Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-76-2012.pdf
PDF · 99.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Eriky Zajacovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: G., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, B. W., štátnej občianky Slovenskej republiky, živnostníčky, bytom D. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín a otca, D. W., štátneho občana Slovenskej republiky, nákupcu, bytom A. XXX/XX, F., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Legionárska 2/210, Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. júna 2012, č. k. 31P/363/2011-160, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júla 2012, č. k. 31P/363/2011-164, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. júna 2012, č. k. 31P/363/2011-160, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júla 2012, č. k. 31P/363/2011-164, bolo rozhodnuté tak, že:
„Otcovi dieťaťa sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k maloletej G. za obdobie od 18.10.2011 do 30.06.2012 z doterajších 165 eur mesačne na 170 eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2012 naďalej z doterajších 165 eur mesačne na 205 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlh na výživnom za obdobie od 18.10.2011 do 30.06.2012 vo výške 42,26 eur, súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 5 eur, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otcovi dieťaťa sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k maloletej L. z doterajších 140 eur mesačne na 170 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 18.10.2011.
Dlh na výživnom za obdobie od 18.10.2011 do 30.06.2012 vo výške 253,60 eur, súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa zmeňuje v časti výživného na maloleté deti rozsudok Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C/17/2009-25 zo dňa 06.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co/181/2009-39 zo dňa 22.07.2009.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že matka detí svojím návrhom zo dňa 18.10.2011 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. zo sumy 165 eur na sumu 250 eur a k maloletej L. zo sumy 140 eur na sumu 220 eur, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Otec s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Zástupca kolízneho opatrovníka odporučil súdu u maloletej G. zvýšiť vyživovaciu povinnosť za obdobie od 18.10.2011 do 01.07.2012 zo 165 eur na 175 eur a s účinnosťou od 01.07.2012 na 195 eur mesačne, nakoľko od 09/2012 u nej dôjde k výraznej zmene pomerov, keďže začne navštevovať stredný typ školy. U maloletej L. odporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosť na 165 eur mesačne s účinnosťou od 18.10.2011, nakoľko prešla na druhý stupeň školy, čo znamená zmenu pomerov.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C/17/2009-25 zo dňa 06.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/181/2009-39 zo dňa 22.07.2009. Týmto rozsudkom boli zároveň maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. sumou 165 eur a na výživu maloletej L. sumou 140 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2009. Matka v tom čase dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 6.653 Sk (220,84 eur) a otec vo výške 16.547,07 Sk (549,26 eur). V súčasnosti Matka pracuje na živnosť v oblasti kozmetických služieb, kde sa jej zisky pohybujú vo výške cca 215 eur mesačne. Na výkon živnosti si prenajíma priestory, za čo platí 50 eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi žije v jednoizbovom byte, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 162,23 eur mesačne. Hradiť výdavky jej pomáha jej matka, ktorá ide na starobný dôchodok a preto jej už nebude môcť finančne vypomáhať tak, ako doposiaľ.
Podľa zistení okresného súdu otec detí je rozvedený, nemá iné vyživovacie povinnosti. Býva sám v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie predstavujú sumu 150 eur mesačne. Je zamestnaný ako obchodný nákupca v spoločnosti Y. akciová spoločnosť U. G. nad H., kde za obdobie od 10/2010 do 12/2011 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 597 eur netto. Okrem toho je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 263,88 eur. Iný príjem nemá. Do práce denne dochádza osobným motorovým vozidlom, kde náklady na cestovné predstavujú sumu 66 eur mesačne. Spláca pôžičku v mesačných splátkach po 52,25 eur, ktorú si zobrali s matkou detí počas trvania ich manželstva. Tvrdil, že okrem toho má ešte výdavky na deti, keď je s nimi v rámci styku, ktorý majú neobmedzený - chodí s nimi na výlety, nakupuje im veci, bol s nimi na lyžovačke, maloletej L. zakúpil v 11/2011 luk a šípy v hodnote 160 eur. Tiež im zakupuje kozmetické potreby, vozí ich domov zo základnej umeleckej školy. Tieto výdavky vyčíslil asi na 100 eur mesačne na obe dcéry. Súhlasil by so zvýšením vyživovacej povinnosti o 20 eur na každé dieťa, v opačnom prípade už nebude schopný dcéram prispievať nad rámec vyživovacej povinnosti tak ako doteraz. Poukázal na to, že matka v čase, keď spolu žili, dosahovala z podnikania väčšie príjmy, ako uvádza v súčasnosti, tiež chodila na zahraničné dovolenky. Žiadal, aby súd pri posudzovaní jej príjmu vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže rozsah výdavkov, ktoré v konaní deklarovala, nie je možné pokryť z tak nízkeho príjmu, aký uvádzala.
