkov vykonaného dokazovania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa ust. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní úlohou súdu bude doplniť dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu veci (výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a pod), prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania alebo v potrebnom rozsahu tak, aby si zabezpečil dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Riadiť sa pritom bude právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo náležitosti podľa (vyššie citovaného) ust. , teda aby bolo preskúmateľné pre účastníkov konania a pre prípadné opravné konanie.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.