Maloletá G. má 15 rokov a od septembra 2012 začne navštevovať gymnázium v F.. Navštevuje tiež základnú umeleckú školu, výtvarný odbor, kde sa hradí poplatok vo výške 23 eur polročne a tiež rodičovský príspevok vo výške 12 eur. Okrem toho navštevuje jazykovú školu, kde sa hradí poplatok vo výške 37,60 eur štvrťročne. Najbližšie dva roky sa bude podrobovať stomatologickej liečbe a tiež pôjde na lyžiarsky výcvik, s čím budú zvýšené výdavky. Navštevovala doučovanie z matematiky, čo stálo 100 eur. Maloletá L. má 12 rokov a je žiačkou šiesteho ročníka základnej školy. Navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor, kde sa hradí poplatok vo výške 23 eur polročne a tiež rodičovský príspevok vo výške 12 eur. Okrem toho tiež navštevuje jazykovú školu, kde sa hradí poplatok vo výške 37,60 eur štvrťročne a navštevuje krúžok volejbalu, kde je potrebné jej zakupovať športové oblečenie a
obuv. Najbližšie dva roky sa bude podrobovať stomatologickej liečbe a tiež pôjde na lyžiarsky výcvik, s čím budú zvýšené výdavky. Navštevovala doučovanie z matematiky, čo stálo 40 ur.
Okresný súd poukázal na znenie § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Na základe zisteného skutkového stavu mal okresný súd preukázané, že k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine došlo najmä u maloletých detí. U matky detí nemožno konštatovať výraznú zmenu pomerov, kedy sa jej príjem znížil o 6 eur. Okresný súd sa pri posudzovaní jej príjmu nestotožnil s názorom otca, ktorý žiadal, aby súd jej príjem posudzoval v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže matka svoj príjem riadne dokladovala predložením daňového priznania. U otca detí došlo k zvýšeniu jeho celkového príjmu o viac ako 300 eur. U maloletej G. spočíva zmena pomerov v tom, že v čase posledného rozhodovania bola vo veku 12 rokov a navštevovala 6. ročník základnej školy, t. č. má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia a od septembra 2012 začne navštevovať stredný typ školy. Maloletá L. bola v čase posledného rozhodovania vo veku 9 rokov a navštevovala 3. ročník základnej školy, t. č. má 12 rokov a navštevuje 6. ročník základnej školy. U maloletej G. okresný súd zvýšenie vyživovacej povinnosti rozčlenil na dve obdobia, a to od 18.10.2011 do 30.06.2012, kedy u maloletej došlo k zmene pomerov s poukazom na valorizačnú klauzulu a s účinnosťou od 01.07.2012 s poukazom na nástup maloletej na stredný typ školy a zakupovanie školských pomôcok na túto školu. Obe deti sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, majú rozsiahlu záujmovú činnosť a zdravotné problémy, v dôsledku čoho má matka zvýšené výdavky. Podľa názoru okresného súdu je v možnostiach a schopnostiach otca s poukazom na jeho príjem a celkové majetkové pomery platiť zvýšené výživné na maloleté deti tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Zvýšená výška vyživovacej povinnosti je adekvátna aj finančnej situácii otca detí, kedy úhradu jeho mesačných splátok na pôžičku okresný súd nebral do úvahy s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť bola zvýšená v zmysle návrhu matky s účinnosťou od podania návrhu, teda od 18.10.2011 u oboch maloletých detí. Zročné výživné na maloletú G. vo výške 42,26 eur (8 mesiacov x 5 eur + 14 dní x 0,16 eur) a na maloletú L. vo výške 253,60 eur (8 mesiacov x 30 eur + 14 dní x 0,97 eur) okresný súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať k rukám matky. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Proti rozsudku podal včas odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu s vyjadrením, že odvolanie podáva len proti výrokom o výživnom na maloletú G. za obdobie od 01.07.2012 a voči ďalším výrokom uvedeného rozsudku odvolanie nepodáva. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že vyživovacia povinnosť na maloletú G. bude zvýšená s účinnosťou od 01.09.2012 z doterajších 165 eur mesačne na sumu 195 eur mesačne a bude určený aktuálny dlh na výživnom s možnosťou splátok. V odôvodnení odvolania vytýkal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zvýšenie výživného na maloletú G. o 40 eur mesačne pri zohľadnení nárastu jej oprávnených potrieb považuje za neprimerane vysoké. Pretože maloletá by mala začať od septembra 2012 študovať na strednej škole, žiada zvýšiť výživné na ňu od 01.09.2012 a nie od 01.07.2012, pretože až od tohto obdobia sa maloletej zvýšia výdavky na štúdium. Zvýšenie výdavkov na maloletú nebolo zo strany matky dôsledne preukázané a prakticky sa jedná len o zvýšenie výdavkov na školské pomôcky. Z výroku rozsudku pritom vyplýva, že z dôvodu prechodu maloletej zo základnej školy na strednú okresný súd zvýšil výživné o 35 eur, čo otec považuje za neprimerane vysoké výživné, pretože nepochybne výdavky na štúdium v súvislosti s uvedenou zmenou školy sa nemôžu zvýšiť o 35 eur. Namietal tiež správnosť zistenia okresného súdu o tom, že od poslednej úpravy došlo u neho k zvýšeniu príjmu o viac, ako 300 eur mesačne. Poukázal na to, že už v roku 2009 mal spolu s výsluhovým dôchodkom spolu príjem vo výške 793,27 eur mesačne. V súčasnosti je jeho čistý mesačný príjem vo výške 860,88 eur a teda tento sa od poslednej úpravy výživného zvýšil len o sumu 67,61 eur. Podľa názoru otca matka má vyšší príjem, než je ňou uvádzaný zisk cca 215 eur mesačne, pričom nie je možné akceptovať tvrdenie, že jej prispieva a finančne pomáha matka, lebo túto skutočnosť nepreukázala. Daňové priznanie matky nie je hodnoverným dôkazom výšky jej skutočných príjmov. Matka priznala,
že nie všetky príjmy prechádzajú cez jej účtovníctvo a ak priznala 2 prípady, je potrebné úvahou súdu v súvislosti s výkonom tohto typu živnosti vyvodiť, že skutočné príjmy matky sú podstatne vyššie s prihliadnutím na to, že za zisk, či príjem 220 eur mesačne nebude predsa nikto vykonávať živnosť. Nakoľko matka, ako živnostníčka, nepreukázala riadne svoje príjmy, mal okresný súd vychádzať z predpokladanej výšky jej priemerného mesačného príjmu v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec poukázal tiež na to, že pred pojednávaním mu matka dala návrh, podľa ktorého ak otec pristúpi na vyporiadanie BSM, zruší návrh na zvýšenie výživného, čím nepriamo potvrdila, že doterajšie výživné plne postačuje na pokrytie všetkých potrieb detí.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru okresný súd rozhodol správne. Pokiaľ sa otec dožaduje aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, matka predložila všetky podklady a tvrdenia otca údajných príjmoch mimo registračnej pokladne považuje za ničím nepodložené úvahy. Je pravdou, že priznala 2 klientky, ktorým poskytuje služby za protihodnotu, čo nie je podľa jej názoru nelegálne. Poukázala na to, že otec prezentoval niektoré výdavky ako svoje a na dcéry, hoci tieto sa týkali aj jeho družky. Náklady na cestu do práce prezentoval ako výlučne svoje, hoci na pojednávaní priznal, že cestujú traja až štyria a na cestu sa skladajú. Matka poprela pravdivosť tvrdenia otca v v odvolaní v súvislosti s otázkou vyporiadania BSM. Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., prípadne aby odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. pre absenciu náležitostí podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., keďže v odvolaní nenašla, čoho sa odvolateľ domáha.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny, potvrdiť z týchto dôvodov:
Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že podľa jeho názoru okresný súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného nezohľadnil podstatné skutočnosti.
V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletým deťom, pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/17/2009-25, zo dňa 06.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.07.2009, č. k. 5Co/181/2009-39, ktorým bolo otcovi určené výživné na maloletú G. vo výške 165 eur mesačne a na maloletú Katarínu vo výške 140 eur mesačne. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. V zmysle uvedeného ustanovenia nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej a tým prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.
Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch až na zrejmú nesprávnosť záveru okresného súdu o zvýšení príjmu otca od poslednej úpravy výživného a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie rozsahu zmien pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej úpravy výživného zo strany otca, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť že záver okresného súdu v odôvodnení rozsudku o zvýšení príjmu otca o viac ako 300 eur nemá reálny podklad v spise, nakoľko z vyššie uvedených rozsudkov o rozvode manželstva rodičov nepochybne vyplýva, že súdy pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom pre maloleté mali na zreteli nielen príjem otca zo zamestnania vo výške 549,26 eur mesačne, ale aj výsluhový dôchodok otca vo výške 229,44 eur mesačne, ktoré príjmy v tej dobe predstavovali spolu 778,88 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na okresným súdom správne zistený
súčasný priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 860,88 eur mesačne, pozostávajúci z príjmu zo zamestnania vo výške 597 eur mesačne a z výsluhového dôchodku vo výške 263,88 eur mesačne, predstavuje nárast priemerného čistého mesačného príjmu otca o 82 eur. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu rozhodujúcim dôvodom pre zvýšenie výživného na maloleté v určenej výške však bola podstatná zmena pomerov na strane maloletých a preto uvedenú zrejmú nesprávnosť záveru okresného súdu o výške zvýšenia príjmu otca odvolací súd nepovažoval za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na vecnú správnosť výrokov rozsudku okresného súdu.
Na základe preskúmania veci odvolací súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného na obe deti zo strany otca. Podľa vyjadrení otca na pojednávaní a v odvolaní otec namieta len výšku zvýšenia výživného voči maloletej G. o sumu 40 eur mesačne, pričom v petite odvolania navrhuje zvýšenie o 30 eur mesačne (čiže o 10 eur menej, než toto výživné zvýšil okresný súd). Podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom zistené zvýšenie nákladov na maloleté a možnosti a schopnosti otca opodstatňujú aj rozsah zvýšenia výživného na maloleté tak, ako o nich rozhodol okresný súd. V súvislosti s maloletou G. odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že táto je vo veku, kedy náklady na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb sú blízke nákladom na dospelú osobu, pričom je v záujme maloletej podporovať rozvoj jej schopností v rámci vykonávania záujmových činností, s čím sú spojené výdavky.
Pokiaľ otec namietal zvýšenie výživného na maloletú G. od 01.07.2012 v súvislosti s prechodom stredný stupeň školy, odvolací súd poukazuje na to, že maloletá ukončila základné vzdelanie dňom 30.06.2012, pričom k 01.07.2012 je zrejmá skutočnosť, že bola prijatá k štúdiu na gymnáziu. Na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nerozhodol o začiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca v rozpore s ustanovením § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách. Je pritom logické, že výdavky vyživovanej osoby nie sú každý mesiac rovnaké a preto v zmysle uvedeného ustanovenia musí byť pri určovaní výšky výživného počítané aj s prípadnou kumuláciou výživného na mimoriadne zvýšené výdavky, akými sú podľa názoru odvolacieho súdu aj mimoriadne výdavky, spojené s nástupom na stredoškolské štúdium. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom odvolateľa, podľa ktorého má byť zvýšené výživné na maloletú G. v súvislosti s nástupom na stredoškolské štúdium až od 01.09.2012.
V súvislosti s otcom namietanou výškou zvýšeného výživného na maloletú G. odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi okresného súdu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné v určenej výške. Tento záver má nepriamo oporu aj v samotných vyjadreniach otca, podľa ktorých pred zvýšením výživného dobrovoľne prispieval na maloleté sumou spolu 100 eur mesačne nad rámec určeného výživného, pričom výživné na maloleté bolo rozsudkom okresného súdu zvýšené o celkovú sumu 70 eur mesačne.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, podľa ktorého mala byť v súvislosti s príjmami matky aplikovaná fikcia podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pre absenciu konkrétnych skutočností, odôvodňujúcich takýto postup. Priznanie matky, že dvom zákazníčkam poskytla svoju službu za ich protislužbu, odvolací súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na správnosť a úplnosť záverov okresného súdu o majetkových pomeroch matky.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z dôvodu, že ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .